BRATISLAVA. Podľa ideálneho scenára skončí nový koronavírus rovnako ako SARS v roku 2003. Karantény, preventívne opatrenia a zákazy cestovania spomalia šírenie epidémie a bez nových obetí vírus postupne vymrie.
Vírusy cestujú naľahko, na inváziu zneužijú nevinné bunky v tele Čítajte Podľa státisícov nakazených nakazených v desiatkach krajinách sveta sa však zdá, že patogén SARS-CoV-2 tak skoro nevymizne.
Ako bude vyzerať svet, v ktorom bude nový koronavírus endemický a bude ďalej cirkulovať v populácii? Pravdepodobné sú dve možnosti.
Buď sa nový vírus pridá ku štvorici koronavírusov, ktoré dnes bežne kolujú medzi ľuďmi, alebo sa bude sezónne vracať podobným spôsobom ako chrípka.
"Iba" ďalší koronavírus
Ak sa nový koronavírus skutočne stane pandémiou (mimoriadne rozsiahlou epidémiou s celosvetovým výskytom), ľudstvo s ním pravdepodobne bude musieť spolunažívať už natrvalo.
Rozšírením na široké spektrum kultúr a národov sa totiž vírus môže v populácii trvalo zakoreniť. Znamenalo by to, že 2019-nCoV by aj v budúcnosti mohol vytvárať ohniská nákazy.
Ako vážne či smrtiace by boli takéto lokálne epidémie, je otázne.
Nový vírus by sa tak pripojil ku štyrom iným koronavírusom, o ktorých vieme, že pravidelne napádajú dýchací systém človeka.
Aj ostatné koronavírusy (HCoV-229E, -NL63, -OC43, a -HKU1) prešli na človeka zo zvierat. Výskumy naznačujú, že sa rozšírili z netopierov alebo hlodavcov. Na človeka sa zrejme dostali až po tom, čo sa nimi nakazil dobytok či prasatá.
Mimo zdravotníckych a virologických kruhov sú málo známe, no práve ony sú častým pôvodcom ochorení dýchacích ciest.
Dva z nich (OC43 a 229E) boli u ľudí objavené v 60. rokoch 20. storočia, hoci u zvierat cirkulovali už celé stáročia. Zvyšné dve (HKU1 a NL63) vedci objavili až po vypuknutí SARSu.
Vedci nevedia, ako dlho tieto vírusy existovali u ľudí. Keďže k prenosu zo zvierat došlo dávno pred rozmachom virológie, nedá sa vylúčiť, že zmenu hostiteľa sprevádzala obdobná vlna úmrtí, akú vidíme dnes.
Vakcínu chcú o pár mesiacov. Koronavírus môžu zradiť výrastky na jeho povrchu Čítajte Odhaduje sa, že štvorica endemických koronavírusov dnes zapríčiňuje štvrtinu všetkých prechladnutí. Aj v ich prípade (obzvlášť pri HKU1) môže mať infekcia komplikovaný priebeh. Dokážu tiež spôsobiť zápal pľúc a zriedkavo aj smrť.
Častými prejavmi nákazy koronavírusmi býva nádcha, kašeľ a upchaté dutiny. Približne štvrtina nakazených nemusí pocítiť žiadne príznaky.
Scenár, kedy sa SARS-CoV-2 stane "iba" ďalším koronavírusom, má jednu pozitívnu stránku. Ak sa ním pravidelne infikuje pomerne vysoký počet ľudí, oplatí sa preň vyvinúť vakcínu či iné formy prevencie.
Na druhej strane však piaty endemický koronavírus povedie k väčšiemu množstvu ochorení a úmrtí na infekcie dýchacích ciest.
Vírus sa bude sezónne vracať
Vírusy, ktoré sa objavujú sezónne, neznášajú teplo a vlhkosť. Darí sa im najmä v chladných a suchých podmienkach, ktoré sa objavujú v zimných a jarných mesiacoch.
Ak sa nový koronavírus bude správať podobne ako napríklad chrípkové vírusy, riziko nákazy v priebehu leta klesne takmer na nulu. To ale neznamená, že vírus úplne zmizne.
To, aké škody by spôsobil každoročný sezónny nástup koronavírusu, ovplyvňujú dva faktory: koľko ľudí sa nakazí a aký virulentný je tento patogén.
Pod virulenciou rozumieme schopnosť vírusu napadnúť iný organizmus a spôsobiť ochorenie. Vyplýva z genetiky vírusu.
Genóm nového koronavírusu pozostáva z jednej molekuly RNA. Podobné mikróby zvyčajne rýchlo mutujú. Vírus SARS-CoV-2 sa však ponáša na SARS. Je preto možné, že aj on má molekulárne mechanizmy, ktoré znižujú rýchlosť ďalších mutácií.
Na rozdiel od chrípky či HIV by nový vírus nemusel byť taký premenlivý a znižuje to aj riziko katastrofických scenárov, podľa ktorých by sa mohol stať ešte smrteľnejším.
Istú nádej prinášajú aj zmeny, ktorými si prešli dnes už endemické koronavírusy. Aj tie sezónne totiž mali tendenciu stať sa menej virulentnými.
Príčina je jednoduchá. Na to, aby sa vírus čo najefektívnejšie množil a šíril, si potrebuje svojho hostiteľa udržať nažive a umožniť mu čo najdlhšie sa pohybovať medzi ostatnými jedincami. Ak náhle zomrie alebo skončí na lôžku, k záhube s ním smeruje aj samotný vírus.
O tom, aké vážne by boli sezónne nákazy, však rozhoduje aj obranyschopnosť obyvateľstva. Tu sa situácia komplikuje. Ak sa s vírusom nedostanete do kontaktu, nevytvoríte si protilátky. No ani keď ho prekonáte, účinné protilátky vo vašom tele nie sú trvalé.
Kontakt so štvoricou bežných koronavírusov poskytuje imunitu, ktorá je trvácnejšia než trebárs v prípade chrípky. Platí však, že sa nimi dokážete opätovne nakaziť, no ochorenie už môže mať miernejší priebeh.
V tejto chvíli ešte nemožno odhadnúť, ako imúnni budú ľudia, ktorí prekonali Covid-19. Nedá sa povedať ani to, ako dlho si zachovajú odolnosť. Veľa závisí aj od toho, či bude vírus každoročne premenlivý ako napríklad chrípka.
Na základe predošlých pandémií, skúseností so SARSom a MERSom však možno predpokladať, že najhoršie následky bude mať prvá vlna nákazy, ktorej práve čelíme.
Sezónne nákazy však budú naďalej predstavovať vážne riziko pre ľudí s narušenou obranyschopnosťou, seniorov a deti.
DOI: 10.1016/bs.aivir.2018.01.001
DOI: 10.1128/JVI.01466-06
