Prečo nepoznajú rakovinu

Sú vo svete oblasti, ktorých obyvatelia nevedia, čo je nádorové ochorenie. Aké je ich tajomstvo?

(Zdroj: Ilustračné foto: Flickr.com)

Fakt, že strava výrazne ovplyvňuje naše zdravie, už dnes zrejme nik nepoprie. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že práve nesprávne zloženie jedálneho lístka môže až za deväťdesiat percent všetkých chorôb. Existujú však ľudské spoločenstvá, ktorých členovia sa vďaka tradičným stravovacím návykom tešia dobrému zdraviu, výnimočnej dlhovekosti a navyše nikdy nepočuli o onkologických ochoreniach.

Biochemik Ernst T. Krebs mladší je otcom zaujímavej vitamínovej teórie, s ktorou prišiel ešte v roku 1952. Za vznikom rakoviny nehľadal záhadný vírus či toxín, ale predovšetkým nedostatok konkrétnej látky, ktorá sa v priebehu stáročí takmer vytratila z našej stravy.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vitamín B17

Túto látku zo skupiny nitrilosidov označil na základe jej vlastností ako vitamín B17, dnes je známa najmä pod názvami B17, laetril či amygdalín. Faktom je, že zlúčenina vyskytujúca sa najmä v semenách rastlín z čeľade ružovitých, ako sú horké mandle, marhule, trnky, čerešne, nektárinky, broskyne a slivky, sa na našom jedálnom lístku už takmer nenachádza. Naopak, nahradili ju rôzne nezdravé zložky potravy – mastné, slané, korenené a umelo upravované. Na Zemi však stále možno nájsť miesta, kde B17-ku ľudia v potrave hojne prijímajú – a práve na ne sa sústredila pozornosť vedcov.

Tajomstvo kmeňa Hunza

Rakovinu napríklad vôbec nepoznajú ľudia z malého himalájskeho kráľovstva Hunza ležiaceho medzi západným Pakistanom, Indiou a Čínou. Dlhovekosť a dobré zdravie obyvateľov pritiahli do tejto oblasti lekárske tímy, ktoré rýchlo vypozorovali úplnú absenciu onkologických problémov a začali hľadať vysvetlenie.

Hoci vedci túto skutočnosť dodnes nevedia celkom spoľahlivo objasniť, za zmienku stojí, že tradičná strava v kráľovstve Hunza obsahuje asi dvestokrát viac spomínaného vitamínu než diéta priemerného Američana. Hunzovia si jedálny lístok obohacujú najmä jadrami z marhúľ, jedia veľa zeleniny, pohánku, proso, semienka lucerny, naklíčené strukoviny a rôzne drobné plody.

Od severu po Afriku

Poznatky o životnom štýle Hunzov sa postupne prepojili a nitky vedcov viedli aj k ďalším spoločenstvám, ktoré žijú storočia odrezané od okolitého sveta a konzumujú jedlo chudobné na sacharidy, bohaté na rastlinné proteíny, minerály a vitamíny - ajna vitamín B17.

Jednou z takých populácií sú napríklad Eskimáci. Tradičná eskimácka strava je prekvapivo bohatá na nitrilosidy, ktoré pochádzajú z mäsa soba karibu a ďalších pasúcich sa zvierat, z plodov v arktických oblastiach rozšírenej ostružiny moruškovej aj zo zvláštnej eskimáckej „pochúťky“, ktorá sa pripravuje z obsahu sobích žalúdkov. Soby totiž okrem iného hojne spásajú baričku prímorskú, na nitrilosidy pravdepodobnejšie najbohatšiu trávu.

Zmeny k horšiemu

Modernizácia však neobišla ani Eskimákov. Kým strava predošlej generácie sa skladala takmer výhradne z rýb a zveriny spolu so sezónnym ovocím, korienkami, listovou zeleninou či morskými riasami a sacharidy v nej takmer úplne chýbali, dnes je všetko inak.

Dr. Otto Schaefer, ktorý model stravy a zdravia Eskimákov podrobne študoval, hovorí: „Keď Eskimák opustí kočovný život a začne byť odkázaný na západnú stravu, on aj jeho rodina prekonajú nápadné zmeny. Jeho deti budú rásť rýchlejšie a skôr vstúpia do puberty. Budú sa im viac kaziť zuby, jeho žena začne trpieť ochorením žlčníka a je pravdepodobné, že niektorý člen rodiny bude postihnutý jedným z degeneratívnych ochorení, ktoré sú typické pre belochov.“

Indiáni aj Afričania

Aj severoamerickí Indiáni, pokiaľ zostávajú verní svojim prirodzeným zvykom a potrave, trpia rakovinou len výnimočne. Koncom 40. rokov minulého storočia tak Americkú lekársku asociáciu mimoriadne zaskočil fakt, že napriek strave, ktorú jej odborníci označili za „chabú a nedostatočne rozmanitú“, bol výskyt rakoviny medzi Indiánmi kmeňov Hopi a Navajo zanedbateľný. Dr. Krebs mladší neskôr zistil, že Indiáni denne v strave prijímajú veľké množstvo vitamínu B17.

Napriek tomu, že konkrétnu látku určiť nedokázal, k vzťahu medzi stravou a extrémne nízkym výskytom rakoviny dospel už v roku 1913 aj Dr. Albert Schweitzer, lekár a misionár v Afrike. Nulový výskyt tejto choroby ho prekvapil počas pobytu medzi domorodcami v Gabone a z jeho zápiskov sa dozvedáme: „Zdá sa, že táto absencia rakoviny má príčinu v rozdieloch vo výžive domorodcov v porovnaní s Európanmi."

Nie je to len smogom

Misionári a lekárski výskumníci opísali podobné populácie nepoznajúce rakovinu od Arktídy až po trópy a pozornosť odborných kruhov si tak postupne získalo tvrdenie, že miera absencie rakoviny je priamo úmerná množstvu vitamínu B17 v prirodzenej strave.Ani námietky skeptikov, že kmene odrezané od sveta preto netrpia rakovinu, lebo nie sú vystavené karcinogénnym vplyvom smogu či chemikálií tak ako obyvatelia západnej civilizácie, tézu o význame B17 nevyvracajú.

Aj v modernom svete je komunita, ktorá vykazuje až o polovicu menej rakoviny. Je to náboženská skupina kalifornských adventistov siedmeho dňa, ktorí sa od zvyšku Kalifornčanov líšia iba tým, že sú relatívne prísni vegetariáni. Keďže jedia veľa zeleniny a ovocia, úmerne tak stúpa aj príjem vitamínu B17. Rovnaký súvis možno nájsť aj v prípade mormónov z Utahu. Výskyt rakoviny je v tomto americkom štáte dlhodobo 25 percent pod celonárodným priemerom.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Zmrzlina z McDonald’s má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Pre
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina z McDonald’s má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Pre
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 14 859
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 621
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 443
  4. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 8 060
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 982
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 589
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 775
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 195
  9. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 3 019
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 707

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zálohovanie PET fliaš je bližšie. Na aké prekážky naráža?

Zálohovaním sa vyzbiera 90 percent fliaš.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko vo finále MS vo futbale? Nie je to utópia

Slovenský futbal môže siahať na vrchol.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Pomôžme ministrovi spraviť drahé a bolestivé rozhodnutie

Zálohovanie PET fliaš je dobrý a bolestivý nápad.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Babčenkova manželka prehovorila. Ako prežívala smrť svojho manžela?

O všetkom vedela vopred.

Neprehliadnite tiež

Stolicu im pošlú poštou. Vedci tvoria najväčšiu mapu črevnej flóry

Čo ukázala najväčšia štúdia zloženia črevných baktérií.

Beh a horúčavy. Ublížia telu teploty nad tridsiatkou?

Čo sa deje s telom bežca v horúčavách.

Ako spoznať chlamýdie a iné rozšírené pohlavné choroby

Prejavy a liečba najčastejších ochorení.