Ako vyzerá väčšina dnešných sídlisk, opisovať netreba - napokon, času zvyknúť si na ne bolo dosť. Projekty obytných domov sa rodili v minulosti väčšinou v Štátnom projektovom a typizačnom ústave, chápu sa ako kolektívne dielo a autori nemajú dôvod sa k nim dnes hlásiť. Upravené solitéry sú zatiaľ pre občana slabou útechou, ten môže akurát skonštatovať, že keby sa riešili prestavby vo väčšom, všetko je vlastne na najlepšej ceste k príjemnému bývaniu.
K obnove obytných domov sa pristupuje najčastejšie pri potrebe zatepľovania, s čím potom súvisia ďalšie úpravy, napríklad oprava strechy, výmena okien či oplechovanie. Druhou významnou zmenou sú nadstavby. Pri tomto vážnom architektonickom zásahu už treba brať do úvahy aj okolité prostredie. Iný typ nadstavby možno vidieť v Petržalke a iný v napríklad v Tatrách.
„Dôležité je, aby sa všetko robilo koncepčne. Zasklievanie, upravovanie a zatepľovanie lodžií sa medzi architektmi chápe ako negatívny jav, pretože každý vlastník bytu svoju predstavu realizuje na vlastnú päsť. Ak sa takéto zásahy neurobia kompletne na celom dome, neprispieva to k celkovej obnove,“ hovorí Ing. arch. Peter Šebesta.
Nielen technický stav, ale aj architektonický vzhľad obytných vomov bol v minulosti obmedzený ponukou. Panelární bolo u nás síce dosť, no ich produkty väčšinou neboli vzájomne kombinovateľné. Panelové domy napríklad nedovoľujú výrazné zásahy do fasád. Betónový obvodový pás je väčšinou nosný, takže meniť ho je veľký problém. Do úvahy prichádza iba výmena balkónov, prípadne pristavovanie nových balkónikov. (ea)
