SME
Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Prečo nám nechutia veci, ktoré sú pre telo dobré (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

To je strašná spleť čudných vecí...

"Evolúcia ľudstvo predurčila, aby zbožňovalo nezdravé jedlo."
Oprava: Ľuďom chutia veci, ktoré niektorí dnes označujú za nezdravé".
"Náklonnosť k jedlu plného cukru, tuku a soli je v nás hlboko zakorenená. Ľudské telo na svoje fungovanie potrebuje množstvo živín vrátane tuku, cukru a soli. Dodávajú telu potrebnú energiu a tým zvyšujú šancu na prežitie."
Doplnenie: existuje aj asi 6-7 miliárd ľudí, ktorí sa na soľ môžu vykašľať, ale potrebujú zhruba 1 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti denne.

"Aby človek prežil, naučil sa cukor, tuk a soľ prirodzene a systematicky vyhľadávať." A preto už vymreli státisíce iných druhov, lebo sa to NENAUČILI SYSTEMATICKY VYHĽADÁVAŤ. Či zajac systematicky vyhľadáva ďatelinu a líška systematicky vyhľadáva zajaca? Alebo ľadový medveď systematicky vyhľadáva ryby, keď naokolo nie je čo iného žrať? Medveď nebude nikdy v živote žrať trávu alebo seno. Nie preto, že by ho systematicky nevyhľadával, ale nemá enzýmy, ktorými by ho strávil, takže zdochne na upchatie čriev.

"Keďže jedovaté rastliny bývajú horké..." Hlúposť. Najjedovatejšie veci nie sú vôbec horké - muchotrávka zelená, botulotoxín, atropín, digitalis... vyskúšané na desiatkach mojich pacientov, tisíce ďakovných listov. Zato taká neeeesmierne zdravá rukola je pre polovicu ľudstva až neznesiteľne horká, lebo sú genetickou výbavou tzv. "chutnači". A všetci nechutnači na nich vrieskajú, prečo nejedia tú strašne zdravú čakanku a nedokážu pochopiť, že im je proste veľmi horká. Genetiku neprekabátiš.

"Evolúcia stále u ľudí zachováva odpor voči tmavozelenej zelenine, od uhoriek, cez rukolu a špenát bez ohľadu na to, že už nie je pre človeka užitočný."
Špenát už nie je užitočný? Prepánakráľa, urobte si prosím poriadok vo význame slov. A najmä si urobte poriadok vo význame a priebehu evolúcie. Poviem Vám to takto: žirafe nenarástol dlhý krk preto, ABY mohla žrať listy z výšok, kam iné zvery nedočiahnu, ale žirafa má dlhý krk, ktorý vznikol náhodnou mutáciou a poskytol jej istú selekčnú výhodu, a preto pekne prežila až dodnes, lebo mala viac žrádla ako hlúpe krátkokrké antilopy naokolo.
 

 

pridávam sa k fonzimu. Dosť, dosť slabý článok, ani sa neoplatí čitať. Ale komentár si to zaslúži, lebo niekto za tento výplod zobral peniaze a zmesou týchto hlúpostí prispieva ku všeobenému blbnutiu čitateľov. Som zvedavá ako si evolúcia poradí s čoraz blbším ľudstvom. Inak mám pocit, nielen zo stránok sme, že novinári, redaktori a kadejakí masmediálni experti sú v tomto smere ešte viac popredu ako zyvšok obyvateľov tejto planéty.
 

Ďakujem za podporu...

"Som zvedavá ako si evolúcia poradí s čoraz blbším ľudstvom."
Už som spomínal, súčasťou evolúcie je eliminačný, prípadne preferenčný princíp zvaný selekcia. Ak sa z nejakých dôvodov nebudú dať kúpiť nápoje, istá časť populácia zomrie od smädu do 1,5 dňa. Ak sa kvôli nejakej kríze zavrú mekdonaldy a podobné fastfoody, istá časť populácie vyhynie do troch dní od hladu. Istý Mahátma Ghándí prežil len na vode okolo 60 dní. Ak sa dnes vypne internetové pripojenie a mobilné siete, do 4 dní si Zem vydýchne vďaka odľahčeniu od 4 miliárd surfujúcich a všetkému na nete veriacich vtákopyskov.
 

 

Ľadový asi nie, ale hnedý trávu žerie. "V Evropě tvoří 60–80 % potravy medvěda hnědého rostlinná složka (od trávy přes pupeny po různé lesní plody)." http://www.selmy.cz/medved/pot...
Polárny medveď trávu asi naozaj nežerie, keďže na póle jej mnoho nerastie.

S tou žirafou to tiež nemáš celkom presne. Ona nemá viac potravy ako krátkokrké antilopy, ona má inú potravu. Dlhý krk jej neumožňuje pásť sa na tráve ako antilopa. V evolúcii sa to volá sympatrická speciácia, keď rôzne druhy zdieľajú rovnakú oblasť a ekosystém vďaka tomu, že sa špecializujú na rôznu potravu.
 

ad fonzi

v poslednom odseku - ....bez ohľadu na to, že už nie je užitočný" - sa vzťahuje ku slovu odpor, nie ku slovu špenát.

ad "najjedovatejšie.. nie sú vôbec horké... vyskúšal som to na desiatkach pacientov, tisíce ďakovných listov" - to je zaujímavé, a prežili to ????
 
Hodnoť

Ešte niečo k evolúcii

Ak existovala nejaká neolitická revolúcia, potom je paleodiéta a paleostrava úplné zmagorenie mozgu. Paleofanúšikovia by mali jesť korienky rastlín, raz za rok mamutie mäso a inak plody a vajcia, ktoré si nazbierajú, prípadne nejakú tú chytenú rybu (pozor! samozrejme sladkovodnú) alebo nájdenú zdochlinu. Ak sa teda chcú prispôsobiť tomu, ako sa stravoval človek doby kamennej.
Opakujem: chápanie evolúcie v článku je úplne opačné, než predpovedá evolučná teória. Teorém, že evolúcia sa nedokázala včas prispôsobiť prechodu z paleolitu na neolit je chybný. Evolučná teória hovorí pravý opak: ak došlo pred 12-24 tisíc rokmi k nejakej zmene, ktorú dnes označujeme ako neolitická revolúcia, tak jedinci, ktorí s ňou neboli kompatibilní, vyhynuli. My sme potomkovia tých, ktorí to prežili. Kto mal takú metabolickú výbavu, že nedokázal vyžiť z neolitickej poľnohospodárskej stravy, vyhynul. Alebo prežíval v malých archaických paleolitických skupinkách a sýti a silní neolitickí ľudia ich použili ako stravu. Podobne sme my dnes potomkovia skupiny ľudí, ktorí prežili morové epidémie. Aj preto, nielen kvôli hygienicko-epidemiologickému pokroku, dnes morové epidémie nevidíme.
Rovnako sme potomkovia tých Európanov, ktorí dokázali prežiť hladomory, dokiaľ k nám Rimania do Strednej, Západnej a Východnej Európy nedoniesli jačmeň, raž a pšenicu. Predtým sme živorili na prose a ovsi. Prežili tí, ktorí tú introdukovanú pšenicu dokázali stráviť a na tejto strave prežiť, ba dokonca prosperovať. A to sme my. Intoleranciu pšenice pokladám preto (okrem dokázaných 0,5 %) len za módny trend. Žranie prosa a cíceru neodsudzujem, ale ako všeobecné riešenie na všetky problémy to rozhodne odmietam. Opakujem: my sme potomkovia tých, ktorí prežili vďaka rímskej introdukcie pšenice. Takže intolerancia pšenice nemá u našej populácie opodstatnenie (okrem neskôr vytvorených genetických odchýlok typu celiakia, ktoré by za normálnych okolností prirodzene vyhynuli).
A potom prišli ďalšie hladomory, pretože populácia napriek vojnám vďaka rímskej pšenici a jačmeňu narastala a stravy bolo postupne málo a poľnohospodárstvo bolo stále zaostalé. A potom sa vrátil Cristobal Colon a jeho nasledovatelia z Nového Sveta a doniesli kukuricu, zemiaky, paradajky, papriku a tekvice.
Po objavení Ameriky prišli teda plodiny, na ktoré naša populácia vôbec, ale vôbec nebola navyknutá. A čo na to evolúcia? Kto bol na tom schopný prežiť, prežil. Kto nebol schopný, neprežil. A to je prosím pekne časové rozpätie 200 rokov. A volá sa to selekcia. Tak nech mi nikto nehovorí, že naša evolúcia sa nedokázala prispôsobiť 12-24 tisíc rokom po neolitickej revolúcii. My sme totiž populácia potokov tých, ktorí prežili na zemiakoch, pšenici, raži, tekviciach a kukurici.
Moji prastarí rodičia prežili na zemiakoch, repe, fazuli a kyslej kapuste. Nie na pšenici, tá sa na severe, kde žili, neurodila. Nie na ovsi alebo raži, to bolo pre dobytok, aby prežil. Pamätám sa na nich, zažil som ich, pretože sa pri spomínanej strave dožili cez 90 rokov. Ale že by boli celých viac ako 90 rokov happy, to nemôžem povedať. Ak ti pomrie spústa detí v rannom veku na tetanus, mumps, morbili, rubeolu a tuberkulózu a ty máš posledných 20 rokov takú arthrózu, že sa takmer nemôžeš hýbať, nie je ten život až tak zábavný.
 
Hodnoť

Ja osobne

Preferujem čerstvú zeleninu, menej ovocie. Sladkosti ak nemusím nejem a mastným jedlám sa vyhýbam. Keďže pijem kávu, mám rád slané jedlá, niekedy, na doplnenie soli. Ak denne urobím len 5000 krokov a nepodávam fyzické výkony, moja strava nie je plná tukov a cukrov. Ide o to prispôsobiť príjem jedla podľa potrieb organizmu. Ak by som celý deň rúbal drevo tak asi by som jedol aj niečo čo obvykle nejem. Problém je ak sa človek riadi chuťou, na čo má chuť a dorazí sa nejakou kalorickou bombou, pravidelne. Deti budú jesť čo im dajú rodičia. Ak ich berú do fastfoodu, tak budú jesť len fastfood. Obvykle ďalší problém ak sa chce človek rýchlo zasýtiť dá si nejakú maškrtu, aj keď radšej by mal zjesť viac nízkokalorickej stravy, zeleninový šalát a podobne. Dá sa tak vyhnúť preťaženiam po jedle, keď sa človek natrieska na prasknutie.
 

 

Že sa človek natrieska do prasknutia, nie je chyba vo výbere potraviny - je jedno či nízkokalorická alebo tučná - podstatný je štýl/spôsob jedenia. Natrieskať sa do prasknutia znamená rýchlo hltať potravu. Treba si vyskúšať jesť (dá sa, aj keď je človek veľmi hladný) pomaly, s dlhým a dôkladným prežúvaním každého sústa. Vtedy zistíš, že zješ oveľa menej, čo pri minimálnej fyzickej námahe danej dnešným štýlom života úplne postačuje, necítiš sa natrieskaný a nie si o chvíľu zase hladný.
 

 

Ja keď jem pomaly, tak vôbec "nezjem oveľa menej". Iba jem omnoho dlhšie. Ostatní už dávno dojedli a ja ešte stále jem prvú porciu. A to si dám potom ešte aj dupľu.
 

 

Si divný ty alebo ja :) U mňa to funguje, aj keď to nerobím často. Ty to robíš asi prirodzene, ja sa na to musím zamerať. Potom zjem ozaj oveľa menej (no možno nie oveľa, ale rozhodne menej). To, že je to pomalšie, je jasné.
Kdesi som čítal/počul, že to má aj svoje racionálne vysvetlenie. Ak ješ pomaly, po istom čase dôjde do mozgu signál (vraj to istý čas trvá), že v žalúdku je dostatočné množstvo potravy a prestaneš mať pocit hladu ako reakciu mozgu na dané info. Ak to do seba nahádžeš, prešvihneš ten moment a signál dôjde až už keď je žalúdok preplnený.
Takže buď potrebuješ ozaj väčšie dávky potravy vzhľadom na stavbu tela a energetický výdaj (a pritom ješ prirodzene pomaly) alebo ti niekde viazne komunikácia medzi trávením a mozgom :D
 

 

Jasne že mi viazne komunikácia. Lebo som taký nekomunikatívny typ. Ale jesť mi chutí, aspoň že to...

To vysvetlenie o pomalšom signále o plnom žalúdku som samozrejme počul. Ale nikto nevysvetlil, ako je možné, že tomu signálu to toľko trvá. Iným signálom v tele to netrvá tak dlho. Keď ma kopnú do brucha, signál do mozgu príde hneď.
Takže to podľa mňa nie je signál o mechanickom "naplnení žalúdka", ale o metabolizme zjedenej potravy. Podobne, ako keď sa otráviš jedovatými hubami, zistíš to až po čase, nie v momente, keď sa ti dostanú do žalúdka. Ale až keď sa strávia.

Niekto má metabolizmus rýchly a iný pomalý. Ja mám extrémne pomalý.
 

Skús

Vyskúšaj nedojesť ani prvú porciu, len 3/4. Budeš skoro sýty ale určite nie hladný. Ak si aj tak hladný, problém bude asi inde, nie vo veľkosti porcie.
 

je to individuálne

Skúsil som ani nezačať jest tú prvú porciu. Po troch dňoch už nie som ani hladný. Abstinenčné príznaky pominú.

S jedlom je to ako s akoukoľvek inou drogou - niekto sa stane závislý, iný nie. Niekto môže spoločensky popíjať, iný nesmie alkohol ani ochutnať, lebo sa závislosť vráti. Niekomu organizmus povie sám - už máš dosť, už nepi. A on prestane, lebo už mu piť nechutí. Inému to organizmus nepovie, on neprestane a ožerie sa jak sviňa.
 

Suhlasim.

Miro Vesely uz davno napisal ze chudnutia zacina v hlave a ma pravdu. Jednoducho clovek ak si hovori rozumny sa nesmie stat otrokom svojho tela. TAkze ak nemame nejaku alergiu alebo neznasanlivost tak mozeme jest vsetko co nam chuti, ale v mnozstve ktore nam neuskodi. Napriklad aj vino, ale tak liter za tyzden, nie za den. Podobne aj tie sladke, slane a mastne jedla. Nezjest jednu mastnu klobasu denne ale znova len jednu do tyzdna a aj to nie na raz ale si ju rozdelit. Pri takomto sposobe si udrzime optimalnu hmotnost, aj dobre zdravie, a sucasne si vychutname to co mame radi. Vsetko je o sebadiscipline, a ta zial ludom vzdy chybala, a nezda sa mi ze sa to zlepsuje.
 

 

dobre a zdravo sa stravovat vyzaduje zvysenu modzgovu cinnost (premyslim si vopred co budem jest) a na to ludia nie su stavani. dalsi zo znakov evoludie je jednoduche a skratkovite uvazovanie. dovolil by som si tvrdit ze jedinci ktori vo svojom zivote nie su lenivi pouzivat modzog sa zvycajne stravuju zdravsie.
 
Hodnoť

 

Citujem: " treba konať čo najskôr - u detí mladších než štyri mesiace." Nemajú byť deti do 6 mesiacov výlučne dojčené (len tak mimochodom mliečkom, ktoré je omnoho sladšie ako kravské)?
 
Hodnoť

Nas mozog rozhoduje dost

egocentricky o strave a prioritach v stravovani. A kedze casto rozdoduje egocentricky (najpv to co potrebuje mozog a az potom to co potrebuje päta, pluca,, oko alebo srdce.
-
A kedze mozog potrebuje, kyslik, vodu a cukor, tak ak zabudneme ze aspon to dychanie nejako funguje, tak potom decka a vela dospelych piju prilis casto proste tie nezdrave sladke zbrndy.
-
Inac co sa tyka zeleniny, uz existuju normalne vyskumy z univerzitnych klini,l kde sa dokazalo ze ozaj deti maju podvedome pravdu ked odmietaju varenu zeleninu . Pretoze zelenina bysa mal konzumovat bud surova alebo iba jemne kratko naprazena , mnam (ako na rohu v budke u Vietnamca, Thajca, alebo Cinana). Ja patrim ludom ktori uplne militantne odmietali varenu zeleninu. Ale surova a tak jemne oprazena je velmi dobra a ma vsetky potrebne ziviny a vitaminy takmer uplne kompletne.
-
Paradoxne najhorsie diagnisticke vysetrenie v mojom zivote bolo prave u gastro-enterologa, este za socializmu: - asi nemali penazi na kvalitne materialy tak mi strkali do ust doslova volaku zahradnu hadicu so zaludocnou sondou , uplna neviazana rozkos ti ktori to uz poznate... (:-))))
 
Hodnoť

 

1. Evolucia kasle na to kolko sa dozijete. Jej staci ked sa rozmnozite (a potomkovia preziju) a potom mozte zgegnut...

2. Zlozenie stravy sa za poslednych 100 - 200 rokov zmenilo. Zasadne vzrastol podiel sacharidov v strave. Ovocie bolo vzdy sezonna potravina a telo (nie len u ludi) na sacharidy reaguje tak ze inzuinom ich meni na tuky - pred bliziacou sa zimou. Lenze v sucasnosti je objem sacharidov v strave po cely rok extremne velky a telo robi na co bolo evolucne nastavene - uklada ich "na zimu". Mozno zase pride selekcia a preziju len linie ludi ktore napriklad vobec nebude vediet travit sacharidy (fruktozu napriklad). Ale moze to trvat dlho a nas sa to uz nebude tykat...
 
Hodnoť

 

To sú tie "vedecké" žvásty. A na toto potrebujete eurofondy?
 


Najčítanejšie na SME Primár