Za obezitu Američanov môže genetika alebo spoločnosť

New York 4. marca (TASR) - Chudí ľudia sa často pozastavujú nad tým, prečo obézni ľudia jednoducho neprestanú s prejedaním.

Pretože jedenie je silný, primárny pud, ktorý triumfuje nad silou vôle či túžbou po štíhlej postave u ľudí, ktorí majú k obezite genetické predispozície, argumentuje Dr. Jeffrey Friedman, šéf laboratória molekulárnej genetiky na Rockefeller University v New Yorku.

"Pocit hladu je intenzívny - aj keď nie taký ako potreba dýchať či pocit smädu. Tomuto pocitu musia odolávať obézni ľudia, ktorí výrazne schudli," píše Friedman v článku publikovanom v magazíne Science. Sklon k obezite má podľa neho korene v evolúcii. Prežiť znamenalo vydržať obdobia hladomoru. Tí, čo si boli schopní uložiť tuk, mali oveľa lepšiu šancu na prežitie. Američania by podľa Friedmana preto mali za svoj boj s nadváhou "poďakovať" svojim predkom.

Friedman upozornil na hormón leptín, ktorý zohráva pri obezite kľúčovú úlohu. Niektorí obézni ľudia ho majú nedostatok a po jeho injekčnom podávaní sa ich váha dramaticky znížila. To však podľa kritikov Friedmanovej teórie nevysvetľuje, prečo je najvyššia miera obezity u menšín, chudobných a ľudí s najnižším vzdelaním.

Kým Friedman určil za primárnu príčinu obezity genetiku, James Hill, výskumník z University of Colorado Health Sciences Center v Denveri, v ďalšom článku upozorňuje na iného vinníka: spoločnosť. Obrovské porcie, príliš kalorické rýchle občerstvenie, primálo cvičenia a priveľa jedla.

Miera obezity v USA vzrástla z 23 percent v roku 1991 na 31 percent v roku 2000, cituje Hill predchádzajúce výskumy. Podľa dát z National Health and Nutrition Examination Survey (NHANES) Američania ročne priberú asi o kilogram. Ak bude súčasný trend pokračovať, v roku 2008 už bude obéznych 39 percent obyvateľov USA, konštatoval Hill. Jeho tím navrhuje jednoduché riešenie: každý deň si odoprieť 100 kalórií - čo sa rovná keksíku či trom sústam hamburgera. Asi 3500 kalórií zodpovedá pol kilogramu nabratej váhy.

Ďalším spôsobom je napr. každý deň prejsť asi kilometer a pol. Takáto prechádzka - asi 2000-2500 krokov - spáli 100 kalórií. Aj keď niektorí sa môžu obávať, že po takejto prechádzke sa chuť do jedla ešte zvýši, podľa najnovších výskumov zvýšenie fyzickej aktivity nespôsobí väčší hlad.

Presviedčanie ľudí, aby zmenili svoj život, podľa Hilla nezaberá. Najprv je potrebné zmeniť ich myslenie, dodáva. Väčšina dospelých denne skonzumuje 200-2500 kalórií. Preto znížiť energetický príjem o 100 kalórií nemôže byť problémom.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  4. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  10. Dva rekordy na druhý pokus
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 243
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 29 218
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 021
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 061
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 436
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 364
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 241
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

Neprehliadnite tiež