Nestáva sa často, aby slovenská biotechnologická firma uzavrela veľký obchod so svetovou spoločnosťou. Na prvé počutie či čítanie ide o science fiction.
Ale keď to napíše prestížny americký časopis Forbes, zistíte, že je to realita. A dôkaz, že slovenskí vedci sa môžu presadiť v nesmierne náročnom a konkurenčnom prostredí.
V správe totiž stálo, že Sensible Biotechnologies, startup s laboratóriami v Bratislave a Oxforde, oznámil partnerstvo s Ginkgo Bioworks. Spoločne by mohli postaviť výrobu terapeutík na báze mRNA hore nohami.
“Krása a čaro živých buniek je v tom, že majú celú mašinériu na to, aby dokázala mRNA prirodzene upravovať, spôsobom, ktorý je oveľa bližší alebo identický ako v našich bunkách. Preto chceme vytvoriť geneticky upravené bunky, ktoré budú prirodzene produkovať mRNA,” hovorí pre SME MIROSLAV GAŠPÁREK, ktorý spolu s Mariánom Kupčulákom založili Sensible Biotechnologies.
A načo to je dobré, môže sa niekto opýtať. Odpoveď je dvojaká.
“Vďaka tomu, že vytvoríme mRNA v živých bunkách, bude kvalitnejšia, bezpečnejšia a tak umožní vývoj nových liekov. Zároveň ušetríme obrovské množstvo peňazí, pretože je to mnohonásobne lacnejšie. V bode, kde celý svet vyrába mRNA jedným spôsobom, my sa snažíme priniesť úplne novú cestu,” vysvetľuje.
V texte sa dočítate:
- Ako sa Miroslav Gašpárek dostal k štúdiu syntetickej biológie.
- V čom sa líši skutočné prostredie startupov od filmov na Netflixe.
- Či bolo ťažké zohnať investorov na svoj biotechnologický startup.
- Ako sa získavajú investori a či platí, že každé prvé kolo financovania sa udeje piatimi kvalitnými telefonátmi.
- Prečo je dôležité mať dobrých investorov.
- Ako by mali vyzerať mRNA vakcíny a lieky novej generácie.
- Prečo sa aktuálne nedá mRNA technológia použiť na výrobu vakcín a liekov na akékoľvek ochorenie.
- Koľko stojí jedna molekula mRNA a čo sa skrýva pod jej cenou.
- Ako chcú urobiť výrobu mRNA lacnejšiu a dostupnejšiu.
- Koľko firiem aktuálne pracuje na tej istej technológii.
- Či majú nejaký časový odhad, kedy by mohla byť technológia hotová.
Kedy a prečo ste sa rozhodli, že pôjdete študovať práve syntetickú biológiu?
Rozhodol som sa tak v poslednom ročníku na strednej škole. Dovtedy som bol beznádejne roztrhnutý medzi medicínou a teoretickou astrofyzikou. Chodil som po svete na všelijaké astronomické a fyzikálne olympiády.
Na jednej strane ma síce zaujímala kvantitatívna stránka skúmania vesmíru, no veľmi ma zaujímalo aj ľudské telo.
Jeden môj kamarát Peter Vanya, ktorý študoval na Imperial College v Londýne fyziku, mi povedal, že na tejto škole sa dá študovať odbor, ktorý sa volá biomedicínske inžinierstvo.
Občas sa smejem, že som tam skončil, pretože ma neprijali na univerzitu v Cambridgei, kde som sa tiež hlásil. Bol som z toho sklamaný, no možno to bolo akési znamenie.
Na Imperial College sa štandardne robí rozhovor a prijímacie skúšky. Prijali ma aj bez toho. Tak som to vyskúšal a nikdy som to neoľutoval.
Prečo ste si vyberali práve školy vo Veľkej Británii? Čo viac vedia študentovi ponúknuť než slovenské univerzity?
Nikdy som na slovenskej vysokej škole neštudoval, takže to neviem optimálnym spôsobom porovnať. Možno to bude znieť prízemne, no ja som si jednoducho otvoril rebríček najlepších škôl na svete a z nich som si vyberal.
Boli tam MIT (Massachusettský technologický inštitút, pozn. red.), Imperial College, Univerzita v Cambridgei, Yale, Harvard. Pozrel som sa bližšie na to, kde by som to aspoň teoreticky vedel ufinancovať. Bolo to v roku 2015, pred brexitom, takže človek mohol v Británii dostať študentskú pôžičku.
V Amerike som sa pozeral na univerzity, ktoré mali takzvané full-blind full-need podmienky. To znamená, že počas prijímacích pohovor vôbec neprihliadajú na finančnú situáciu, to je ten full-blind aspekt. A keď niekoho prijali, pomohli mu s financovaním štúdia, to je full-need aspekt.
Do Ameriky ma tiež na niekoľko univerzít nevzali. No prijali ma na spomínanú Imperial College. Hneď ako som tam prišiel, veľmi sa mi tam páčilo. Prvýkrát som zažil, že prednášky vedú najväčší experti na danú tému na svete.
Okrem toho štúdium bolo extrémne interdisciplinárne (založené na súčinnosti viacerých odborov, pozn. red.). Biomedicínske inžinierstvo je nesmierne široký odbor. Pamätám si, že od programovania, matematiky, elektromagnetizmu sme sa dostali až k sústruženiu a frézovaniu, ktoré sme mali v druhom ročníku.
Ako prebiehalo sústruženie a frézovanie?
Jednoducho. Povedali nám: Tu máte montérky a každú stredu tento trimester si musíte podľa nákresov vysústružiť, vyfrézovať a vyvŕtať vlastné súčiastky.
Medzitým sme navštevovali chemické a biologické laboratóriá, dokonca sme dizajnovali a stavali vlastné stetoskopy.
Samozrejme, neumožní to človeku, aby sa stal po druhom ročníku sústružníkom alebo najlepším programátorom a išiel pracovať do Googlu. Ale dá mu to možnosť pozrieť sa určitým spôsobom na oblasti, ktoré by ho mohli zaujímať.
Čo začalo zaujímať vás?
Najmä aplikácie matematiky a počítačového modelovania na pochopenie procesov, ktoré sa dejú v ľudskom tele.
Začal som veľmi rýchlo spolupracovať s mojou prednášajúcou matematiky, profesorkou Reiko Tanakovou, ktorá pracovala na matematickom modelovaní ekzému. To je extrémne komplexné ochorenie.
Vyvinula najviac komplexný a prepracovaný matematický model ekzému a zároveň aj model jeho optimálnej liečby.
Čím je práve ekzém zaujímavý?
Hoci nad tým často nepremýšľame, ekzém je veľmi zaujímavé ochorenie. Trpí ním asi desať percent detí a päť percent dospelých. A ukázalo sa, že asi 40 percent pacientov nedodržiava liečbu tak, ako by mali.
Neužívajú lieky - steroidy a emolienty podľa pokynov lekára. Aj preto môžu mať zlé výsledky.
Na základe matematických modelov, nelineárnych hybridných diferenciálnych rovníc, sme sa proces vývoja choroby snažili nasimulovať a neskôr zoptimalizovať.
Bol to môj prvý kontakt so systémovou biológiou, ktorá zahŕňa matematické pochopenie biologických procesov v ľudskom tele, ako aj s teóriou riadenia (anglicky Control Theory, pozn. red.), ktorá sa zameriava na optimalizovanie takýchto procesov.
Čo si pod tým máme predstaviť?
Keď to preženiem, optimalizácia by mala viesť k tomu, aby sme vedeli povedať, kedy si má pacient dať lieky, aby sa zlepšil jeho stav. Práve týmto sa zaoberá teória riadenia.
Máme systém a isté výstupy tohto systému. Našou úlohou je vymyslieť, aké vstupy je treba zadať do systému, aby sme dosiahli požadované výstupy.
Veľmi ma to začalo zaujímať. Po prvom ročníku som čítal učebnicu za učebnicou. Zistil som, že biológiu nemusíme len skúmať a opisovať ľudské telo. Ale môžeme aj dizajnovať veci, ktoré sa v ľudskom tele dejú. Napríklad môžeme dizajnovať bunky, stavať kontrolné systémy aj riadiace systémy v živých bunkách. Tento odbor sa volá syntetická biológia.
Po roku práce s profesorkou Tanakovou som jej povedal, že chcem ísť robiť výskum do Ameriky. Prečítal som si veľmi dobrú knihu, ktorú napísali profesorka Domitilla Del Vecchio a profesor Richard Murray z Caltechu (skratka Kalifornského technologického inštitútu, veľmi prestížna vedecká inštitúcia pozn. red.)
Po prednáške matematiky som sa zastavil za Reiko a povedal som jej, že k jednému z nich dvoch by som rád išiel.
Marián Kupčulák a Miroslav Gašpárek. Zakladatelia startupu ensible Biotechnologies. (zdroj: Archív M.G.)Aká bola jej reakcia?
Povedala mi, že s Domi hrávala na Caltechu tenis a zavolá jej. No a ona povedala, že super, ale je tehotná a chystá sa na materskú, takže nie.
Potom Reiko napísala Richard Murraymu, ktorý bol jednou z legiend tohto odboru.
Staval automatické autá v púšti ešte predtým, než to bolo cool. Bol aj v poradnom zbore amerického ministerstva obrany a pracoval na viacerých tajných projektoch. Je to jednoducho hviezda teórie riadenia syntetickej biológie, absolútny génius.
Rád hovorím, že bol kontrolovaný génius. Pretože bol zároveň neskutočne milý, empatický a dobrý človek.
Vďaka dobrým ľuďom sa mi podarilo na tento projekt zohnať financovanie a bol som pripravený na stáž.
Richard Murray mi poslal dokument, na ktorý som mal napísať takzvaný research proposal (návrh výskumu, pozn. red.) na konkrétnu tému s podmienkou, že ak to bude dobré, môžem cez leto prísť do jeho laboratória.
Napísal som ho a vyšlo to.
Čo ste sa počas stáže na Caltechu naučili?
Naučil som sa všeličo, najmä o dizajnovaní syntetických buniek. No najmä som si vybudoval lásku k syntetickej biológii. Aj vďaka tomu som zistil, že sa jej chcem naozaj naplno venovať.
Hepatológ: Sme alkogénna krajina. Alkohol zabíja na sto rôznych spôsobov Čítajte A čo nasledovalo ďalej?
Po treťom ročníku sa mi podarilo dostať k Drewovi Endymu, ktorý bol jedným z otcov syntetickej biológie. V roku 2005 bol publikovaný v Nature môj obľúbený článok. Volal sa Foundations for engineering biology.
Drew na štyroch stranách opísal, kam sa bude najbližších dvadsať a viac rokov uberať celý globálny systém alebo vízia syntetickej biológie.
Keď som bol u neho v laboratóriu, tiež som pracoval na syntetických bunkách. Tam vznikla aj firma, ktorá sa volá Ginkgo Bioworks. Založili ju Drewovi doktorandi spolu s jeho kolegom z MIT, profesorom Tomom Knightom.
V súčasnosti je najväčšou syntetickou biologickou firmou na svete. V roku 2021 mala pri hodnote asi pätnásť miliárd dolárov pravdepodobne najväčší príchod na burzu v histórii syntetickej biológie.
Stáž v Stanforde ma veľmi ovplyvnila. Atmosféra, ktorá vládne v severnej Kalifornii v Silicon Valley, ma dostala. Mal som pocit, že všetci rozmýšľajú nad tým, ako budú robiť biznis a ako dostať vedu do praxe.
Takže nie je to tak len vo filmoch, že ľudia v tomto prostredí premýšľajú inak?
