Správne zloženie stravy a vhodné stravovacie návyky hrajú významnú rolu v celkovom zdraví dieťaťa a v prevencii viacerých ochorení, najmä metabolického syndrómu. Ten trápi až tretinu populácie.
Je to vlastne spoločný názov pre viacero rizikových faktorov, pričom niektoré z nich – napríklad obezita alebo vysoký tlak krvi, sú aj samostatnými ochoreniami. Pod metabolický syndróm spadajú aj poruchy glukózovej tolerancie, čo vedie k cukrovke a tiež poruchy lipidového spektra – vysoká hladina tukov v krvi.
Spomenuté faktory sa často vyskytujú súčasne a ich dôsledkom sú rôzne civilizačné ochorenia vrátane aterosklerózy, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody. Stravovanie dieťaťa v najútlejšom veku má vplyv napríklad aj na to, či sa u neho v budúcnosti rozvinú nejaké alergie, ktorých výskyt dramaticky stúpa.
Okno príležitosti
Odborníci zdôrazňujú, že prvých tisíc dní nášho života rozhoduje o kvalite budúceho zdravia. Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH, prednosta Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou LFUK, odborník na nutričné alebo metabolické programovanie v ranom veku a odborný garant Iniciatívy 1000 dní vysvetľuje, že „organizmus dojčaťa i batoľaťa je veľmi dobre ovplyvniteľný už v ranom veku.
Keď teda dieťa bude dostávať pestrú a vyváženú stravu už v tomto období, vytvorí si tak správne stravovacie návyky do budúcna.“ Dieťa práve počas prvých troch rokov svojho života veľmi rýchlo rastie a vyvíja sa. Profesor vysvetľuje, že to je dôvod, prečo majú deti v tomto období výrazne vyššie nároky na skladbu výživy ako staršie deti a dospelí.
„Veď dieťa počas prvých troch rokov zdvojnásobí svoju výšku a vytvára sa mu najviac nervových spojení,“ hovorí odborník. „Kvalitná strava ponúka deťom základ pre vývoj telesných i mozgových funkcií, imunitu, zdravý rast a vývoj. Toto obdobie od narodenia do troch rokov sa nazýva tiež oknom príležitosti.“
Zloženie stravy
Odborník zdôrazňuje, že strava by mala byť pestrá a vyvážená, vyhýbať sa treba pridaným jednoduchým cukrom. V tomto období sa budujú aj chuťové preferencie dieťaťa, prisládzanie by malo byť tabu. Ak dávate dieťaťu napríklad kupované detské výživy, vyberajte také, ktoré sú bez pridaného cukru, nehovoriac o tom, že sladkosti v detskom jedálnom lístku nemajú čo robiť.
Takisto je dôležité, aby strava dieťaťa obsahovala správny pomer tukov a dostatok vlákniny. Ak tieto odporúčania dodržíte, podľa odborníka sa detský organizmus naučí využívať tuky aktívne pre výdaj energie a do zásoby si bude ukladať len minimum. Správne zloženie stravy teda podporuje aj správne fungovanie metabolizmu.
Kedy začať?
Na správnu výživu dieťaťa treba myslieť už počas tehotenstva. Profesor Kovács zdôrazňuje, že „od počatia až do batoliaceho veku sú bunky dieťaťa veľmi citlivé na živiny, ktoré dostáva. Každá bunka má akúsi mikroskopickú značku alebo prepínač, a v závislosti na tom, aké živiny dostáva a aké vplyvy na ňu pôsobia, sa tieto prepínače zapnú alebo vypnú a dôjde k programovaniu buniek, aby boli viac či menej aktívne.“
Navyše mnohé odborné štúdie potvrdili, že napríklad predčasne narodené deti alebo deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú v dospelosti vyššie riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení a obezity.
Po pôrode je pre zdravie dieťaťa kľúčové materské mlieko. V prvom polroku dieťaťa lekár odporúča výlučne dojčenie, ktoré je prospešné z mnohých dôvodov, podporuje dozrievanie imunitného systému a pomáha napríklad aj znižovať počet hnačkových ochorení a zápalov dýchacích ciest.
Čo jesť, ak dojčíte
Nielen počas gravidity, ale aj počas dojčenia by mala matka upraviť zloženie svojej stravy tak, aby prijímala všetky makro- aj mikroživiny v optimálnom množstve a správnom pomere. Profesor Kovács dodáva, že by mala premýšľať aj nad doplnením jedálnička o vhodné výživové doplnky špeciálne určené dojčiacim matkám, ktoré obsahujú optimalizovaný pomer jednotlivých vitamínov a prvkov.
Pre matky, ktoré pre rôzne príčiny dojčiť nemôžu, existuje, samozrejme, riešenie v podobe náhradných mliek, ktoré sú vytvorené tak, aby sa svojím zložením čo najviac priblížili zloženiu materského mlieka.
Kedy začať s príkrmami
V druhom polroku života dieťaťa už iba dojčiť nestačí a aj podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) treba začať pridávať nutrične primeranú a bezpečnú výživu.
„Z fyziologických, vývojových a výživových dôvodov sa za optimálne obdobie zavádzania príkrmov považuje časový interval medzi 17. až 26. týždňom života. Inými slovami, zavádzanie bežnej stravy sa nemá začať pred splneným 17. týždňom (ukončený 4. mesiac) a ani sa nemá časovo odďaľovať po 26. týždni (ukončený 6. mesiac) života dieťaťa,“ hovorí lekár a dodáva, že aj po skončenom 6 mesiaci života dieťaťa zohráva dojčenie a materské mlieko takisto dôležitú rolu pre zdravý vývoj dieťaťa, a to tak z nutričného a imunologického, ako aj z psychologického hľadiska.
Štúdia dojčiat, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2013 – 2014 v Českej republike, priniesla poznatok, že oneskorené zavádzanie nemliečnych pokrmov do výživy dojčiat bolo najčastejšou príčinou anémie. Celkovo v sledovanej skupine detí vo veku 6 – 11 mesiacov trpelo chudokrvnosťou 10,6 % detí.
Návyky z rodiny
Samozrejme, aj v neskoršom veku hrá strava dôležitú rolu. Jej nevhodné zloženie, nesprávny a nepravidelný stravovací režim, odmeňovanie dieťaťa jedlom alebo sladkosťami a pod., to všetko sa môže podpísať aj na obezite dieťaťa, ktorá spadá pod metabolický syndróm a je nielen samostatným ochorením, ale aj rizikovým faktorom iných závažných ochorení.
Obezita je multifaktoriálne podmienená, a ak si odmyslíme genetické alebo fyziologické príčiny, zásadnú úlohu pri jej rozvoji zohráva práve rodinné zázemie a stravovacie návyky. Ak sú obézni rodičia, je veľmi pravdepodobné, že obézne budú aj deti. Dedí sa náchylnosť, či sa však obezita u dieťaťa prejaví alebo nie, závisí od viacerých ďalších faktorov.
Obézne dieťa nezriedka trpí aj psychickými problémami a čím skôr sa jeho obezitu podarí zvládnuť, o to väčšia je šanca, že dieťa nebude obézne aj v dospelosti. Už v detstve si totiž vytvárame stravovacie návyky, ktoré sa v dospelom veku ťažko menia a prestavujú.
