Článok pokračuje pod video reklamou
Počas lockdownu v druhej vlne pandémie mal Jerguš Ridzoň pocit, že svoj čas nevyužíva dostatočne efektívne. Rozhodol sa preto, že pôjde do nemocnice pomáhať zdravotníkom.
Zo začiatku si myslel, že bude iba prekladať nejaké škatule, ale situácia bola taká vážna, že sa ocitol na covidovom ARE.
„Prvýkrát to pre mňa bol šok. Bol to moment, keď si chce človek chytiť ústa a povzdychnúť. Ale nemôže, lebo má na sebe skafander. A keďže sa nedá robiť nič iné, tak to preskočí a jednoducho sa len vrhne do práce. Robím to preto, že to je práca, ktorú treba urobiť. Aj zdravotníci to robia preto, že to je práca, ktorú treba spraviť. Nikto iný to nespraví. Na covidových pacientov nie je pekný pohľad, ale človek si naozaj dokáže zvyknúť takmer na všetko,“ hovorí pre SME JERGUŠ RIDZOŇ.
Ako dobrovoľník v nemocnici pracuje aj počas tretej vlny. Minulý týždeň napísal na sociálne siete status, v ktorom hľadal ďalších ľudí, ktorí by mohli prísť pomôcť. Za pár dní sa mu ozvalo viac ako 80 ľudí. Ak by len 20 z nich skutočne prišlo do nemocnice, bude šťastný.
Čo sa dozviete v rozhovore
- Prečo sa rozhodol ísť pracovať ako dobrovoľník do nemocnice
- Čoho sa najviac obával
- Čo presne ako dobrovoľník robí
- Či je atmosféra v nemocnici počas tretej vlny iná, než bola v druhej vlne
- Aký je skutočný problém s pľúcnymi ventiláciami
- Typologicky akí pacienti majú počas tretej vlny najhoršie covidové stavy
Keď ste s dobrovoľníctvom v druhej vlne začínali, pracovali ste pre stranu Spolu. Neobviňovali vás ľudia z toho, že pomáhate v nemocnici len preto, aby ste túto mimoparlamentnú stranu zviditeľnili?
Musím sa priznať, že to bola moja prvá a jediná obava, ktorú som mal, keď som šiel dobrovoľníčiť, pretože takýto zámer som naozaj nemal. Asi prvýkrát som bral členstvo v Spolu ako nevýhodu.
Bál som sa, že ľudia nebudú veriť tomu, že mám dobrý úmysel. Paradoxne som sa nebál, že sa nakazím. Viac som sa obával, že nás niekto obviní, že si takýmto spôsobom robíme kampaň. Preto som ani nechcel, aby moje dobrovoľníctvo strana proaktívne komunikovala. Nakoniec som sa však s takýmito rečami ani nestretol.
Časom sa tiež ukázalo, že dobrovoľníctvo v nemocniciach počas pandémie covidu-19 nie je aktivita, ktorú by si politici hromadne vybrali na „kampaňovanie“.
Presne tak. Keby som v nemocnici pracoval len týždeň alebo dva, tak by to ľudia možno vnímali ako kampaň. Ale ja som tam bol šesť mesiacov v druhej vlne a teraz som sa do nemocnice vrátil. Navyše, pre stranu Spolu už nepracujem. Takže čas mi dosvedčil, že moje úmysly neboli politické.
Keď ste počas druhej vlny pracovali v nemocnici, ešte ste neboli očkovaný. Nebáli ste sa, že sa nakazíte?
