Text vyšiel pôvodne na webe Washington Post.
Musíme si pohovoriť o "dlhodobom" covide.
Mnohí ľudia, ktorí sa nakazili Covidom-19, majú komplikácie aj dávno po tom, čo sa z ochorenia uzdravili. A my ľudia z medicínskej oblasti nevieme, prečo to tak je.
Môžeme čerpať z podobných ochorení a z rastúceho množstva výskumov, z ktorých mnohé robili pacienti sami. Nie je preto prekvapujúce, že týždne a mesiace po prvých príznakoch Covidu-19, aj keď bolo ochorenie mierne, zažívajú niektorí symptómy, ktoré ich oslabujú. Vidíme to aj pri mnohých iných vírusových nákazách vrátane blízkych príbuzných Covidu-19 - SARS a MERS.
Každé jedlo jej stále chutí hnusne. Mladej Slovenke koronavírus zmenil čuch aj chuť Čítajte V jednej štúdii na ľuďoch, ktorí prekonali SARS, malo aj dvanásť mesiacov po nástupe ochorenia 24 percent ľudí výrazne zníženú maximálnu fyzickú kondíciu a zhoršený zdravotný stav v porovnaní s bežnou populáciou. Iný výskum ukázal, že dva roky po nástupe SARS-u malo viac ako 50 percent preživších horšie výsledky v teste fungovania pľúc a "ich najvyššia možná fyzická námaha a zdravotný stav boli výrazne horšie ako u bežnej populácie."
Desiatky ďalších štúdií načrtávajú, ako za sebou SARS a MERS nechali mnohých preživších s dlhodobými zdravotnými problémami. Najbežnejšie mali dlhotrvajúcu únavu, neschopnosť vrátiť sa do práce a pokračujúce problémy s duševným zdravím a tiež rôzne srdcové, dýchacie a neurologické symptómy.
Vieme, čo môžu vírusy narobiť s imunitným systémom z dlhodobého hľadiska. A tiež vieme, že iné koronavírusy spôsobili u ľudí podobné symptómy. Prečo majú teda ľudia s dlhodobými následkami po Covide-19 taký veľký problém s tým, aby ich ľudia brali vážne?
Zabúdam mená
Ako lekár som sa staral o stovky pacientov s Covidom-19 v New Yorku a často som ich vyšetroval na pohotovosti. Viem, ako sa tento vírus dotkne takmer každého orgánu v tele. A viem tiež, že mnohí sa nezotavili ani mesiace po prvotnej nákaze. V istom zmysle mám dlhodobé následky aj ja.
“Predtým, ako som sa nakazil Covidom-19, som dokázal zabehnúť kilometre. Po návrate z nemocnice som mal pocit, že potrebujem invalidný vozík, aby som prešiel sto metrov.
„
V roku 2014 som sa nakazil ebolou po tom, čo som ošetroval pacientov v Guinei. V nemocnici som strávil devätnásť dní a našťastie som prežil. Ale aj mesiace potom ma boleli kĺby a svaly. Bolelo ma chodiť. Vlasy mi vypadávali v chumáčoch. To všetko nakoniec prešlo.
Ale niektoré veci nie.
Aj dnes, takmer šesť rokov po mojom "uzdravení", mám problémy so sústredením. Drasticky sa znížila moja schopnosť vytvárať si nové spomienky. Zabúdam mená a podrobnosti o ľuďoch, ktorých naozaj dobre poznám. Za posledných šesť rokov sa to ani o trochu nezlepšilo.
Úprimne povedané, mám pocit, ako keby vírus bezohľadne prešiel žiletkou po mojom mozgu. Náhodne poškodil staré spomienky a pri ceste von zanechal vo svojich stopách lepidlo, aby pre mňa bolo ťažšie vytvárať si nové.
