SME
Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Sme to, čo jeme, tvrdí genetička (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Vskutku slušný popularizačný článok,

pričom detaily epigenetických dôsledkov holandského hladomoru sú úplne fascinujúce: deti hladujúcich matiek boli totiž NEROVNAKO postihnuté, pričom rozhodujúcim faktorom nebola miera podvýživy tehotných žien (a teda aj ich plodov), ale najmä konkrétny TRIMESTER gravidity, kedy k nej došlo...a pozorovania boli nielen prekvapujúce, ale na prvý pohľad ešte navyše úplne kontraintuitívne!
Totiž:
- Deti narodené matkám, ktoré mali normálnu výživu počas väčšiny gravidity a hladovali len v poslednom trimestri, sa síce často rodili s nižšou pôrodnou hmotnosťou a aj zvyšok života boli menšie, ale v dospelosti boli menej obézne, ako ich rovesníci.
- Naopak deti, ktorých matky boli podvyživené už v čase ich počatia a aj celý prvý trimester, sa vďaka zlepšenej výžive koncom gravidity síce narodili viac-menej štandardne veľké a s normálnou pôrodnou hmotnosťou, ale v dospelosti ich oveľa viac trápila nielen obezita, ale aj rôzne neurologické poruchy, vrátane schizofrénie ...
Pričom rovnaký obraz sa naskytol aj pri analýze štatistík Veľkého čínskeho hladomoru (1985-1961) počas "kultúrnej revolúcie" Mao Ce Tunga...hoci novorodenci vyzerali na pohľad zdravo, katastrofálna podvýživa v prenatálnom vývoji dramaticky ovplyvnila celý ich život na desiatky rokov dopredu. Pričom kľúčové nebolo až tak ČO, ale skôr KEDY sa to stalo...Evidentne, biochémia prvého trimestra je úplne fundamentálna pre zdravý neskorší vývoj nielen plodu, ale aj narodeného jedinca.
Nuž a síce zjednodušené, ale principiálne korektné vysvetlenie spočíva v nasledovnom: v bunkách plodu podvyživeného v 1.trimestri dochádza k patologickým epigenetickým procesom a následnej zmene fyziologicky normálneho metabolizmu buniek, nakoľko tie sa "snažia" zabezpečiť plodu čo najlepší vývoj aj napriek radikálnemu deficitu nutrientov. Ľudovo povedané, z minima dokážu vyťažiť maximum. Keďže však tieto epigenetické zmeny nastali v období kulminácie vývojového "programovania", pretrvávajú veľmi dlho, neraz aj desiatky rokov po skončení hladomoru. Preto boli v dospelosti takéto deti oveľa častejšie obézne...
 


Najčítanejšie na SME Primár