Článok bol uverejnený so súhlasom babetko.sk 
To, čo mamička očakáva od svojho partnera pri pôrode, závisí od jej psychického prežívania, správania a aktuálneho stavu. Otec môže byť „svedkom“, ktorý všetko pozoruje alebo je jeho úlohou mamičku povzbudzovať alebo je členom týmu a jeho prítomnosť je rovnako dôležitá ako prítomnosť lekára a pôrodnej asistentky.
Posledné týždne tehotenstva by sa mal partner zoznámiť so základnou fyziológiou pôrodu, podporovať mamičku v dodržiavaní zdravého životného štýlu a pomôcť jej pripraviť sa na bábätko, aj na samotný pôrod. Rodičia môžu spolu navštíviť lekára alebo pôrodnú asistentku, ktorí sa o mamičku starajú, môžu sa ísť spolu pozrieť do pôrodnice. Okrem toho by každá mamička mala mať pripravené veci, s ktorými pôjde do nemocnice a ktoré bude potrebovať pri pôrode a po ňom.
V predpôrodnom období („poslíčkovia“) pociťuje mamička kontrakcie, ktoré nie sú stabilizované a „urovnané“. Maternica sa takýmto spôsobom pripravuje na pôrod. V tomto období môže partner pomôcť žene pri rozhodovaní, či sa sťahy menia alebo nemenia tým, že budú spolu merať ich frekvenciu. Tiež sa môžu poradiť s lekárom alebo pôrodnou asistentkou.
Otváracia fáza je vlastne prvá doba pôrodná, ktorú ešte môžme rozdeliť do troch podobdobí: počiatočná fáza – začína sa otváraním krčku maternice. Partner by mal byť v tomto období stále nablízku, pomáha merať frekvenciu sťahov, odviesť pozornosť ženy od kontrakcií nejakou príjemnou činnosťou. Ak sú sťahy veľmi silné, mal by sa žene naplno venovať. Nerozprávať, nič sa jej počas kontrakcie nepýtať, pomôcť jej uvoľniť sa a dýchať tak, ako je to v tejto fáze pôrodu potrebné. Aktívna fáza – zmení sa rytmus pôrodu, krček sa otvára rovnomernejšie a rýchlejšie. Otec by mal v tejto fáze sledovať správanie a želania ženy, prispôsobiť sa jej nálade. Opäť by jej mal počas každej kontrakcie venovať maximálnu pozornosť a to aj vtedy, keď zavrie oči a zdanlivo ho nepotrebuje. Prekonať bolesť sa dá aj pomocou vytvorenia „rituálov“. Tieto rituály prinášajú úľavu a opakujú sa počas každej kontrakcie. Niektoré sa dajú naplánovať dopredu, iné vznikajú priamo počas pôrodu. Prechodná fáza – krček maternice sa v tomto období otvorí úplne a dieťa začína postupovať pôrodnými cestami. Otec by mal v tomto období zostať pokojný a aj jeho dotyky by mali byť pevné a isté. Mal by sa v tejto fáze zdržiavať blízko pri žene, pripomínať jej, že táto ťažká fáza pôrodu je krátka a že bábätko sa už čoskoro narodí. Vypudzovacia fáza: chvíľka odpočinku – prestávka počas pôrodu, ktorú nezažívajú všetky mamičky, ale obaja rodičia by mali byť na ňu pripravení. Otec by mal byť v tomto období trpezlivý, prispôsobiť sa nálade rodičky a spolu si môžu zopakovať čo sa bude v nasledujúcich obdobiach diať. Zostupná fáza – maternica sa silne sťahuje a žena cíti silnú potrebu tlačiť. Babätko už zostupuje pôrodným kanálom. Partner by mal byť stále nablízku, aby ho mamička mohla vidieť, počuť, vnímať. Mal by ju po každej kontrakcii pochváliť za jej snahu. Pomôcť jej uvoľniť sa a pripomínať, že babätko sa už každú chvíľu narodí. Tón jeho hlasu by mal byť pokojný a istý, dotyky by mali byť pevné. Prerezávanie hlavičky a pôrod – dieťa opúšťa telo matky. Otec by mal byť stále blízko matky. Mal by sa snažiť upútať jej pozornosť a „tlmočiť“ jej rady a príkazy pôrodnej asistentky. Pôrod placenty: v tejto fáze je placenta vypudená von z tela matky. Otec môže prestrihnúť pupočnú šnúru a spolu s mamičkou sa čo najviac venovať babätku, zoznamovať sa s ním.
Výskumy, ktoré sa týkali pôrodu a prítomnosti otca, sa zaoberali aj tým, ako otcovia pomáhajú žene. Najčastejšie jej pomáhali dosiahnuť fyzické pohodlie, významnú úlohu však zohrala aj psychická podpora a komunikovanie s mamičkou. Niektorí otcovia uvádzali, že dôležitým bol samotný fakt, že boli prítomní pri pôrode.
Existuje množstvo ďalších spôsobov a aktivít, ktoré tu nie sú spomínané a ktoré môžu pôrod uľahčiť. Konkrétnejšie informácie a rady sa dajú získať v prenatálnych kurzoch.
Psychické prežívanie a správanie počas pôrodu je ovplyvnené mnohými faktormi: samotným priebehom pôrodu, osobnosťou otca aj matky, prostredím, v ktorom pôrod prebieha. A preto rodičia, ktorí prežili túto významnú udalosť v ich živote spolu majú svoje vlastné skúsenosti, zážitky a spomienky.
Ak sa otec chce zúčastniť pôrodu, mal by:
- mať láskyplný, priateľský a zodpovedný vzťah k manželke
- byť oboznámený s jej želaniami, zvykmi a tým, čo ju ukľudňuje a uvoľnuje
- poznať základnú fyziológiu pôrodu
- rozumieť emocionálnej stránke pôrodu (aké sú citové potreby ženy počas pôrodu a aké citové stavy počas pôrodu prežíva),
Prítomnosť partnera pri pôrode má kladný vplyv aj na samotný fyziologický priebeh pôrodu. V
ýskumy, ktoré sa realizovali v rámci medicíny dokázali, že v tomto prípade:
- sa môže znížiť počet cisárskych rezov o 50%
- sa môže znížiť potreba aplikovania epidurálnej analgézie o 60%
- trvanie pôrodu môže byť kratšie až o 1
- ženám je potrebné podávať o 30% menej liekov proti bolesti
- zvyšuje sa spokojnosť ženy s pôrodom
Ak partner cielene pomáha manželke ovládať bolesť, tak žena zriedkavejšie prežíva panický strach, únavu a pocity neznesiteľnej bolesti. Prítomnosť otca pri pôrode je určite pozitívnym faktom, ktorý pomáha túto udalosť urobiť krajšou a nezabudnuteľnejšou pre oboch rodičov.
 Predchádzajúca téma Otec pri pôrode | Nasledujúca téma |
