Čo zachráni život skôr? Čo je lepšie? Naložiť ťažko raneného a rýchlo uháňať do nemocnice, alebo ho ošetriť na mieste a potom previezť do nemocnice?
„Existujú filozofické rozdiely, v USA majú systém čo najskôr dopraviť pacienta na miesto definitívneho ošetrenia. Tam v záchrannej službe neslúžia lekári, ale len paramedici, čo sú akoby zdravotné sestry. Majú presne určené, aké výkony môžu robiť, aké lieky podať, ale nie je toho veľa. V Amerike majú snahu naložiť pacienta, podať infúziu, prípadne dať niečo od bolesti a trieliť do nemocnice. V prípade poruchy srdca môžu na mieste defibrilovať, majú na to aj vybavenie, už majú aj automatické defibrilátory, takže nemusia zisťovať, aký výboj pustiť. Ale akonáhle naskočí srdce, musia letieť,“ hovorí MUDr. Viliam Dobiáš.
Vo väčšine európskych krajín je iná filozofia. V záchranke jazdí aj lekár, je snaha stabilizovať pacienta na mieste, a potom ho odviezť. Niečo treba spraviť ešte aj za jazdy, ale na slovenských cestách netrafíte do žily, nieto urobiť tracheotómiu.
Ktorá koncepcia je lepšia? Kto to vie? Odpoveď ešte vraj čaká na nositeľa Nobelovej ceny. Nikto zatiaľ nedokázal, že by mal jeden zo systémov nejaké výrazné nevýhody, aby sa prešlo na ten lepší, súvisí to aj so sieťou ciest, s dostupnosťou nemocníc, možnosťou telefonického privolania prvej pomoci a so vzdelaním obyvateľstva.
Počty ľudí, ktorí vedia a sú ochotní poskytnúť prvú pomoc, sú na Slovensku katastrofálne nízke. V štatistike sú ročne tisícky zmarených životov pri nehodách a úrazoch, takmer stotisíc práceneschopností a viac ako tri milióny vymeškaných dní z práce. Z cestných previerok vodičov vyplynulo, že dobré vedomosti má len tretina z nich, dobrovoľne zastaví pri nehode len 11 percent vodičov, z nich asi polovica ovláda prvú pomoc. (uj)
