V čom spočíva tajomstvo funkčných potravín

Zo stravovania netreba robiť intelektuálnu gymnastiku, avšak aspoň základné znalosti z oblasti výživy nie sú na zahodenie. Potrava je totiž nielen zdroj živín, ale môže byť aj prostriedkom na zníženie rizika mnohých ochorení.

(Zdroj: Ilustračné foto: Fotolia.sk)

Iste ste sa už stretli s pojmom funkčné potraviny a možno neviete, čo si pod ním máte presnejšie predstaviť. Podľa odborníčky na zdravú výživu, lekárky Alžbety Béderovej zo Združenia pre zdravie a výživu by sme funkčné potraviny mohli charakterizovať ako bežné potraviny, ktoré sú však vyrobené tak, aby okrem tradičných a bežných zložiek výživy obsahovali aj zložky s významnými ochrannými účinkami, ktoré boli dostatočne potvrdené v prevencii.

Definíca European Food Information Council hovorí, že funkčné potraviny sú také, ktoré majú okrem bežných výživových účinkov aj preukázateľne priaznivý vplyv na jednu alebo viacero telesných funkcií, na zdravotný stav alebo na zníženie rizika ochorenia.

Čím sa vyznačujú

Lekárka upresňuje, že ak hovoríme o funkčných potravinách, ide o potraviny, ktoré pozitívne ovplyvňujú metabolické procesy v organizme, pôsobia priaznivo na srdce, ovplyvňujú krvný tlak, hladinu cholesterolu, upravujú a zlepšujú trávenie, posilňujú imunitu, spomaľujú starnutie, chránia pred rakovinou alebo zubným kazom, sú prevenciou proti obezite, osteoporóze, majú protirakovinový a antioxidačný účinok.

Hľadáte partnera?
SME.sk spustilo serióznu zoznamku Dvaja.sme.sk.
zoznamka_dvaja.sme.sk.jpg
Seriózne zoznámenie

Produkcia a výroba funkčných potravín má však svoje pravidlá a kritériá. Lekárka zdôrazňuje, že pozitívny vplyv funkčnej zložky v potravine musí byť vedecky potvrdený. „Pridané množstvo napríklad vitamínov či minerálov sa udáva v tzv. významnom množstve, o ktorom bol preukázaný zdravotný benefit. Použité množstvo sa pohybuje od 7 do 15 % z odporúčanej dennej dávky daného nutrientu, podľa potraviny či nápoja, ktorý je fortifikovaný,“ hovorí Alžbeta Béderová.

Ako vznikajú

V praxi to znamená, že ide o potraviny, ktoré sú rôznymi spôsobmi fortifikované – obohatené o zdraviu prospešné aktívne zložky, ktoré v nich buď vôbec nie sú, alebo sa v nich nachádzajú len v malých množstvách, prípadne sa z potraviny odstránia zložky, ktoré môžu mať škodlivé účinky.

Zaujíma vás, čo sú spomínané aktívne zložky, ktorými sa funkčné potraviny obohacujú? Môže to byť napríklad vláknina, probiotické baktérie mliečneho kvasenia – lactobacily a bifidobaktérie, ktoré ovplyvňujú črevnú mikroflóru a zvyšujú imunitu, prebiotiká čiže oligosacharidy, ktoré aktivujú rast bifidobaktérií v čreve, rastlinné steroly ktoré znižujú hladinu „zlého“ LDL-cholesterolu v krvi, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky, rastlinné antioxidanty.

Funkčná bryndza

Možno ste si v obchode s potravinami už mnohokrát do košíka vložili funkčnú potravinu bez toho, aby ste si to uvedomovali, alebo to robili cielene. Príkladom môže byť netermizovaná bryndza, a to zásluhou špecifických baktérií mliečneho kvasenia, ktoré sa nezničili tepelným spracovaním. Tieto majú podľa lekárky Alžbety Béderovej kľúčový význam z hľadiska dozrievania a regulácie imunitného systému, prevencie alergických ochorení.

„Spektrum prítomných mastných kyselín v tuku optimalizuje pomer dobrého HDL a zlého LDL cholesterolu. Baktérie majú antioxidačné účinky, keď vychytávajú reaktívne formy kyslíka, čo znamená, že taká potravina sa uplatňuje v prevencii civilizačných ochorení – onkologických a srdcovo-cievnych, diabetu, ale aj iných degeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby.“ hovorí Alžbeta Béderová.

Ktoré to sú?

Ak chcete podporiť svoje zdravie stravou aj prostredníctvom funkčných potravín, zrejme vás bude zaujímať, ktoré to sú. Lekárka uvádza príklady – k najbežnejším funkčným potravinám patria napríklad kyslomliečne výrobky s probiotickými baktériami, rastlinné nátierkové tuky, ktoré obsahujú rastlinné steroly a stanoly, ale sú to napríklad aj džúsy, džemy obohatené o vitamín C, rastlinné maslá obohatené o vitamín A, D, kuchynská soľ fortifikovaná jódom či fluórom, cereálie obohatené o vlákninu, chlieb a pečivo s pridaním semien olejnatých plodín a pod.

Niektoré potraviny priemyselnou úpravou, napríklad pasterizáciou a pod., strácajú prirodzené zložky – a tie sa potom umelo pridávajú. Možno aj takéto potraviny považovať za funkčné? „Áno, sú to funkčné potraviny,“ hovorí lekárka a ako typický príklad uvádza kyslomliečne výrobky.

„Pri tepelnom spracovaní mlieka, ktorého cieľom je ochrana zdravia pred možnými bakteriálnymi infekciami, mlieko stráca zároveň aj pôvodné kultúry mliečneho kvasenia. Preto sú do výrobku aktívne pridávané živé probiotické kultúry v takom rozsahu, aby zabezpečili požadovaný benefit,“ vysvetľuje Béderová.

Čo musí byť na obale

Predstavte si, že idete do obchodu a rozhodli ste sa pre nákup funkčných potravín. Zrejme vás bude zaujímať, ako zistíte, že ide o funkčnú potravinu. Lekárka hovorí, že funkčné potraviny nie sú, napríklad, na rozdiel od geneticky modifikovaných špeciálne označované. Zdôrazňuje však, že na obaloch fortifikovaných potravín nesmie byť uvedená klamlivá či zavádzajúca informácia, ktorá sa týka výživového prínosu. Označenie výživovej hodnoty výrobkov, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, je podľa lekárky povinné a musí obsahovať informácie o tzv. veľkej osmičke:

  1. energetická hodnota,
  2. obsah bielkovín,
  3. obsah sacharidov,
  4. obsah tukov,
  5. obsah nasýtených mastných kyselín,
  6. obsah vlákniny,
  7. obsah sodíka,
  8. informácia o množstve pridaných živín.

Ak teda chcete zistiť, či ide o funkčnú potravinu, poslúžia vám na to údaje na obale, respektíve, dôležitá je podľa lekárky aj zdravotná osveta, týkajúca sa problematiky nutrície – výživy.

„Nemám informáciu, že by v obchodoch takéto potraviny špeciálne umiestňovali. Je to aj z toho dôvodu, že škála funkčných potravín je rôznorodá, od prirodzených, ako je napríklad bryndza či kyslomliečne produkty, až po obohatené potraviny, akými sú trebárs rastlinné tuky. Na obale je napríklad uvedené, že pridané biologicky aktívne látky udržujú normálnu hladinu cholesterolu. Takáto informácia musí byť vedecky potvrdená,“ hovorí Alžbeta Béderová.

Aktívna ochrana zdravia

Podmienkou však je, že produkt označený ako funkčná potravina musí mať charakter potraviny. Nie je to teda žiaden medikament či výživový doplnok. Funkčné potraviny skrátka musia vyzerať, voňať a chutiť ako normálna potrava. Ďalšou podmienkou je, že ich priaznivý vplyv sa musí prejaviť už pri konzumácii množstiev, ktoré zodpovedajú množstvám bežnej stravy. Funkčné potraviny skrátka pomáhajú aktívne chrániť zdravie.

Z histórie funkčných potravín

Viete, že prvou v podstate funkčnou potravinou bola jodidovaná soľ, ktorú používame od roku 1920? Avšak až o zhruba 60 rokov nato vznikol koncept funkčných potravín, ako ich poznáme dnes

Prvou funkčnou potravinou bola teda soľ obohacovaná o jód, čím sa malo predchádzať vzniku strumy – ochoreniu štítnej žľazy. Myšlienka a koncepcia vzniku funkčných potravín má svoj pôvod v Japonsku osemdesiatych rokov minulého storočia.

Podľa autorky publikácie Monitor zdravia – Varovné signály organizmu I., profesorky všeobecnej biológie z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, Kataríny Horákovej, dôvodom na vznik tejto koncepcie bol zvyšujúci sa vek japonskej populácie a tým rastúce nároky starých ľudí na lekársku starostlivosť. Vláda sa rozhodla podporiť výskum potravín, ktoré by pri pravidelnej konzumácii znižovali vznik ochorení u dospelých a seniorov.

Oficiálny názov

Myšlienka na zlepšenie zdravotného stavu populácie pomocou funkčných potravín sa však podľa Kataríny Horákovej nestretla vždy s kladným stanoviskom všetkých zainteresovaných. „Proti sa postavili zdravotnícke inštitúcie, ktoré takéto potraviny so zdravotným prospechom odmietali akceptovať ako potraviny a navrhovali ich označovať ako liek. Po vyjasnení vzťahu, kedy ide ešte o potravinu a kedy už o liek, sa od 1. septembra 1991 stal termín „funkčné potraviny“ oficiálnym termínom tejto kategórie výrobkov,“ uvádza sa v spomínanej publikácii.

Výrobcovia môžu používať na obale logo, ktoré informuje, že ide o produkt s predpokladaným liečebným alebo preventívnym účinkom.

„Pre dnešnú dobu je typická konzumácia výživovo prázdnych jedál, a s tým je spojený nárast civilizačných ochorení. Funkčné potraviny pôsobia priaznivo na srdce, ovplyvňujú krvný tlak, zlepšujú trávenie, posilňujú imunitu, spomaľujú starnutie, chránia pred rakovinou, sú prevenciou proti obezite a osteoporóze, majú antioxidačný účinok,“ dodáva dietologička Adriana Ilavská.

Čím sa funkčné potraviny líšia od bežných

  1. Zvýšenie obsahu – Vytvorením a zabezpečením špeciálnych podmienok pri pestovaní plodín alebo chove zvierat sa zvýši obsah prítomných prospešných látok. Príkladom sú vajíčka, ktorých žĺtky majú zvýšený obsah omega 3 mastných kyselín.
  2. Pridanie – Pridaním určitých látok sa zabezpečí prospešný účinok potraviny. Napríklad pridaním probiotických baktérií alebo vlákniny sa zabezpečí prospešný účinok na tráviaci trakt.
  3. Odstránenie – Odstránením niektorých látok z potraviny možno minimalizovať negatívne zdravotné účinky. Príkladom sú bezlepkové potraviny alebo mlieko so zníženým obsahom laktózy, ktoré sa tak stáva vhodnou potravnou aj pre tých, čo trpia intoleranciou laktózy.
  4. Chemická modifikácia – Zmenou charakteru jednej alebo viacerých zložiek potraviny sa dosiahne zlepšenie zdravia. Ako príklad možno uviesť hydrolyzované bielkoviny v detskej výžive, čím sa obmedzí alergénne pôsobenie takej potraviny.

(zdroj: Katarína Horáková: Monitor zdravia – Varovné signály organizmu I.)

Ak si kladiete otázku, či v dôsledku obohacovania funkčných potravín aktívnymi zložkami nemôže dôjsť pri ich konzumácii k predávkovaniu pridanou látkou, nemusíte sa obávať. Lekárka alžbeta Béderová hovorí, že „pri pestrej a vyváženej strave k predávkovaniu žiadnou živinou nedôjde.“

Geneticky modifikované verzus funkčné

Ľudia často spozornejú, ak sa hovorí o geneticky modifikovaných potravinách, mnohí sa obávajú poškodzovania zdravia v dôsledku ich konzumácie. Geneticky modifikované a funkčné potraviny však nie sú to isté.

Prečo sa vlastne začalo experimentovať s genetickou úpravou potravín?Primárnym cieľom genetických úprav bolo vytvoriť plodiny s lepšími vlastnosťami, respektíve vytvoriť plodiny, ktoré budú odolné voči škodcom. MUDr. Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu ako príklad spomína kukuricu, ktorú netreba ošetrovať, pretože sama produkuje látku, ktorá škodcov likviduje.

„Sója a kukurica dovezená z USA, Kanady, Argentíny alebo Číny je prevažne geneticky modifikovaná. V Európe bol prvým geneticky modifikovaným trhovým produktom rajčiakový pretlak vo Veľkej Británii. Podobne tepelne upravované výrobky – chlieb a pečivo – pripravené z geneticky modifikovaných pekárenských kvasníc sa objavili na trhu tejto krajiny,“ uvádza príklady lekárka.

GMO nie sú funkčné

Po roku 2000 začali vznikať plodiny so zmeneným nutričným obsahom tak, aby konzumentovi poskytli zdravotnú výhodu. Ako príklad odborníčka uvádza ryžu s obsahom provitamínu A alebo repku olejnú, ktorej semená produkujú aj vitamín E.

„Repka olejná bola tiež modifikovaná tak, aby sa zvýšil podiel nenasýtených mastných kyselín v tukových zásobách jej semien, čím vznikol olej, ktorý ma lepšie tepelné vlastnosti a vyšší bod prepaľovania,“ hovorí lekárka a dodáva: „V súčasnosti sa pracuje na druhej a tretej generácie geneticky modifikovaných plodín s cieľom vyvinúť zdraviu prospešné potraviny, príkladom je hypoalergénna ryža a sója, v ktorých sú eliminované gény, ktoré produkujú alergén. Modifikované potraviny musia byť povinne označené ako GMO potraviny, nie sú to však funkčné potraviny.“

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  6. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 782
  2. Moskva alebo Petrohrad? 4 962
  3. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 4 606
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 142
  5. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 928
  6. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 2 557
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 300
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 176
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 517
  10. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 1 204

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Ak sa bude chcieť pacient objednať, vyšetrenie nech si zaplatí sám

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce zmeniť spôsob objednávania pacientov.

SVET

Mariňák: Ak ponorku nájdu, námorníkov aj tak nezachránia

Stratenú argentínsku ponorku by mohol nájsť sonar, hovorí Ross Hall.

ŠPORT

Prerušenie ligy? Neexistuje na to dôvod, tvrdí Lintner

Kluby si môžu vyskúšať, aké je to hrať bez kľúčových hráčov, hovorí šéf ligy.

DOMOV

Dobré ráno: Fico má strach? Zase sa pustil do prezidenta

Prečo Fico zaútočil na Kisku? A čo sa deje v Smere?

Neprehliadnite tiež

Biopsychológ: Fascinuje ma, čo všetko považujú ženy za atraktívne

O rozdieloch v sexualite mužov a žien rozpráva britský biopsychológ FREDERICK M. TOATES.

Na darcu čaká s umelým srdcom. Na Slovensku prebehla prvá implantácia

Slovensko má prvého pacienta, ktorý podstúpil unikátnu implantáciu umelého srdca.

V treťom trimestri by ženy mali spať na boku, ukázala štúdia

Spánok na chrbte zvyšuje riziko narodenia mŕtveho dieťaťa.

Keď antibiotiká nefungujú. Skutočné príbehy ukazujú nebezpečnú budúcnosť

Odolné baktérie sú skutočná hrozba. Nesprávne užívanie antibiotík už má svoje obete.