Stavce potrebujú čas
Chrbtica dieťaťa sa začína vyvíjať už v pätnástom dni od počatia a v šesťdesiatom sa objavia prvé známky zavápňovania čiže osifikácie chrbtice. Takže tesne po narodení je už celkom slušne pevná. Chrupavčitý model sa však ešte do šiesteho roku dieťaťa definitívne osifikuje a kosti tým úplne spevnia. Batoľa vo fázach, keď začína sedieť alebo sa stavia na nožičky, potrebuje v prvom rade pevné svalstvo. A to sa vyvíja u každého jedinca individuálne. Dievčatá zvyknú byť šikovnejšie, chlapci sú o čosi lenivejší, no neskôr si to hyperaktivitou zvyčajne vynahradia. Ak sa dieťa neposadí ani do roka, môže ísť o vážne postihnutie mozgovou obrnou, ktorú treba riešiť komplexnou neurologicko-ortopedickou liečbou a rehabilitáciou.
Na druhej strane však ani pohyblivé a aktívne dieťa nesmú rodičia zbytočne preťažovať. Matka by mala cítiť, čo jej potomkovi vyhovuje a na čo mu stačia sily. Často ho stavať na nožičky alebo ho nechať hodiny sedieť v detskej stoličke sa môže neskôr vypomstiť. Príliš úzkostlivý rodič môže zase dieťa v prirodzenom vývine brzdiť.
Problémom môže byť skolióza
Jednou z príčin pre neskorší rozvoj skoliózy je vrodená dispozícia - nevyvinuté alebo nerozdelené stavce. Ale poškodiť sa môžu aj pri pravidelnej nevhodnej záťaži na vyvíjajúcu sa chrbticu.
Následkom môže byť už v treťom roku dieťaťa skolióza čiže neprirodzené prehnutie chrbtice, ktoré sa od 20 stupňov rieši špeciálnymi cvikmi. Môže dôjsť až k asymetrickému vzhľadu hrudníka a pri neliečenej skolióze sa stav zvykne rapídne zhoršiť. Najväčšie problémy však takíto jedinci majú v dospelosti a niekedy sa prepracujú až k čiastočnej invalidite. "Vtedy dochádza k prirodzenému vysychaniu medzistavcových platničiek. Takto degenerované môžu tlačiť na koreň miechy, čo spôsobuje veľké bolesti, a môže dôjsť aj k zužovaniu spinálneho kanála," vysvetľuje prednosta ortopedickej kliniky Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave Milan Kokavec.
Pri podobných problémoch pomáha cielené cvičenie, nosenie korzetu cez deň aj v noci a pri krivkách nad 45 stupňov je nevyhnutná operácia. V prípade, že vrodené predpoklady na skoliózu lekári diagnostikujú dieťaťu už krátko po narodení, ovplyvní to jeho celkový vývin. Jeho rodičia sa musia vyrovnať s faktom, že správny čas pre sedenie i prvé krôčiky prídu neskôr ako u zdravého batoľaťa.
Zmena v balení kojencov
Široké balenie novorodencov má dnes už len čiastočné opodstatnenie na dokončenie vývinu bedrového kĺbu. Faktom zostáva, že spolu s Čechmi a obyvateľmi krajín Karpatského regiónu máme v určitých vlnách zvýšený výskyt ťažších foriem vývojovej dysplázie čiže nevyvinutej jamky bedrového kĺbu. "Dnes sme už prehodnotili obdobie širokého balenia plienkami a Poštolkovými nohavičkami. Skrátila sa na 4 až 6 týždňov. Vtedy by mal byť kĺb vyzretý a dostatočne stabilizovaný, čo potvrdí sonografia a klinické vyšetrenie ortopédom. V minulosti dochádzalo pri preexponovanom štýle balenia k narušeniu ciev zásobujúcich hlavu stehennej kosti, kedy hrozilo odumretie kĺbu. Navyše takéto deti začali potom chodiť veľmi naširoko. Bežná jednorazová plienka po vyzretí kĺbu dokáže udržať nožičky v správnej polohe a neprekročí sa zóna nebezpečná pre cievu," hovorí docent Kokavec.
Skorá artróza
V prípade nevyvinutého bedrového kĺbu hrozí hlavne vykĺbenie čiže vyskočenie kĺbu z jamky. Problém sa rieši trakciou, repozíciou, sadrovou fixáciou, neskôr rehabilitáciou a prípadne aj operáciou. Takýmto deťom sa samozrejme výrazne posúva čas prvého sedenia a krôčiku, v puberte zvyknú mať zakázané športové aktivity a nemôžu si dovoliť nadváhu ako nebezpečnú záťaž na poškodený kĺb.
Ak sa vybočenie bedrového kĺbu neodhalí včas a dieťa sa navyše podporuje v chôdzi, kĺb sa
napriek zásahu lekárov nikdy nevyvinie do správneho guľatého tvaru. Sily sú potom zle rozložené a pri pohybe vznikajú medzi jamkou a stehennou kosťou bolestivé trecie plochy. V dospelosti môže taký človek aj krívať. Väčším opotrebovaním napokon vzniknú degeneratívne zmeny a v dôsledku artrózy sa niektorí dopracujú k totálnej endoprotéze čiže umelému kĺbu už v štyridsiatke či dokonca v tridsiatke.
Dnes je prenatálna genetika na vysokej úrovni. Lekári dokážu ešte pred narodením zaregistrovať výskyt abnormalít, napríklad nevyvinutého bedrového kĺbu, a sú na problém bezprostredne po narodení dieťaťa pripravení. A aj po pôrode pomáha sonografia včas odhaliť patologické kĺby, takže liečba je samozrejme úspešnejšia. Podstatné sú preto pravidelné lekárske prehliadky dieťaťa a kvalitná spolupráca matky a pediatra.
Fázy pohybových chopností
dvíhanie hlavičky
od 3 do 6 mesiacov
prvé sedenie
od 6 do 9 mesiacov
pokus o chôdzu
od 12 do 17 mesiacov
