Mikrobiológ IVO VOJTEK vedie vo farmaceutickej spoločnosti GSK projekty, ktoré majú za úlohu zmapovať a zväčšiť mieru zaočkovanosti v populácii. V rozhovore pre SME vysvetľuje, ako prebieha vývoj vakcín na nový koronavírus a čo možno v súčasnej situácii považovať za úspech.
Prečo sa dosiaľ nepodarilo vytvoriť účinnú vakcínu proti žiadnemu koronavírusu?
Súvisiaci článok Ako by storočie stará vakcína mohla pomôcť proti novému koronavírusu Čítajte Pre ľudí zatiaľ nevznikla žiadna, no existujú vakcíny proti koronavírusom určené pre zvieratá. Čiže technicky dokážeme vytvoriť funkčnú vakcínu.
Očkovanie pre ľudí sa spravidla nepodarilo vytvoriť, pretože vývoj trval dlhšie než samotné pandémie či epidémie predošlých koronavírusov. Vakcíny už neboli potrebné a zároveň s koncom epidémie už neboli k dispozícii ani pacienti, na ktorých by sa dali otestovať. Vakcína proti prvému vírusu SARS z týchto dôvodov síce existuje, no zastavila sa niekde v druhej fáze klinického vývoja (pozn. red. - pandémia SARS skončila v júli 2003 a odvtedy sa už neobjavili nové ohniská nákazy).
Dajú sa niektoré poznatky z prvej SARS vakcíny využiť pri vývoji očkovania proti novému vírusu SARS-CoV-2?
Existujú rôzne spôsoby, ako môžete vytvoriť vakcínu. My máme rozbehnutých šesť spoluprác s ďalšími spoločnosťami a každá stavia na inej technológii. Myslím, že ani jedna z nich nevyužíva prístup, ktorý sa uplatnil v očkovaní proti SARS. Nie je to možné, pretože tento koronavírus je skrátka iný.
Český mikrobiológ IVO VOJTEK má viac než 14-rokov skúseností s klinickým vývojom liekov a vakcín. Počas svojej kariéry sa okrem výskumu podieľal aj na klinických skúškach a zvyšoval povedomie a dôveru vo vzťahu k očkovaniu. V medzinárodnej farmaceutickej spoločnosti GSK v súčasnosti vedie projekty, ktoré majú za úlohu zmapovať a zvýšiť mieru zaočkovanosti v populácii. (zdroj: Archív SME)Približne aké percento z vyvíjaných látok sa dokáže úspešne dostať až do fázy klinických skúšok na ľuďoch?
Vo všeobecnosti sa z predklinického do klinického štádia dostane tak jedna z piatich, možno až desiatich vyvíjaných látok. Veľmi záleží na tom, o akú vakcínu ide, pri neprebádaných technológiách je riziko neúspechu vyššie. Napríklad vakcíne proti meningitíde B trval prechod z predklinického do klinického štádia dvadsať rokov. Naopak v prípade vakcíny proti sezónnej chrípke, kde je dobre prebádaná technológia aj samotný patogén, je možné novú vakcínu vyvinúť v priebehu šiestich mesiacov.
Čo musí vakcína spĺňať na to, aby sa dala považovať za úspešnú?
Parametrov, ktoré musí spĺňať, je mnoho. Hlavné tri sú bezpečnosť, imunitná odpoveď a účinnosť proti infekcii. Bezpečnosť je na prvom mieste vo všetkých štádiách vývoja. Vakcína zároveň musí byť dostatočne imunogénna, to znamená, že vyvoláva primeranú imunitnú odpoveď. Reakcia na antigén vo vakcíne musí byť dostatočná na to, aby bol človek naozaj chránený pred infekciou.
Približne ako dlho trvá, kým možno novú vyvíjanú látku posunúť do fázy klinických skúšok na ľuďoch?
Záleží na tom, koľko krokov musíte absolvovať v predklinickej fáze. Vstup do prvej fázy klinického vývoja povoľujú regulačné aparáty, napríklad v Česku (obdobne na Slovensku - pozn. red.) je to Štátny úrad pre kontrolu liečiv.
