Pre primar.sk: Pneumo-Alergo centrum s.r.o.
Rachitída - krivica z nedostatku vitamínu D je špecifické ochorenie detského veku. Vitamín D Je už veľmi dávno známy ako antirachitický faktor a jeho základnou úlohou je zabezpečiť správny rast kostí. Toto ochorenie je podmienené zníženou tvorbou vitamínu D v dôsledku nedostatočného množstva slnečného žiarenia. K jej vzniku môže prispieť aj faktor výživy - nedostatočný prívod vitamínu D a tiež vápnika a fosforu.
Existuje u nás krivica ? Začiatkom nášho storočia dosiahol výskyt rachitídy - krivice z nedostatku vitamínu D v Severnej Európe a tiež v USA až "epidemické" rozmery. Odhalením príčiny a možnosti účinnej prevencie ochorenia sa situácia natoľko zlepšila, že v 60-tych rokoch už mnohí spomínali rachitídu, ako klinickú kuriozitu . V priebehu posledného desaťročia sa však v rozvinutých krajinách, a tiež aj na Slovensku, objavili varujúce náznaky nového nárastu výskytu rachitídy z nedostatku vitamínu D.
Čo sú najčastejšie príčiny vzniku krivice ? Zvýšenie výskytu rachitídy môže byť u nás podmienené problémami pri uskutočňovaní prevencie ochorenia. No nepochybne najdôležitejšími príčinami sú zmeny životného štýlu pri výchove dojčiat.
1) Zvyšujúci sa rozvoj priemyslu, vyhýbanie sa slnečnému žiareniu. Pôsobením slnečného žiarenia sa mení provitamín D, nachádzajúci sa v koži, na účinný vitamín D. Znížená intenzita ultrafialového žiarenia v zimnom období je spojená so zníženou tvorbou vitamínu D. Túto skutočnosť treba mať na zreteli aj preto, lebo mierny nedostatok vitamínu D sa môže vyvíjať v priebehu zimy podstatne častejšie, než sa to obyčajne predpokladá.
2) Faktory nesprávnej výživy dojčiat. Deti, ktoré už nie sú dojčené často dostávajú mlieko neobohatené o vitamín D, vápnik a fosfor ( ako je napr. Feminar, Sunar). Tieto by sa mali nahradiť mliekami s dostatočným množstvom vitamínu D, vápnika a fosforu ( ako je napr. Aptamil, Albanlac, Beba a iné), ktoré sú približne cenovo rovnako dostupné. Ochorenie je tiež častejšie u detí kŕmených prevažne múčnou stravou, ktorá znižuje vstrebávanie vápnika z čreva a u detí s rôznymi druhmi "alternatívnych" výživových postupov ( vegánska, lakto-ovo-vegetariánska, makrobiotická a iné). "Alternatívne" výživové postupy, ktoré spôsobujú nedostatočný prívod bielkovín, vápnika a fosforu sú vhodné až po 3. roku života.
Ako podávať vitamín D ako prevenciu u donosených detí ? Ideálne sa má podávať 400 - 800 jednotiek vitamínu D ( t.zn. Vigantol - prípadne Infadin 2 kvapky denne ) všetkým dojčatám, nezávisle od spôsobu ich výživy alebo ročného obdobia pri ich narodení. U dojčených detí sa má uprednostniť denné preventívne dávkovanie vo forme kvapiek vitamínu D ( 1 - 2 kvapky denne v 20 ml odstriekaného materského mlieka v prvej dennej dávke ). Neskôr sa môže aplikovať vitamín D v polyvitaminóznych prípravkoch alebo v tabletkovej forme ( ako napr. Multi-Tabs, Infant-Care, Glynnvit a iné). V prípade, že sa nedá zaručiť denný prívod vitamínu D alebo vznikajú pochybnosti o dostatočnej zodpovednosti a spoľahlivosti rodičov, prichádzajú do úvahy tzv. "nárazové" dávky každé 3 mesiace.
Rovnaké sú princípy prevencie rachitídy aj u umelo živených detí. V týchto prípadoch však patrí budúcnosť mliekam obohateným o vitamín D, ktoré sú určené pre umelú výživu dojčiat (ako napr. Aptamil, Beba, Albanlac a iné). Tento jednoduchý a pohodlný spôsob dodávania vitamínu D znižuje riziko vzniku predávkovania a prípadných technických chýb pri podávaní vitamínových kvapiek. Týmto deťom by sa mala podávať 1 kvapka vitamínu D (Vigantol, Infadin) denne v 20 ml mlieka ( nikdy nepodávame v nemliečnej strave) v prvej dennej dávke. Dávku by sme nemali podávať v celom množstve mlieka, lebo dieťa ho nemusí vypiť. Ak dieťa vypije dostatočné množstvo obohateného mlieka ( 800 - 1000 ml - približne po 6 - mesiaci života) a tým aj dostane optimálne množstvo vitamínu D za deň , vitamín D (vo forme Infadinu, Vigantolu, alebo polyvitaminóznych prípravkov ) nepodávame.
Ako dlho vykonávať prevenciu vitamínom D? Väčšina odborníkov dnes zastáva názor, že dodávka vitamínu D má byť zabezpečená aspoň do konca druhého roku života. V prospech toho svedčia správy, podľa ktorých môže byť už mierny nedostatok vitamínu D spojený s oneskorením rastu dieťaťa, slabosťou svalov a s častejším výskytom ochorení dýchacích ciest a málokrvnosti. V oblastiach so zvýšeným množstvom slnečného žiarenia by sa dalo uvažovať o prerušení podávania vitamínu D v priebehu letného obdobia, ale len po 6. mesiaci života. Osobitnú pozornosť treba venovať obdobiu dospievania, kedy intenzívny rast kostí kladie zvýšené nároky na organizmus. Rýchlo rastúcim dospievajúcim je môžné začiatkom jesene podať "nárazovú" dávku vitamínu D (200.000 IU) a zabezpečiť tak udržanie primeraného vitamínového stavu do jarného obdobia.
Podávať vitamín D aj tehotným ženám ? Je známe, že závažný nedostatok vitamínu D u tehotných žien narušuje primerané zabudovanie vápnika a fosforu do organizmu plodu, čo sa môže prejaviť rachitídou hneď po narodení dieťaťa. Dodávka vitamínu D matke výrazne zlepšuje hmotnostný prírastok dieťaťa v priebehu prvého roku života. Tehotné ženy majú od začiatku 4.-5. mesiaca tehotenstva dostávať denne 400 IU, alebo 1000 IU vitamínu D, ak sa začne podávať až od konca 30. týždňa gravidity.
Podávať vyššie dávky predčasne narodeným deťom ? Predčasne narodené deti sú zvlášť ohrozené poruchami látkovej výmeny. Rachitída sa obyčajne prejavuje už v priebehu prvých troch mesiacov života u 60% detí s pôrodnou hmotnosťou nižšiou ako 1500 g a u 75% predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g. Môžu sa vyskytovať spontánne zlomeniny kostí, dýchacie ťažkosti, častejšie infekcie alebo oneskorený rast dieťaťa. Predčasne narodené deti majú výrazne znížené zásoby vápnika a fosforu v porovnaní s donosenými novorodencami a urýchlené ukladanie týchto látok do kostí nemôže byť zabezpečené ženským mliekom alebo bežnými mliečnymi prípravkami. Dostatočný prísun fosforu a vápnika v správnom pomere je preto základným predpokladom účinnej prevencie a liečby rachitídy predčasne narodených detí. Najlepšie výsledky sa dosiahli doplnením ženského mlieka vápnikom a fosforom. Zvýšený prívod týchto látok môže byť umelo živeným predčasne narodeným deťom podávaný prostredníctvom špeciálnych mliečnych prípravkov vyvinutých pre túto skupinu detí (napr. Enfalac prem., Nenatal..). Dnes sa odporúčajú vysoké, tzv. "nadfyziologické" dávky vitamínu D v množstve 1000 - 1600 IU denne. Dĺžka podávania zvýšených dávok závisí od zrelosti dieťaťa pri narodení. Deti narodené medzi 31. - 36. týždňom tehotenstva obyčajne potrebujú zvýšené dávky vitamínu D v priebehu prvých 3 - 4 mesiacov života, zatiaľ čo deti narodené v ešte skoršom termíne by ich mali dostávať dlhšiu dobu, až do 7. - 8. mesiaca od narodenia. Po tomto období môže prevencia vitamínom D pokračovať v obvyklých dávkach pre donosené deti. Tieto zvýšené dávky vitamínu D musíme podávať pod prísnou kontrolou lekára, pretože neprimerane vysoké dávky môžu viesť k viacerým nežiadúcim účinkom predávkovania vitamínu D.
Čo by mali robiť rodičia pri predchádzaní rachitídy ? 1) Pravidelne navštevovať preventívne prehliadky s dieťaťom u praktického lekára pre deti a dorast.
2) Pri podávaní vitamínu D v kvapkách dodržiavať správnu techniku podávania.
U dojčených detí sa má uprednostniť denné preventívne dávkovanie vo forme kvapiek vitamínu D ( 1 - 2 kvapky denne v 20 ml odstriekaného materského mlieka v prvej dennej dávke ). Nikdy nepodávať v nemliečnej strave !
3) Pri prevencii u umelo živených detí podávať obohatené mlieka určené pre umelú výživu dojčiat (ako napr. Aptamil, Beba, Albanlac a iné). Týmto deťom by sa mala podávať 1 kvapka denne v 20 ml mlieka ( nikdy nepodávame v nemliečnej strave) v prvej dennej dávke. Dávku by sme nemali podávať v celom množstve mlieka, lebo dieťa ho nemusí vypiť.
Neskôr sa môže aplikovať vitamín D v polyvitaminóznych prípravkoch alebo v tabletkovej forme ( ako napr. Multi-Tabs, Infant-Care, Glynnvit a iné).
4) Správna a vyvážená výživa dojčiat a batoliat s dostatočným množstvom bielkovín a minerálnych látok. Do 3 rokov života nezavádzať alternatívne výživové postupy - vegetariánske, lakto-ovo-vegetariánske, priveľa múčnej stravy a iné.
5) Bolo by žiadúce, aby deti už od prvého mesiaca života (aj v zimných mesiacoch, pokiaľ teplota neklesne pod 0° C) boli pravidelne, aspoň 20 minút denne, vystavované slnečnému žiareniu v oblasti tváre, resp. aj rúk, na miestach chránených od vetra (napr. na loggiach).
6) Poradiť sa s praktickým lekárom pre deti a dorast pri zaostávaní rastu dieťaťa, oneskorení zubnej dentície, zležanej hlavičke, svalovej slabosti a pri častejších respiračných infekciách.
Pre primar.sk:
MUDr.Katarína BERGENDIOVÁ, Phd.
MUDr. László KOVÁCS
MUDr. Marta BENEDEKOVÁ
MUDr. Jarmila HORNOVÁ
Pneumoftizeologická ambulancia
NZZ, Pneumo-Alergo centrum s.r.o.
Uzbecká 16, 821 06 Bratislava
