Tretina ľudí má po covide psychické či neurologické problémy

LONDÝN. Každému tretiemu z viac než 230-tisíc skúmaných pacientov, ktorí prekonali covid, boli do šiestich mesiacov diagnostikované neurologické či psychiatrické problémy, uvádza štúdia zverejnená v odbornom časopise The Lancet Psychiatry.

Podľa agentúry AFP ide zatiaľ o najrozsiahlejší výskum vplyvu covidu na mentálne zdravie.

Autori štúdie analyzovali elektronické zdravotné záznamy 236 379 pacientov po covide a zistili, že diagnózu jedného zo 14 častých neurologických či psychiatrických ochorení dostalo 34 percent z nich.

Ťažký priebeh spôsobil aj mozgové príhody

V kontrolnej skupine vedci skúmali pacientov, ktorí prekonali chrípku a respiračné ochorenia.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Okrem vakcíny vyvíjajú Slováci proti covidu aj potenciálny liek Čítajte

Najčastejším problémom, ktorý bol pozorovaný u 17 percent pacientov po covide, boli úzkosti. 14 percent skúmaných ľudí malo afektívne poruchy.

Menej časté bolo krvácanie do mozgu, ktoré sa vyskytlo u 0,6 percenta ľudí, cievna mozgová príhoda (u 2,1 percenta pacientov) a demencia (0,7 percenta skúmaných).

Ich výskyt bol ale vyšší u osôb, ktoré mali ťažký priebeh. Cievna mozgová príhoda bola diagnostikovaná siedmim percentám pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti, a demencia takmer dvom percentám z nich.

Potrebný je ďalší výskum

"Výsledky nášho výskumu ukazujú, že ochorenie mozgu a psychické ťažkosti sú častejšie po prekonaní covidu než po chrípke a respiračných infekciách," uviedol Max Taquet, psychiater z Oxfordskej univerzity, ktorý sa podieľal na vedení štúdie.

Upresnil, že štúdia nedokázala určiť, ktoré konkrétne biologické či psychologické mechanizmy stoja za vyšším výskytom ťažkostí a podčiarkol, že je potrebné ďalšie skúmanie príčin, aby im bolo možné predísť.

Ťažkosti ako úzkosti by mohli byť zapríčinené stresom zažívaným pri ochorení alebo hospitalizácii, zatiaľ čo cievna mozgová príhoda alebo demencie by mohli súvisieť s biologickým dopadom samotného vírusu alebo reakciou tela na infekciu, uviedli podľa spravodajského portálu BBC autori štúdie.

Hoci pre jednotlivca je riziko väčšiny ochorení či ťažkostí malé, dopad na celú populáciu by mohol byť kvôli rozsahu pandémie "značný", varoval Paul Harrison, ďalší spoluautor štúdie, ktorý taktiež pôsobí na Oxfordskej univerzite.