logo
Sme.sk | Primar.sk | Ženské choroby | Rakovina prsníka, karcinóm prsníkovej žľazy

Rakovina prsníka, karcinóm prsníkovej žľazy

Vydané 30. 1. 2004 o 12:58 Autor: Primar.sme.sk

Karcinóm prsníkovej žľazy je najčastejším rakovinovým ochorením žien v Nemecku. Na túto rakoviny tak vo svojom živote ochorie 8 – 10 % všetkých žien.

V zriedkavých prípadoch sú ňou postihnutý aj muži. Vekový priemer leží medzi 45. – 50. a ďalej medzi 60. – 65. rokom života.

Rizikovými faktormi sú hlavne rodinné zaťaženia, ako napr. rakovina prsníka u príbuzenstva, nadváha, neskoré alebo žiadne gravidity, hormonálna terapia (izoluje estrogény) a proliferatívna mastopatia. Na základe častosti a značne lepšej prognóze pri včasnej diagnóze sa dôrazne vyžaduje včasné rozpoznanie rakoviny prsníka intenzívnym samovyšetrením, pravidelnými kontrolami u gynekológa, ako aj pomocou mamografií v odporúčaných intervaloch.

Okrem mamografie sú na potvrdenie diagnózy vhodné aj iné opatrenia – ultrazvuk, biopsia (odber vzorky tkaniva) a MRT.

Možnou liečbou je operácia, prípadne s prechádzajúcou chemoterapiou na zmenšenie tumoru. Ak je to možné, dáva sa prednosť operácii so zachovaním prsníka. Pri rozsiahlom tumore sa nedá amputácii prsníka zabrániť. V každom prípade sa odoberajú aj lymfatické uzliny z podpazušia, aby sa určilo štádium ochorenia. Na tento účel sa dodatočne robí aj vyšetrenie hornej časti brucha ultrazvukom a scintigrafia kostí. Pre ďalšiu liečbu je rozhodujúce aj vyšetrenie tkaniva (hlavne určenie tzv. hormonálnych receptorov).

Pooperačná liečba pozostáva z liečby ožarovaním, chemoterapie a/alebo z hormonálnej liečby a aj z pooperačných vyšetrení. Liečba sa stanovuje individuálne, na základe veku pacientky, citlivosti tumoru na hormóny a štádia ochorenia.

Priestorové rozdelenie častosti rakoviny prsníka

Definícia a výskyt

Pod karcinómom prsníkovej žľazy rozumieme zhubné ochorenie prsníka. Karcinóm prsníkovej žľazy je v západných krajinách u žien najčastejším nádorových ochorením. Rakovina prsníka činí asi 18 % všetkých zhubných ochorení u ženy. Približne 1 – 2 z 1 000 žien ochorie v Nemecku každý rok na tento zhubný tumor. Zo všetkých žien ochorie v Nemecku na toto ochorenie niekedy vo svojom živote cca. 10 %. Vekový priemer leží medzi 45. – 50. a ďalej medzi 60. – 65. rokom života. Vyjadrené v absolútnych počtoch to znamená, že v Nemecku ročne na rakovinu prsníka ochorie 48 000 žien a okolo 18 000 naň ročne zomrie.

Ak si predstavíme kríž s prsnou bradavkou ako centrom, tak môžeme vykonať priestorové rozdelenie častosti do štyroch kvadrantov. Mimoriadne často je napádaný horný vonkajší kvadrant, lebo obsahuje aj najväčšiu časť prsnej žľazy.

Príčina vzniku rakoviny prsníka nie je ešte celkom objasnená. Vychádza sa však z toho, že u približne 5 % chorých žien je spoluzodpovednou genetická príčina. Riziko rakoviny tak napr. stúpa na trojnásobok u ľudí, u ktorých je chorá príbuzná prvého stupňa. Zdá sa, že isté zmeny v genotype podporujú vznik tumorov, avšak dokázané to bolo len pri niekoľkých málo typov nádorov. Najprv nezhubné množenie lalôčikov žľazy a väzivového tkaniva, takzvaná proliferatívna mastopatia, predstavuje ďalší rizikový faktor. Pre vznik rakoviny prsníka je podporujúca aj strava bohatá na tuky, ožiarenie ionizujúcimi lúčmi, užívanie tabaku a alkoholu, a aj dlhodobé užívanie ženských pohlavných hormónov (estrogénov). Naproti tomu užívanie antikoncepčných piluliek pravdepodobne riziko rakoviny nezvyšuje.

 

Prevencia a riziko ochorenia

Všeobecná prevencia pozostáva z redukcie hmotnosti, ako i z alkoholovej a tabakovej abstinencie. Užívanie estrogénov, napr. na zmiernenie ťažkostí počas prechodu, by malo nastávať len pod prísnou lekárskou kontrolou a podľa možnosti časovo obmedzene. Zistenie, že hladina estrogénu u žien po prechode môže podporiť vznik rakoviny, viedla k nápadom, aby sa táto hladina znížila liekmi. Antiestrogén Tamoxifen, dlhoročne nasadzovaný v liečbe proti tumorom, skutočne viedol k zníženiu rizika nádorov. Liečba Tamoxifenom je však spojená s radou vedľajších účinkov. Pretože však napriek niekoľkým štúdiám, predovšetkým v USA, ešte stále neexistujú dostatočné skúsenosti o účinku pri dlhodobom užívaní, nedá sa táto metóda všeobecne odporučiť.

Rozhodujúci význam má ďalej samovyšetrenie ako opatrenie včasnej diagnostiky. Zahŕňa prehliadku a prehmatanie kože prsníka a podpazušia. Zatvrdliny, uzlíky, nehojace sa rany, prepadnutia v koži, napuchnutie lymfatických uzlín alebo sekrécie z prsníkovej žľazy sú až do dôkazu opaku vždy podozrivé a vyžadujú si lekárske vyšetrenie.

Odhliadnuc od odporúčania hodného samovyšetrenia intenzívnym prehmataním majú ženy od 20. roku života raz do roka v Nemecku možnosť, aby si nechali urobiť bezplatné lekárske vyšetrenie na rozpoznanie rakovinových ochorení. Ženy medzi 50. a 70. rokom života by sa mali každé dva roky podrobiť mamografii. Rizikové pacientky (časté nádorové ochorenia v rodine, proliferatívna mastopatia a pod.) by si mali nechať robiť mamografiu pravidelne už od 30. roku života.

Už dlhšiu dobu sa kvôli v rodine sa vyskytujúcej častosti ochorenia predpokladá genetická príčina. V poslednom čase mohli byť objavené tri nádorové gény BRCA-1,2 a 3. BRCA je pritom skratka od Breast Cancer. Nositelia mutácie v BRCA-1 majú o 85 % zvýšené riziko ochorenia rakoviny prsníka. Spomíname, že u mužov s týmto génovým defektom je riziko karcinómu prostaty zvýšené trojnásobne a riziko rakoviny čreva štvornásobne. Mutácia BRCA-2 je rovnako spojená so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny prsníka o 85 %. Zvýšenie rizika BRCA-3 nie je ešte dostatočne preskúmané.

Pretože je génový test nákladný a drahý, testujú sa len určité pacientky po dôkladnom vyšetrení a poradenstve. Preto boli pre tento test určené isté kritériá:

  • dve ženy v jednej rodine s karcinómom prsnej žľazy alebo s karcinómom ovárií, z ktorých minimálne jedna ochorela pred 50. rokom života
  • príbuzná prvého stupňa s jednostranným karcinómom prsníkovej žľazy pred 30. rokom života;
  • príbuzná prvého stupňa s obojstranným karcinómom prsníkovej žľazy pred 40. rokom života;
  • príbuzná prvého stupňa s karcinómom ovárií pred 40. rokom života;
  • príbuzný mužského pohlavia s karcinómom prsníkovej žľazy.

 

Pretože však pre nositeľov takýchto mutácií doteraz neexistuje žiadna špecifická možnosť liečby, obmedzujú sa opatrenia na mesačné samovyšetrenie a polročné preventívne vyšetrenie od 25. roku života.

Väčšina nádorov však vzniká spontánnymi mutáciami a aj pri existencii hore uvedených kritérií možno len u 15 % týchto osôb dokázať génovú mutáciu BRCA-1. Negatívny výsledok testu okrem toho nevylučuje, že možno existujú ešte ďalšie mutačné miesta génov, ktoré neboli doteraz ešte identifikované a ktoré majú význam pre vznik tumorov. Konečné zhodnotenie génového testu preto ešte chýba.

 

Diagnostika a rozdelenie štádií

Pri najmenšom podozrení na karcinóm prsníkovej žľazy sa musí previesť dôkladné lekárske vyšetrenie. Okrem anamnézy a podrobného prehmatania oboch prsníkov, podpazušia a jamiek kľúčnej kosti sa urobí röntgénové vyšetrenie prsníkov a vyšetrenie ultrazvukom. Mamografia, čiže röntgénové vyšetrenie pŕs, umožňuje dôkaz mikroskopického kôrnatenia, veľkosť a počet nádorov a odlíšenie od nezhubných zmien. Mikroskopický vápnik, ktorý sa hromadí v kanálikoch napadnutého tkaniva prsníka, je nepriamy dôkaz – za daných okolností - ešte veľmi malého tumoru.

Vyšetrenie ultrazvukom, spolu s mamografiou, značne zvyšuje istotu pri diagnostikovaní. V spornom prípade sa počas kontroly ultrazvukom môže na mikroskopické vyšetrenie tenkou ihlou odobrať vzorka tkaniva (biopsia). Mamografia a ultrazvuk sú okrem toho potrebné bezprostredne pred operáciou, aby sa presne označila operovaná oblasť. Počítačová tomografia, vyšetrenie kostí otvorenými žiaričmi (scintigrafia kostí) a ultrazvukové vyšetrenie pečene poskytujú údaje o prípadne existujúcich metastázach. Pred operáciou možno určiť nádorové markery CEA a CA 15-5, ktoré sa v súvislosti s malígnymi ochoreniami vo zvýšenej miere objavujú v krvi.

Po operácii môže opätovný vzrast týchto nádorových markerov upozorniť na nový výskyt tumoru. Výsledok mikroskopického vyšetrenia tkaniva (histológia) podá vysvetlenie o type nádoru a o stupni jeho agresivity (grading). Vyšetrenie nádoru a lymfatických uzlín získaných operáciou umožňuje prehľad o rozsahu a šírení sa nádoru, čiže o metastázach. Nezávisle od toho sa na jednej vzorke nádoru skúma, či obsahuje receptory pre ženský pohlavný hormón estrogén. Estrogén môže stimulovať rast nádoru. Naopak – jeho „odobratie“ môže rast tumoru brzdiť. Výsledky vyšetrení sa môžu zoradiť do takzvanej schémy TNM (tumor, lymfatické uzliny, metastázy). Z toho zase vyplýva rozdelenie štádií. Toto rozdelenie štádií určuje spolu s histológiou prognózu a liečebnú stratégiu. Pretože sa histológia robí už počas operatívneho zákroku (rýchle histologické vyšetrenie), môže byť rozsah operácie značne ovplyvnený.

Všetky nádory prsníkov možno hrubo rozdeliť na karcinómy mliekovodov, nazývané aj ako duktálny karcinóm, a na karcinómy prsníkovej žľazy nazývané aj ako lobulárny karcinóm.

 

 Druh rakoviny prsníka  Častosť v %
 invazívne duktálny karcinóm  75
 koloidný karcinóm  15
 lobulárne invazívny karcinóm  10
 tubulárny karcinóm  zriedkavo
 adenocystický karcinóm  zriedkavo
 papilárny karcinóm  zriedkavo

 Najčastejšie formy tumorov

 

 

Karcinóm prsníkovej žľazy u muža

Toto ochorenie je u mužov zriedkavé. Býva však väčšinou objavené až v pokročilom štádiu. Pretože je fascia prsného svalu často už prekročená, musí sa vtedy tento sval odstrániť. Rovnako ako u ženy, zohráva pre prognózu rozhodujúcu úlohu rozsah napadnutia axilárnych lymfatických uzlín. Liečba a pooperačná starostlivosť sa neodlišuje od tej u chorých žien. Prognóza je však kvôli často pokročilému štádiu tumoru pri jeho objavení väčšinou nepriaznivejšia než tá pri žene.

 

Inflamatorický karcinóm prsníkovej žľazy

Nezávisle od typu karcinómu môžu nádorové bunky vniknúť do miazgovodov uložených pod kožou. Tým dochádza k lymfostáze a k opuchu roztiahnutých kožných oblastí. Koža sa potom svojím vzhľadom podobá pomaranču alebo sa prejavuje sčervenanie podobné zápalu, odtiaľ teda názov inflamatorický karcinóm. Prognóza je mimoriadne nepriaznivá a vyžaduje si intenzívnu polychemoterapiu, po ktorej nasleduje operácia a/alebo ožarovanie.

 

Terapia

Pri voľbe terapie je rozhodujúca veľkosť nádoru, histologické vlastnosti nádoru, stav hormonálnych receptorov, metastazovanie ako i stav menopauzy. Okrem operácie a liečby ožarovaním sa dnes robí aj adjuvantná resp. neoadjuvantná chemoterapia a hormonálna terapia. Adjuvantná terapia, čiže doplnková terapia, je primárna terapia, čiže liečba nasledujúca hneď po operácii a po terapii ožarovaním, neoadjuvantná terapia nasleduje pred operáciou.

 

Primárna terapia

Radikálna operácia

Radikálna operácia, čiže odstránenie celého prsníka, sa musí v dnešnej dobe robiť už len u cca. jednej tretiny pacientiek. Musí sa previesť vždy vtedy, keď je nádor väčší než 2 cm, a keď existuje nepriaznivý pomer medzi veľkosťou tumoru a zvyšným tkanivom prsníka, ako i nepriaznivé histologické vlastnosti, ako napr. multicentricita, alebo rozsiahla lymphangiosis carcinomatosa.

Pri radikálnej operácii sa odstraňuje celé telo prsníka, teda celý prsník. Existujú rôzne možnosti, ako po takejto rozsiahlej operácii prsník znovu „zrekonštruovať“. Rekonštrukcia pritom môže nastať hneď po radikálnej operácii. Medzi obidvomi operáciami však môžu prejsť aj týždne až roky. Rekonštrukcia prsníka je na jednej strane možná pomocou vlastného tkaniva, napr. svalového tkaniva alebo tkaniva z brušnej steny, na druhej strane sú k dispozícii protézy z umelej hmoty, ktoré sú vyplnené rôznymi materiálmi, ako napr. silikónom. Pretože dodnes nie je uspokojivo vysvetlené, či eventuálne vystupujúci silikón pri poškodených protézach vedie k vedľajším účinkom v celom tele, používajú sa aj alternatívne materiály ako roztoky kuchynskej soli. Značná nevýhoda protéz spočíva vo vytváraní väzivových kapsulí okolo cudzieho telesa. Tým zapríčinená hrubá zatvrdlina neobmedzuje len kozmetický výsledok, ale sťažuje aj diagnostiku prípadnej recidívy, čiže návratu ochorenia.

Na dosiahnutie čo najlepších kozmetických výsledkov, nastáva súčasne s rekonštrukciou chorej strany, aj úprava zdravej strany.

 

Plastická operácia zachovávajúca prsník

U cca. 65 % pacientiek je možná plastická operácia zachovávajúca prsník v kombinácii s liečbou ožarovaním. Predpokladom toho je veľkosť nádoru maximálne 2 cm, pričom sú pri veľkom prsníku možné aj výnimky z tohto pravidla. Tumor by sa však mal obmedzovať len na jediné ložisko.

V závislosti od veľkosti odstráneného tkaniva sa kvôli lepšiemu kozmetickému výsledku môže do vzniknutej dutiny vložiť malá protéza. Riziko recidívy po plastickej operácii zachovávajúcej prsník je v porovnaní s radikálnou operáciou zvýšené. Následným pooperačným ožarovaním zvyšného tkaniva sa toto riziko môže znížiť až o 20 %. V súčasnosti by sa bez liečby ožarovaním nemali robiť žiadne operácie zachovávajúce prsník!

Nezávisle od rozsahu operácie sa musia odstrániť lymfatické uzliny v podpazuší postihnutej strany. Malo by sa odobrať minimálne 10 lymfatických uzlín, ktoré by sa mali vyšetriť na existenciu metastáz. Stav lymfatických uzlín je rozhodujúcim kritériom pre ďalšiu terapiu a dôležitým faktorom na posúdenie prognózy ochorenia.

Aby boli ženy ušetrené operatívneho odstraňovania lymfatických uzlín so svojimi sčasti nepríjemnými následkami, ako obmedzenia pri pohybe, poruchy vnímania alebo lymfedém, hľadajú sa nové metódy, ktoré umožňujú získanie údajov o napadnutí lymfatických uzlín. V súčasnosti sa v rámci štúdií skúma biopsia „sentinel-node“. Pri nej sa do okolia karcinómu prsníkovej žľazy vstrekuje rádionuklid a vzápätí sa detektorom skúma, či sa rádionuklid v lymfatickej uzline obohatil. Ak áno, obohatená lymfatická uzlina sa odstráni a histologicky preskúma. Ak je napadnutá metastázami, nasleduje operatívne „vyčistenie“ podpazušia. Ak táto lymfatická uzlina nie je zmenená, operácia podpazušia sa nekoná. Vychádza sa z toho, že zdravé lymfatické uzliny rádionuklid neukladajú.

 

Radiačná terapia

Radiačná terapia je pri liečbe karcinómu prsníkovej žľazy nenahraditeľná. Po plastickej operácii zachovávajúcej prsník musí vždy nasledovať radiačná terapia zvyšného prsníka. Po radikálnej operácii sa pomocou histologických faktorov musí individuálne zistiť, či je radiačná terapia potrebná. Patria k tomu napr. tumory väčšie než 5 cm a infiltrácia prsného svalu.

Ožarovanie sa dnes prevádza pomocou lineárnych urýchľovačov s maximálnou energiou 20 MeV. Liečba každej jednej pacientky sa stanovuje individuálne pomocou počítačom podporovaných systémov na plánovanie ožarovania na základe predtým zhotovených počítačových tomografií. Vďaka modernej technike sa nielenže mohla zlepšiť účinnosť liečby, ale sa značne znížila aj miera vedľajších účinkov.

Ožarovanie sa prevádza päť dní v týždni. Celková dĺžka trvania závisí od výšky jednotlivej a celkovej dávky a v priemere činí 5 až 7 týždňov. Samotné ožarovanie trvá len niekoľko minút a pacientka ho necíti, nie je vôbec bolestivé. Aby sa zabránilo podráždeniu pokožky, malo by sa počas terapie ožarovaním vyhýbať mechanickým, tepelným a chemickým záťažiam. Denné aplikovanie púdru môže prekryť sčervenanie kože, ktoré po ukončení terapie opäť zmizne. Ku koncu radiačnej liečby bývajú pacientky často celkom vyčerpané a cítia sa unavene. Tieto ťažkosti sa však v priebehu niekoľkých týždňov opäť zlepšia. Niekedy sa v ožarovanej oblasti pozorujú trvalé zmeny, ako silnejšia pigmentácia pokožky ako i malé „pavučinové“ rozšírené krvné cievky.

V závislosti od histologického nálezu sa pre každú pacientku musí individuálne rozhodnúť, či sa okrem ožarovania zvyšného prsníka resp. prsnej steny musia ožarovať aj lymfatické odtokové cesty v podpazuší, v jamke kľúčnej kosti alebo v strednej prsnej stene.

 

Adjuvantná terapia

Adjuvantná, čiže doplnková terapia je medikamentózna terapia, ktorá nasleduje po primárnej terapii ako hormonálna terapia, chemoterapia alebo v kombinácii obidvoch. Adjuvantnou terapiou sa majú zasiahnuť metastázy, ktoré existujú v čase primárnej terapie. Voľba terapeutického postupu závisí v prvom rade od stavu lymfatických uzlín. Ďalšie faktory, ktoré sa musia zohľadniť, sú stav hormonálnych receptorov nádoru ako i stav menopauzy pacientky.

Na vysvetlenie najdôležitejších výrazov slúži nasledujúca tabuľka:

 

 stav lymfatických uzlín
 žiadne metastázy lymfatických uzlín v pazuchových lymfatických uzlinách  nodálne negatívny
 metastázy lymfatických uzlín v pazuchových lymfatických uzlinách  nodálne pozitívny
 stav hormonálnych receptorov
 nádorové tkanivo nemá hormonálne receptory  negatívny
 nádorové tkanivo má hormonálne receptory  pozitívny
 stav menopauzy
 pred menopauzou, čiže pred posledným menštruačným krvácaním  predmenopauzálny
po menopauze, po poslednom menštruačnom krvácaní  postmenopauzálny

 

 

Či sa u pacientiek s nodálne negatívnym karcinómom prsníkovej žľazy musí zaviesť adjuventná terapia, závisí od individuálneho rizika pacientky, či sa u nej neskôr môžu vyvinúť metastázy. Pri odhadovaní rizika sa zohľadňujú faktory ako veľkosť tumoru, histologický typ tumoru, ako i stupeň agresivity. Pacientky sa potom delia na pacientky s malým, stredným alebo vysokým rizikom.

V princípe sú na výber – vychádzajúc zo stavu metastáz a stavu hormonálnych receptorov - aj pri nodálne negatívnom karcinóme prsníkovej žľazy možné nasledovné možnosti liečby prislúchajúce odhadu rizika:

 

   malé riziko  stredné riziko  vysoké riziko
 Predmenopauzálny      
Z hľadiska hormonálnych receptorov - pozitívny  nijaká adjuvantná terapia alebo Tamoxifen  Tamoxifen ± Chemoterapia  Tamoxifen ± Chemoterapia
Z hľadiska hormonálnych receptorov – negatívny  nijaká adjuvantná terapia nijaká adjuvantná terapia  chemoterapia
Postmenopauzálny      
Z hľadiska hormonálnych receptorov - pozitívny nijaká adjuvantná terapia alebo Tamoxifen nijaká adjuvantná terapia alebo Tamoxifen Tamoxifen ± Chemoterapia
Z hľadiska hormonálnych receptorov – negatívny  

nijaká adjuvantná terapia

 

nijaká adjuvantná terapia

 chemoterapia
Senium (> 70 rokov) nijaká adjuvantná terapia alebo Tamoxifen nijaká adjuvantná terapia alebo Tamoxifen ak - čo sa týka hormonálnych receptorov – pozitívny: Tamoxifen

 

 

 U pacientiek s nodálne pozitívnym karcinómom prsníkovej žľazy vždy nasleduje adjuvantná terapia, ktorá však pre pacientky s nodálne negatívnym karcinómom prsníkovej žľazy zodpovedá zvýšenému riziku. Rozdiel pozostáva z voľby chemoterapie.

 

Chemoterapia

Účinnosť chemoterapie závisí do stavu menopauzy pacientky. Pravdepodobnosť recidívy môže u predmenopauzálnych žien klesnúť až o 37 %, u postmenopauzálnych žien na cca. 20 %.

Klasická chemoterapia pri karcinóme prsníkovej žľazy nastáva podľa schémy CMF pomocou látok cyklofosfamid+metotrexat+fluorouracil spolu vo viac ako 6 cykloch. Táto schéma chemoterapie sa nasadzuje hlavne v adjuvantnej terapii nodálne negatívneho karcinómu prsníkovej žľazy príslušne k odhadu rizika. V posledných rokoch sa pri nodálne pozitívnom karcinóme prsníkovej žľazy nasadzuje čoraz viac – alternatívne ku schéme CMF aj chemoterapia obsahujúca antracyklín podľa schémy EC s epirubicínom+cyklofosfoamidom, podľa schémy AC s adriamycínom+cyklofosfoamidom resp. podľa schémy FEC s 5-fluorouracilom+epirubicínom+cyklofosfoamidom. Tu sa podávajú 4 cykly.

 

Hormonálna terapia

Hormonálnej terapii sú k dispozícii rôzne látky, ktoré sa odlišujú vo svojom spôsobe účinku. Doteraz je možná terapia spojená s podávaním antiestrogénu Tamoxifenu. Tamoxifen zabraňuje viazanie estrogénu na estrogénové receptoru, pričom sa on sám na ne viaže a tým ich obsadzuje, hovoríme o kompetitívnej inhibícii. Tamoxifen je rovnako dobre účinný u pred- aj postmenopauzálnych žien. Štandartným je užívanie viac než päť rokov. Vyhodnotenie viacerých štúdií ukázalo, že Tamoxifen by sa u receptorovo negatívnych pacientkách nemal podávať, a naopak – u receptorovo pozitívnych pacientkách je kombinovaná hormonálna chemoterapia výhodou. V súčasnosti sa vo viacerých štúdiách skúmajú nové antiestrogény, ako napr. Toremifen, alebo selektívne estrogénové receptorové modulátory ako Raloxifen, kvôli ich účinnosti a znášanlivosti.

Okrem toho sa v dnešnej dobe vo viacerých internacionálnych štúdiách zisťujú iné hormonálne terapie ako alternatívy k Tamoxifenu. Patria k nim inhibírory aromatázy, ako napr. Exemestan (Aromasin), Letrozol (Femara), Anostrozol (Arimedex). Inhibítory aromatázy sú látky, ktoré tlmia istý enzým, a to aromatázu, ktorý má význam pre tvorbu estrogénu mimo vaječníkov. Účinok teda spočíva v zabraňovaní produkcie estrogénu. Nasadenie týchto liekov má teda zmysel len u žien po menopauze resp. po odstránení vaječníkov.

Nová možnosť liečby v rámci hormonálnej terapie pozostáva z ovariektómie, čiže z odstránenia vaječníkov, resp. z medikamentóznej liečby s GnRH – Analogami, to sú látky, ktoré eliminujú produkciu estrogénu a progesterónu vo vaječníkoch. Táto možnosť liečby sa doteraz nasadzuje len pri podmienkach štúdií u predmenopauzálnych pacientiek, ktoré majú pozitívne hormonálne receptory a vysoké riziko.

 

Terapia metastázujúceho karcinómu prsníkovej žľazy

O metastázujúcom karcinóme prsníkovej žľazy hovoríme, keď sa utvorili vzdialené metastázy, napr. v pečeni, kostiach alebo v mozgu. U pacientiek so vzdialenými metastázami sa musí zvážiť, či sa nasadí chemoterapia alebo hormonálna terapia alebo ich kombinácia.

 

Chemoterapia

Pri tumoroch, ktoré sú negatívne, čo sa týka hormonálnych receptorov, pri krátkom odstupe medzi terapiou karcinómu prsníkovej žľazy a výskytom metastáz a pri rýchlom raste metastáz sa všeobecne dáva prednosť chemoterapii. Pri nej sa na jednej strane nasadzujú hore uvedené schémy chemoterapií. Na druhej strane sa pri metastázach ukázali ako účinné aj iné látky, ako napr. Taxane Paclitaxel (Taxol) a Docetaxel (Taxotere). Používanie ďalších látok, ako napr. Gemcitabinu (Gemzar), Capecitabinu (Xeloda) alebo liposomálneho Doxorubicinu (Caelix) sa skúma pomocou štúdií.

 

Hormonálna terapia

Pacientky, ktoré majú - čo sa týka hormonálnych receptorov - pozitívne karcinómy prsníkovej žľazy, s krátkym odstupom medzi terapiou karcinómu prsníkovej žľazy a výskytom metastáz, s bezprostredne život ohrozujúcimi metastázami alebo obmedzeným celkovým zdravotným stavom môžu obdržať hormonálnu terapiu, ktorá je znášaná značne lepšie ako chemoterapia. Boli opísané reakcie až do 60 %. Aj pri pacientkách, ktoré majú - čo sa týka hormonálnych receptorov - negatívne karcinómy prsníkovej žľazy, možno hormonálnou terapiou dosiahnuť zlepšenie a v 25 % prípadov.

Hormonálna terapia nastáva podľa rovnakých princípov ako boli popísané pri adjuvantnej terapii. U postmenopauzálnych pacientkách získavajú inhibítory aromatázy – kvôli novým údajom štúdií – dôležitý význam, hlavne v primárnej hormonálnej terapii metastazujúceho karcinómu prsníkovej žľazy, a môžu vystriedať Tamoxifen ako prostriedok prvej voľby.

 

Imunoterapia

Existujú ženy, u ktorých karcinóm prsníkovej žľazy nesie na povrchu bunky určité receptory, ktoré možno histologicky dokázať a ktoré sa označujú HER2. V posledných rokoch bola vyvinutá protilátka, ktorá sa môže viazať na tieto špeciálne receptory HER2 a ktorá podporuje ničenie nádorovej bunky. Táto protilátka sa označuje ako trastuzumab, liek sa nazýva Herceptin. Doteraz je jeho nasadenie možné len u pacientiek s metastázujúcim karcinómom prsníkovej žľazy, dôkazom receptoru HER2 ako i s minimálne dvomi prekonanými chemoterapiami. Protilátka sa môže podávať tak samostatne ako aj v kombinácii s chemoterapiou.

 

Radiačná liečba

V závislosti od druhu existujúceho metastazovania má zmysel radiačná terapia. Ožarovanie je nutné vždy tam, kde existujú lokálne ohraničené ťažkosti a metastázy na ožarovanie reagujú citlivo. Patria k nim v prvom rade kostné a mozgové metastázy.

Okrem doteraz predstavených možností terapie sa pri kostných metastázach môžu okrem toho s dobrým úspechom nasadiť bifosfonáty, ktoré znižujú ďalšie odbúravanie kostí, a okrem zmierňovania bolestí tým zmenšujú aj riziko fraktúry, čiže riziko zlomeniny kostí. 

Hlavné správy

Z DOMOVA

V ktorých okresoch je najviac onkologických diagnóz?

Z porovnania výskytu onkologických ochorení mužov i žien vychádza nepriaznivo Bratislava či Komárno.

KOMENTÁR PETRA MORVAYA

Spoplatnený obsahAko zruinovať štát bohatý na ropu

Lídri Venezuely a Ruska by dokázali zruinovať akýkoľvek štát.

KULTURA.SME.SK

Spoplatnený obsahPo Noeho arche je tu Mojžiš Ridleyho Scotta. Tento rok je v Hollywoode rokom Biblie

Superhrdinom z komiksov konkurujú apoštoli, mesiáši a proroci.

Z DOMOVA

Najlepšie komunikujúcim politikom je Kiska, anticenu získal Paška

Novinári ocenili aj komunikáciu Roberta Kaliňáka a Miroslava Beblavého.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní