logo
Sme.sk | Primar.sk | Choroby | Poruchy farebného videnia, farbosleposť
Prehľad

V princípe sa pri poruchách farebného videnia rozlišuje slabozrakosť a farbosleposť na rôzne farby. Najčastejšie poruchy farebného videnia sú vrodené a zdedené, sú častejšie u mužov než u žien a týkajú sa zelenej farby. Vyšetrením pomocou kolorimetrickej schémy možno spravidla dobre odlíšiť človeka, ktorý nie je schopný farebného videnia od človeka s normálnym farebným videním. Terapia alebo profylaxia väčšiny porúch farebného videnia neexistuje.

 

Kolorizačné schémy na kontrolu farebného videnia

 
Všeobecné informácie

Za bezchybnú schopnosť rozlišovania farieb sú zodpovedné takzvané čapíky (isté zmyslové bunky) sietnice. Čapíky môžu ako zmyslový vnem vnímať svetelné lúče s vlnovou dĺžkou približne medzi 760 nm (červené) a 380 nm (modré). V čapíkoch sú tri rôzne zrakové substancie, ktoré sú podľa vlnovej dĺžky dopadajúceho svetla rôznym spôsobom stimulované a ktoré vedú k rozličným farebným vnemom v mozgu. Zmiešaním troch základných farieb – červenej, zelenej a modrej vznikajú v mozgu všetky farebné odtiene spektra.

Existujú rôzne druhy a rôzny rozsah porúch farebného videnia. Rozlišuje sa slabozrakosť pri farebnom videní a farbosleposť na rôzne farby.

 

Častosť

Najčastejšie poruchy farebného videnia sú vrodené a dedia sa dedičnosťou viazanou na pohlavie tak, že je značne viac postihnutých mužov (približne 8 % všetkých mužov) než žien (približne 0,4 % žien).

Najčastejšie sa vyskytuje slabozrakosť na zelenú farbu (50 % prípadov), nasledovaná deuteranopiou (25 %), protanopiou (15 %) a slabozrakosťou na červenú farbu (10 %). Poruchy v oblasti modrej farby sú veľmi zriedkavé, rovnako ako aj úplná farbosleposť.

 

Príčiny

Poruchy farebného videnia sú väčšinou vrodené a zdedené. Existujú však aj získané poruchy farebného videnia, ktoré sa prejavujú napr. jedno- alebo obojstrannými obmedzeniami vonkajšieho ohraničenia zorného poľa na farby alebo centrálnymi výpadkami farieb. To sa môže vyskytovať pri rôznych ochoreniach sietnice alebo zrakového nervu. Žlté videnie môže byť vyvolané príznakmi otravy určitými látkami alebo liekmi.

 

Symptómy

Podľa existujúcej príčiny mávajú pacienti viac alebo menej prejavujúce sa poruchy farebného videnia, ktoré spravidla spočívajú v oblasti červenej a zelenej farby. Ťažké môže byť hlavne rozlišovanie červenej a zelenej. Čisto zelený farebný vnem vnímajú títo pacienti ako sivastý. Pri veľmi zriedkavej forme úplnej farbosleposti nemožno vnímať žiadne farby, ale len rozdiely v jase.

Pri získanej farbosleposti môžu byť – v závislosti od existujúceho ochorenia – obmedzené aj iné funkcie, ktoré sa vtedy prejavujú napr. svetloplachosťou, obmedzenou zrakovou ostrosťou alebo poruchou zorného poľa.

 

Diagnóza

Orientačná kontrola vnímania farieb môže byť prevádzaná pomocou rôznych kolorizačných schém. Tieto schémy obsahujú čísla skladajúce sa z rôznych farebných škvŕn na rovnako škvrnitom, inofarebnom ale jasovo rovnakom podklade. Ľudia neschopní vnímania farieb ich sčasti nerozoznávajú. Zistenie, ktoré číselné vzorky neboli správne prečítané, umožňuje isté závery o druhu existujúcej poruchy farebného videnia.

Dôkladné vyšetrenie zmyslového vnímania farieb, ktoré je dôležité v určitých pracovných odvetviach, hlavne v doprave, môže byť vykonávané len na istom prístroji, takzvanom anomaloskope, zmiešaním a porovnaním spektrálnych svetiel. Diagnostikovaná osoba sa pritom pozerá cez rúrku na skúšobnú platničku rozdelenú na dve časti, ktorej dolnú polovicu tvorenú červenou a zelenou farbou na skrutke, musí nastaviť tak, že zodpovedá hornej žltej polovici. Pri istej poruche farebného videnia pacient nevie vytvoriť zosúladenie oboch polovíc.

 

Terapia

Pri vrodených poruchách farebného videnia nie je možná žiadna terapia. Ak existujú iné ochorenia oka, mali by sa, ak je to možné, liečiť. Do úvahy pritom podľa okolností prichádzajú silne tónované sklá, zväčšujúce optické pomôcky alebo očné kvapky na zúženie zrenice oka.

 

Prognóza

Pri vrodených poruchách farebného videnia ide o trvalý nález. Všetky ostatné funkcie, ako napr. zraková ostrosť, nie sú pritom ohrozované ani ovplyvňované. Pri iných existujúcich ochoreniach závisí prognóza vždy aj od nich.

 

Profylaxia

Nie je známa žiadna profylaxia. Pri dedičnej poruche farebného videnia si možno pri genetickom poradenstve nechať zistiť, s akou pravdepodobnosťou sa bude ochorenie prenášať na potomkov.

nedeľa 16. 5. 2004 20:29 | Primar.sme.sk
© 2004 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.