Skolióza predstavuje chorobné vychýlenie chrbtice doľava či doprava, ktoré je väčšie ako 10 stupňov, alebo trojrozmerná deformácia, pri ktorej je vykrivenie spojené s rotáciou. Asi pätina ochorení vzniká pri známej príčine - po úraze a pri zápalových, nádorových, vrodených či reumatických ochoreniach.
"Až 80 percent skolióz tvoria idiopatické skoliózy, pri ktorých presná príčina ochorenia zatiaľ nie je objasnená. Medzi rizikové faktory patrí charakter rastu, aktuálna výška v súvislosti s pohlavným a kostným dozrievaním, pohlavná zrelosť a rodinný výskyt," povedal Peter Tisovský z ortopedickej kliniky ružinovskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje v detstve vo veku 10 až 18 rokov. Progresívna skolióza postihuje najmä rýchlo rastúce dievčatá.
Bez príznakov
Ortopéd upozorňuje, že pacienti so skoliózou v začiatkoch ochorenia neudávajú žiadne ťažkosti ani bolesti a miernu deformáciu ani nevnímajú. Pri zhoršenej deformácii chrbta udávajú občasné bolesti po záťaži, tiež únavu po dlhšom sedení alebo státí, bolesti v krížoch, v ťažších prípadoch sa pri záťaži zadýchavajú. U niektorých pacientov vidieť, že jedno rameno je vyššie ako druhé, u ďalších badať nerovnú panvu, asymetriu v driekovej časti, vyčnievajúcu lopatku alebo skrátený trup.
"Skolióza nevzniká zo dňa na deň. Zvyčajne je to dlhodobý proces, preto je veľmi dôležité ochorenie aktívne vyhľadávať nielen u detí v školskom veku. Niekedy to robili školskí lekári, dnes to robí pediater v rámci všeobecnej zdravotnej preventívnej prehliadky. Tak sa vyšetrí približne 75 percent detí. Ale aj tak sa nezachytia všetky prípady," povedal Tisovský.
"Apelujem preto na rodičov, aby si všímali chrbát svojich detí nielen v stoji zozadu, spredu, zboku, ale aj v predklone, či má ramená, lopatky a panvu v rovnakej výške, či nie je v nerovnováhe hrudná a drieková časť chrbtice," dodal.
Pre dobré výsledky je najdôležitejšia včasná diagnóza. Pri 100 deťoch s 10-percentným vychýlením chrbtice sa iba u 10 percent z nich bude ochorenie výrazne zhoršovať a časť z nich bude musieť podstúpiť korzetovú terapiu, prípadne operáciu.
Možnosti liečby
Výber liečebných postupov závisí od stupňa zakrivenia chrbtice. Pri menšom zkrivení sa odporúča liečebný telocvik zameraný na uvoľnenie a strečing skrátených svalov, posilnenie svalového korzetu, hlavne brušného a medzilopatkového svalstva. Vhodný je rekreačný šport, najmä gymnastika, joga, plávanie. Absolútne nevhodný je však vrcholový šport s jednostranným zaťažením pohybového systému. Pri vyššom zakrivení sa okrem liečebného telocviku odporúča ortéza či liečba korzetom. Vhodné je plávanie a cvičenie na lopte. Vylúčiť by sa mali cvičenia s doskokmi a dopadmi a kontaktné športy.
Pri liečbe korzetom pacienti vždy dobre nespolupracujú. "Korzet je termoplastová pomôcka, ktorá mechanicky koriguje deformitu. Odporúča sa nosiť 23 hodín denne, preto je traumou nielen pre deti, ale kozmeticky často neprijateľný pre citlivý adolescentný vek. Ak napriek liečbe progresia pokračuje, ochorenie s krivkami viac ako 50 stupňov riešime operačne. Pri operácii urobíme korekciu na zlepšenie veľkosti krivky chrbtice pomocou rôznych implantátov a kostných štepov tak, že sa podstatne zlepší kvalita života pacienta," povedal Tisovský.
Dôležitý je pravidelný pohyb
Podľa doktora Tisovského prevenciou sa vzniku skoliózy nedá zabrániť, dá sa iba ochorenie včasne diagnostikovať. "Žiaľ, máme skúsenosť, že ak diagnostikujeme u detí skoliózu, obvodný lekár im zakáže cvičiť. My však telocvik naopak odporúčame, pretože neexistuje žiadna štúdia, ktorá by potvrdila, že športové aktivity vedú k zhoršeniu skoliózy. Je to iba rozšírený, ale vedecky nepodložený názor," zdôrazňuje Tisovský.
