logo
Sme.sk | Primar.sk | Choroby | Nádor maternice
Myómy

Prehľad  

Myómy sú nezhubné tumory ( = nádory), ktoré sa vyvíjajú zo svalových buniek maternice. Ich rast je stimulovaný estrogénmi, a preto nastáva len počas pohlavnej zrelosti. Myómy sú celkovo veľmi časté, ťažkosti však spôsobujú až od určitej veľkosti alebo pri nepriaznivej polohe. Až potom je potrebná aj liečba. Symptómami sú silnejšie krvácanie, bolesti a zriedkavo aj potraty alebo predčasné pôrody. Možnou terapiou je operácia. Jednotlivé uzly myómov sa môžu odstrániť pri súčasnom zachovaní maternice, pri viacerých uzloch je väčšinou potrebné jej odstránenie. Alternatívne sa môže u žien krátko pred prechodom urobiť pokus s hormonálnou terapiou.

Myómy

 
Všeobecné informácie

Uterus myomatosus, krátko označovaný ako myóm, je najčastejším nezhubným nádorom hladkej svaloviny maternice a skladá sa z jednej viac alebo menej silne vyvinutých väzivových častí. Myómy môžu narásť až do veľkosti niekoľkých centimetrov a v najhoršom prípade nadobudnúť rozsah maternice vo vysokom stupni tehotenstva a takmer celkom vyplniť brušný priestor.

 

Príčiny

Myómy vznikajú a rastú za pôsobenia estrogénov, a preto sa označujú ako tumory závislé na hormónoch. Inak sa o príčine vzniku myómov vie len to, že tu zohrávajú úlohu tak lokálne podmienky ako aj pôsobenie zo strany celého organizmu. Myómy sa vyvíjajú z normálnych svalových buniek maternice, ktoré majú na nejakom ohraničenom mieste zvýšenú rastovú tendenciu.

Môže ísť pritom o uvoľnenie rastovej energie, ktorá je za normálnych podmienok aktivovaná len pre tehotenstvo.

Známy gynekológ sa o tomto populárne vyjadril, že „uterus strieľa do kapusty, namiesto toho aby niesla plody“. Pred pubertou sa myómy nevyskytujú, po menopauze sa rast myómov zastaví. Z doteraz neznámych dôvodov však môžu už existujúce myómy výnimočne ďalej rásť aj po menopauze.

 

Myóm

Častosť

Myómy sa nachádzajú u cca. 20 % všetkých žien od 35. roku života. Rast myómov je viazaný na funkciu ovárií (= vaječníkov), preto myómy neexistujú u detí a netvoria sa nové ani po menopauze.

Pred 25. rokom života sa myómy objavujú na maternici len zriedkavo. Pacientky s myómami, ktoré potrebujú liečbu, majú väčšinou viac ako 45 rokov. Počet chorých žien s myómami činí v porovnaní s celkovým počtom gynekologických pacientiek cca. 5 %.

 

Symptómy

Približne 15 – 20 % postihnutých žien neuvádza žiadne mimoriadne ťažkosti. Celkovo treba pri polovici všetkých pacientiek s myómami rátať s poruchami krvácania, ako je príliš dlhé a/alebo silnejšie menštruačné krvácanie. Následkom toho býva často anémia z deficitu železa. Bolesti sa vyskytujú asi u cca. jednej tretiny pacientiek. Intenzita siaha od ľahkého tlaku – alebo pocitu cudzieho telesa až po kŕčovité bolestivé menštruačné krvácanie.

Rôznymi lokalizáciami, rastom a veľkosťou môžu myómy vytláčať aj susedné orgány ako močový mechúr a rektum a spôsobovať ťažkosti. Myómy, ktoré rastú smerom k močovému mechúru, môžu vyvolávať ťažkosti s močovým mechúrom. Tieto ťažkosti pozostávajú z nutkania na močenie s potrebou častého močenia. Tlak na močovú rúru s obmedzeným vyprázdňovaním močového mechúra spojeným so zvyškovým močom môže byť príčinou zápalov močového mechúra. Tlakom myómu na rektum môže byť spôsobená obstipácia (= zápcha). Tlakom na močovod môže dôjsť k hromadeniu moču.

Bolesti v krížoch vznikajú aj priamym tlakom myómu na dutinu krížovej kosti, zápal sedacieho nervu (ischias) môže byť tiež podmienený myómom. Z ďalších porúch, ktoré bývajú vyvolávané myómami maternice, bola práve spomínaná anémia z nedostatku železa, ktorá je prípadne spojená s kardiovaskulárnymi poruchami. Anémia sa môže vyvinúť po dlho trvajúcom a silnom krvácaní. Farba pleti bledne, môže sa objaviť búšenie srdca, závrat a bolesti hlavy. Pri túžbe po otehotnení môžu samostatné a relatívne malé myómy pri nepriaznivej lokalizácii v oblasti ústia vaječníkov obmedzovať fertilitu (= plodnosť).

Potraty a predčasné pôrody sú u pacientiek s myómami častejšie, lebo existuje zvýšený sklon ku sťahom maternicového svalu. Hlboko sediace myómy môžu predstavovať prekážku pri pôrode. Mnoho myómov však počas tehotenstva nepôsobí vôbec rušivo. Veľmi záleží na polohe myómu.

V tehotenstve je rast väčšiny myómov hormonálne podmienený, potom však myómy sčasti opäť zmiznú.

 

Diagnóza

U pacientiek bez ťažkostí sa myómy väčšinou diagnostikujú pri rutinných vyšetreniach. Ak myómy spôsobujú ťažkosti, vedú pacientky k lekárskej konzultácii. Na stanovenie diagnózy je potrebné presné zistenie ťažkostí, ktoré prípadne naznačí podozrenie na myóm. Po dôkladnej anamnéze nasleduje gynekologické vyšetrenie, pri ktorom možno vidieť myómy, ktoré sa nachádzajú na otvore krčka maternice. Väčšie myómy sa dajú aj nahmatať. Myómy sa však tejto jednoduchej diagnostike často „vyhnú“.

Pomocou vaginálneho vyšetrenia ultrazvukom sú myómy dobre viditeľné, okrem toho toto vyšetrenie umožňuje dobrú kontrolu priebehu. V ojedinelom prípade môžu byť potrebné aj ďalšie vyšetrenia, záleží od lokalizácie a ťažkostí.

Patrí k nim laparoskopia, ktorá jasne ozrejmí rozsah myómov rastúcich v brušnom priestore. Pri podozrení na vytláčanie močovodu môže byť na vysvetlenie hromadenia moču v obličkovej panvičke potrebné vyšetrenie obličiek ultrazvukom ako aj pyelogram. Pri pyelograme sa röntgénologicky predstavujú močové cesty pomocou intravenózne podanej kontrastnej látky. Pri daných ťažkostiach môže mať zmysel aj cytoskopia a endoskopia čriev.

Laboratórne vyšetrenie môže podať údaje o hladine estrogénu, ako i o anémii z nedostatku železa a o funkcii obličiek.

Pri poruchách menštruačného krvácania a pri myómoch nachádzajúcich sa v sliznici je na spoľahlivé vylúčenie karcinómu potrebná aj abrázia (= výškrab).

 

Terapia

Pacientka s myómami potrebuje liečbu väčšinou len vtedy, keď nastanú ťažkosti. Na liečby myómov v maternici je k dispozícii operácia a hormonálna terapia antiestrogénmi. U mladších žien sa snaží o zachovanie maternice.

Samostatné myómy sa môžu v závislosti od lokalizácie eventuálne odstrániť pri zachovaní maternice, buď pomocou laparoskopie alebo prostredníctvom rezu v podbruší v oblasti hranice chlpov ohanbia. Takýto zákrok sa označuje ako nukleácia myómov. Nebezpečenstvo recidívy, čiže nebezpečenstvo opätovného výskytu, činí po enukleácii cca. %. Ak sa nerozmýšľa o operácii so zachovaním maternice, alebo ak táto nie je možná, tak sa musí uterus odstrániť. Spravidla sa u žien pod rokov ponechávajú vaječníky - ak nie sú zmenené - ako „producenti hormónov“. Odstránenie maternice (= hysterektómia) môže nastať dvomi spôsobmi:

Pri ešte dobre pohyblivej maternici môže operácia prebehnúť bez rezu – vaginálnou cestou. Pri veľmi veľkých a mnohonásobných myómoch je spravidla potrebná abdominálna operácia prostredníctvom rezu v podbruší.

Ďalšiu možnosť liečby predstavuje hormonálna terapia. Tá prichádza do úvahy pre pacientky, u ktorých sa čoskoro očakáva nástup do menopauzy, alebo ako „preklenovacia“ terapia pred operáciou. Využívajú sa tu poznatky o raste myómov závislého na hormónoch, a tak sa môže dosiahnuť scvrknutie myómov s menším rizikom pri operácii. Okrem toho sa dá podávaním antiestrogénov a gestagénov liečiť príliš silné a dlhé menštruačné krvácanie. Pretože sa u každej pacientky musí liečba naplánovať individuálne, patrí opatera pacientiek s myómami bezpodmienečne do rúk odborného lekára.

 

Prognóza

Veľmi zriedkavo (u cca. 0,5 %) sa môžu myómy zmeniť na zhubné. Preto by sa mali všetky pacientky s myómami kontrolovať vo štvrťročných až polročných odstupoch. Pri značne rýchlom veľkostnom prírastku sa odporúča operatívne odstránenie.

sobota 6. 3. 2004 20:11 | Primar.sme.sk
© 2004 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.