Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Rakovina. Môže za ňu osud, či životný štýl? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zaujimave zistenia. Som zvedavy ako si tieto poznatky osvoja lekari v praxi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ak tam vidím percentá,

Ak tam vidím percentá, nič nezistili, len sa domnievajú. Prevencia vlastne neexistuje. Existuje však život, kým žijeme, tvorme, aby niečo zostalo. Využime tú krásnu chvíľu, čo sa jej hovorí život.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

to je pekne napisane.
ale aj tak verim, ze nejaka prevencia existovat musi. Ze dostatok pohybu na vzduchu, malo stresu moze pomoct. Ale kto vie.. mozno je to podobne ako s nohavicovou teoriou alkohlohoveho kopca https://www.youtube.com/watch?...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A co po vzniku bunky, teda imunita?

Veď za život vznikne vraj viacero rakovinovych buniek, ale imunitný systém ich väčšinu zničí. A ten závisí od životosprávy - takže další bod ovplyvnitelnosti?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ale tam išlo skôr o to, prečo mutácia vznikne.
Ale áno možno to pán doktor nie úplne ideálne interpretoval. Tiež mi to tam chýbalo s tou imunitou, lebo ak ju mám silnú a kvalitnú, tak by tie mutácie, či už náhodne, vrodené, alebo zapríčinené externým vplyvom, mala imunita zlikvidovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Všetci vraj máme v sebe rakovinove bunky, koľko, to neviem, ale je to vraj fakt na nás a našom životnom štýle, či im dovolíme prejaviť sa a šíriť ďalej alebo im či už správnou výživou alebo športom alebo a niečim iným nedovolili prejaviť sa. Poznám z okolia veľa prípadov,kedy naozaj nebol žiadny náznak choroby ale pod veľkým stresovým napätím sa celá choroba prejavila a prepukla. A diagnóza bola jasná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Iný uhol pohľadu.

Rakovinová bunka je nesmrteľná bunka.
Ľudia si to neuvedomujú, ale všetky naše bunky sú predurčené zomrieť
a práve smrť bunky je zdravý proces.
Bunka sa regeneruje vlastnou smrťou.
Keď však bunka ostane nažive a naďalej rastie, vzniká rakovina.
Ak odoberiete bunky človeka alebo zvieraťa na kultiváciu,
tak si všimnete, že nie sú nemenné,
ale že sa prispôsobujú a menia podľa okolností v mikroprostredí.
V ľudskom tele prebieha v každom okamihu nespočetné množstvo
metabolickych procesov a v náväznosti aj mutácií.
Faktory spúšťajuce rakovinový proces sú,
vrodené zmeny, vonkajšie vplyvy prostredia a chyby,
ktoré vznikajú náhodne pri prepise genetickej informácie počas delenia.
Sledovať vznik onkogénov v interakcii s prostredím
a určiť, prečo sa u niektorých ľudí rakovina vyvinie a u iných nie,
v abstrakte pripomína problém troch telies,
u ktorého sa nedá určiť všeobecné riešenie.
Pretože.
Na metabolizmus vzniku mutácií vplýva nielen to,
že Vieme čo jeme,
ale aj to, ako myslíme, žijeme.
Genetické zmeny, mutácie sú prirodzeným procesom evolúcie.
My k tomu prispievame každodenným prekračovanim limitov
našich tiel a mysle,
( spánok, práca, strava, stres a chaos).
Potom môžeme s trochou sarkazmu povedať,
že sa náš genóm mutáciami ,,len,, prispôsobuje.
Žijeme tak, ako keby sme boli nesmrteľní.
A aj on chce byť nesmrteľný, každou bunkou.

ps:
Alebožeby naša,, nesmrteľná,, myseľ bola
znovu chybnou mutáciou ?
Rakovinová bunka je nesmrteľná bunka.

Žijeme rýchlejšie, ako myslíme,
mali by sme viac myslieť,
ako ?,... žiť.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Primár