Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →
LONDÝN, BRATISLAVA. Ani po pol roku intenzívneho výskumu stále nie je jasné, ako presne sa organizmus chráni proti novému koronavírusu: či každý infikovaný človek získava ochranné protilátky a či tieto protilátky dokážu telo efektívne ubrániť aj pred opätovnou nákazou. Isté nie je ani to, aká trvácna je takáto forma obrany.
Súvisiaci článok Poznáte základné zložky imunity? Ochranné bunky reagujú rýchlo (infograf) Čítajte Napriek tomu, že nepoznáme odpovede na kľúčové otázky o protilátkach, ľudia vnímajú testovanie na ich prítomnosť ako verdikt o tom, či sa môžu nakaziť Covidom-19.
Mnohí sa na pozitívny test dívajú s úľavou. Prítomné protilátky chápu ako VIP lístok, vďaka ktorému sa ich prestali týkať akékoľvek preventívne opatrenia.
Preprintová štúdia britských výskumníkov však ukazuje, že sa neoplatí spoliehať iba na výsledok testu. Je totiž možné, že protilátky neposkytnú dostatočnú ochranu alebo zakrátko vyprchajú z tela.
Trvácnosť protilátok merali prvýkrát
V prvej dlhodobej štúdii tohto druhu vedci pozorovali, ako sa vyvíja imunitná reakcia u pacientov a zdravotníkov z troch britských nemocníc, ktorí prekonali ochorenie Covid-19.
Sledovanú vzorku tvorilo viac než 90 ľudí. Hladiny protilátok v telách dobrovoľníkov vedci pravidelne kontrolovali od marca do júna.
“Ľudia si vytvárajú primerané množstvo protilátok, no ich hladiny po krátkom čase klesajú.
„
Z analýzy vyplynulo, že protilátky, ktoré môžu ničiť vírus, dosahujú najvyššie hladiny približne tri týždne po prvých príznakoch nákazy a neskôr sa postupne vytrácajú.
Krvné testy odhalili u 60 percent ľudí silnú protilátkovú reakciu v čase, keď ich telo zápasilo s vírusom.
O tri mesiace neskôr však malo rovnako účinné protilátky iba 17 percent ľudí. Hladiny protilátok medzičasom klesli až 23-násobne. V niektorých prípadoch sa ich dokonca vôbec nepodarilo zachytiť.
"Ľudia si vytvárajú primerané množstvo protilátok, no ich hladiny po krátkom čase klesajú. Od vrcholnej hladiny sa odvíja to, ako dlho pretrvajú v tele," vysvetlila pre The Guardian vedúca autorka štúdie Katie Dooresová z King´s College London.
Rozhodne závažnosť choroby?
Na rozdiel od mnohých dostupných testov tentoraz vedci urobili viac než len jednoduché meranie celkových hladín protilátok.
Osobitne sledovali aj koncentráciu neutralizujúcich protilátok. Tie majú za úlohu zablokovať ostne vírusu, pomocou ktorých patogén preniká do ľudských buniek.
Práve hladiny neutralizačných protilátok mali tendenciu po čase klesať. To, ako rýchlo dôjde k ich poklesu, sa pravdepodobne odvíja od závažnosti prekonanej infekcie.
Ľudia s veľkým množstvom neutralizačných protilátok zvyčajne prekonali závažnejšie formy Covidu-19. U nich sa protilátky objavovali vo zvýšených hladinách aj po troch mesiacoch.
Naopak ľudia so slabým alebo s bezpríznakovým priebehom infekcie si vytvorili podstatne menej protilátok.
V ich prípade mohli hladiny ochranných látok po troch mesiacoch klesnúť na nemerateľné hladiny.
Ľudia pozitívne testovaní na protilátky, ktorí nevedia, kedy vôbec prekonali Covid-19, by preto mali ostať obozretní a nepodceňovať prevenciu. Rovnako ako ich zaskočila prítomnosť protilátok, by ich mohla prekvapiť aj opätovná nákaza Covidom-19.
"Ak by ste v lotérii vyhrali desať libier, tiež by vám nezišlo na um, že ide o dôkaz zvýšenej priazne šťasteny a nestavili by ste životné úspory na lístky v lotérii," povedal všeobecný lekár a popularizátor medicíny James Gill pre Science Media Centre.
Predčasné, no poctivé závery
Tieto zistenia môžu ovplyvniť spôsob, akým uvažujeme nad formovaním kolektívnej imunity a tiež vývoj očkovania proti Covidu-19.
Imunitný systém má okrem protilátok aj iné ochranné mechanizmy.
Súvisiaci článok Aerosól môže vysvetliť hromadné nákazy Covidom, WHO je zatiaľ opatrná Čítajte Ochranu dokážu poskytnúť aj imunitné T a B bunky.
Pamätajú si prekonané infekcie a v prípade potreby dokážu okamžite zmobilizovať potrebné zložky imunitného systému. Infekcia by vďaka nim mohla mať iba mierny priebeh.
Ak by sa potvrdilo, že hlavnou obrannou líniou tela sú iba dočasné protilátky, znamenalo by to, že na kolektívnu imunitu môžeme prakticky zabudnúť. Podobne ako pri chrípke by sme museli počítať s rizikom opätovnej nákazy počas sezónnych vĺn a tiež s očkovaním, ktoré treba pravidelne obnovovať.
Štúdia bola uverejnená na preprintovom serveri medRxiv a zatiaľ neprešla recenziou nezávislých odborníkov v riadnom vedeckom časopise. Jej závery preto zatiaľ treba brať s istou rezervou. Viacerí experti však pilotný výskum o trvácnosti protilátok na SARS-CoV-2 označili za obsiahly, robustný a kvalitne spracovaný.
Hypotézu, že odolnosť po čase vyprchá, podporujú okrem novej štúdie aj iné dôkazy.
Nasvedčujú tomu aj (zatiaľ ojedinelé a slabo dokumentované) príbehy pacientov, ktorí sa nakazili Covidom-19 aj druhýkrát, a takisto skúsenosti s inými koronavírusmi.
Aj v prípade vírusov prechladnutia, SARS-u a MERS-u platilo, že odolnosť trvá iba obmedzený čas.
