Prehľad Poruchy ženskej sexuality –hovorovo a často aj pohŕdavo označované ako „frigidita“ – sa môžu vyskytovať v rôznych oblastiach sexuálnej aktivity (žiadostivosť, vzrušenie, orgazmus, sexuálne podmienené bolesti). Minimálne prechodne sa tieto
Prehľad Poruchy ženskej sexuality –hovorovo a často aj pohŕdavo označované ako „frigidita“ – sa môžu vyskytovať v rôznych oblastiach sexuálnej aktivity (žiadostivosť, vzrušenie, orgazmus, sexuálne podmienené bolesti). Minimálne prechodne sa tieto problémy objavujú u veľkého počtu žien. Hovorí sa o rôznych príčinách; u postihnutých sa často prejavuje silný stres z výkonu a obavy v súvislosti s vlastnou sexualitou. Pretože sa (ako príčina alebo následok sexuálnych porúch) často vyskytujú problémy v partnerskom vzťahu, pričleňuje sa do terapie aj partner: V popredí tu pritom okrem sprostredkovania informácií stojí aj redukcia strachu a stresu z výkonu, ako i zvýšenie pocitu pôžitku.
Všeobecné informácie Poruchy ženskej sexuality sa kedysi, ale niekedy ešte aj dnes zahrňujú pod pojem „frigidita“. Tento výraz označuje „emočný chlad“ ženy, ktorý sa prejavuje v malej sexuálnej žiadostivosti alebo pôžitku. Je dôležité odlíšiť tieto sexuálne poruchy funkcií od hovorového a prázdneho používania tohto slova, pri ktorom sa ženy označujú ako frigidné vtedy, keď nevychádzajú v ústrety sexuálnym požiadavkám (potencionálneho) sexuálneho partnera. Celkovo je to veľmi ťažké, vymedziť hranicu medzi „normálnym“ a narušeným sexuálnym správaním, pretože v tejto oblasti existujú veľké individuálne rozdiely a dôležitú rolu tu zohrávajú kultúrne normy.
V každej fáze sexuálnej aktivity môže dochádzať k obmedzeniam: Nedostatočná sexuálna žiadostivosť sa označuje ako porucha sexuálneho apetítu, okrem toho patria k sexuálnym dysfunkciám aj poruchy sexuálneho vzrušenia a poruchy orgazmu. Okrem toho sa môžu objavovať poruchy so sexuálne podmienenými bolesťami.
Častosť Sexuálne dysfunkcie sa objavujú naozaj často: Približne 35 % žien uvádza, že nemali žiadostivosť sexuálnej aktivity minimálne určitú dobu. U približne 11 % žien sa objavujú poruchy sexuálneho vzrušenia. Circa 5 % žien udáva, že ešte nikdy nezažili orgazmus, 20 % žien uvádza, že k orgazmu prichádzajú len zriedkavo. U minimálne 8 % žien sa pri pohlavnom styku vyskytujú bolesti.
Symptomatika Pri poruchách sexuálneho apetítu postihnuté ženy uvádzajú, že nemajú takmer žiadne alebo žiadne sexuálne fantázie alebo potreby. Pritom treba zohľadniť, že eventuálne existuje nesprávne, napr. médiami ovplyvnené chápanie toho, ako „normálna“ sexuálna žiadostivosť vyzerá. U niektorých žien sa však vyskytuje normálny odpor proti sexuálnemu vzťahu. Poruchy sexuálneho apetítu nevylučujú sexuálne vzrušenie alebo uspokojenie, znamenajú však, že sexuálne aktivity sa iniciujú zriedkavejšie.
Pri poruchách sexuálneho vzrušenia dochádza k zlyhaniu genitálnej reakcie, t. zn., že napriek sexuálnej stimulácii sa tvorí len málo vaginálnej tekutiny alebo sa netvorí žiadna, takže pohlavný styk je často bolestivý. Okrem tejto telesnej symptomatiky sa postihnuté ženy sťažujú aj na nedostatok subjektívnych pocitov vzrušenia a apetítu.
Poruchy orgazmu sa môžu týkať doby alebo subjektívneho prežívania orgazmu. Po predchádzajúcej fáze sexuálneho vzrušenia sa u postihnutých orgazmus objavuje veľmi oneskorene, alebo vôbec. Diskutuje sa o tom, či má tento fenomén vôbec charakter poruchy. Môže sa jednať aj o normálnu variáciu ženskej sexuality, pretože postihnuté sú úplne schopné normálneho vzrušenia a aj sexuálne aktivity prežívajú ako uspokojujúce.
Pri poruchách so sexuálne podmienenými bolesťami sa rozlišujú dve formy porúch: Ak sa (napriek normálnej fáze vzrušenia) počas alebo po pohlavnom styku opakovane objavujú pretrvávajúce genitálne bolesti, hovorí sa o dyspareunii. Pri vaginizme dochádza k mimovoľnému kŕčovitému stiahnutiu vaginálneho svalstva, ktoré znemožňuje pohlavný styk alebo je pohlavný styk kvôli tomu bolestivý.
Predpoklady a príčiny O vzniku sexuálnych porúch neexistuje doteraz ešte žiadna jednoznačná teória, zdá sa však, že tu zohrávajú úlohu tak duševné ako aj telesné aspekty. Ako hlavný problém sa u postihnutých často dá konštatovať, že v súvislosti so sexualitou sa často dostávajú do stresu z výkonu alebo sa príliš kriticky pozorujú. Pre takéto postoje sa uvádzajú rôzne príčiny:
Rodičmi sprostredkované hodnoty môžu obmedzovať aktuálne sexuálne správanie. Ak sa napr. pohlavný styk kvôli prísnej výchove hodnotí ako nemorálny, je menej pravdepodobné, žeby sa sexualita mohla vychutnávať.
Problémy v partnerskom vzťahu
U mnohých postihnutých žien možno konštatovať problémy v partnerskom vzťahu, ktoré bránia ich sexualite. Pritom je možné, že denné hádky nepriamo obmedzujú pôžitok z pohlavného styku, alebo že chýbajúca komunikácia o sexuálnych potrebách uspokojujúcu sexualitu vylučuje.
Traumatické skúsenosti
Ak sa ranné sexuálne aktivity prežívajú ako znepokojujúce alebo ponižujúce, je neskoršie prežívanie sexuality s rozkošou sťažené.
Nedostatočná znalosť vlastného tela napr. kvôli chýbajúcim masturbačným skúsenostiam alebo nedostatočným informáciám o priebehu pohlavného styku môžu viesť k neistotám, ktoré obmedzujú sexuálne správanie.
Biologické faktory
Bolesti pri pohlavnom styku sú často podmienené organickými príčinami, napr. zápalmi alebo zjazveným tkanivom. Po menopauze je produkcia vaginálnej tekutiny u žien často redukovaná.
Vonkajšie faktory
Strach pred tehotenstvom alebo pohlavnou chorobou často uspokojujúcej sexualite bráni. Radostné prežívanie svojej sexuality môže narúšať aj spoločenská predstava o žene, ktorá jej pripisuje pasívnu úlohu.
Terapia Terapia by sa pri sexuálnych funkčných poruchách mala vždy prevádzať v spolupráci s oboma partnermi – podkladom pre to je ochota oboch partnerov, aby vzťah aj napriek existujúcim problémom naďalej viedli a aby spolu na ťažkostiach pracovali. Ak sa ukáže, že sú sexuálne poruchy prejavom základných problémov vo vzťahu, mali by postihnutí vyhľadať párovú terapiu, pretože samotná liečba sexuálnych ťažkostí by bola málo úspešná.
Základným cieľom liečby je zvýšenie sexuálnych pocitov rozkoše a redukovanie pocitov strachu a stresu. Na tento cieľ bol vyvinutý viacstupňový liečebný program: Najprv sa od páru vyžaduje, aby boli k sebe navzájom nežní bez toho, aby pri tom vykonávali pohlavný styk. Pritom by partneri mali striedavo preberať aktívnu alebo pasívnu rolu, t. zn. raz nežnosti len dávať, a potom dotyky zase len prijímať; až teraz je povolený dotyk pohlavných orgánov. Má dôjsť k sexuálnemu vzrušeniu, ale spočiatku ešte stále nie aj k pohlavnému styku. Týmto spôsobom sa postihnutí učia, že intimity si môžu vymieňať bez toho, aby muselo dôjsť k sexu. Rovnako sa naučia lepšie spoznávať telo a potreby partnera. Nakoniec sa postihnutí majú hravou formou priblížiť pohlavnému styku. Žena sa tak môže dotýkať penisu svojho partnera a malými pohybmi zistiť, akú pozíciu považuje za mimoriadne vášnivú. Pritom je dôležité danému páru vysvetliť, že teraz už môže, ale nemusí dôjsť k pohlavnému styku. Zúčastnení majú v každom čase právo vyjadriť vlastné priania.
Okrem tohto liečebného programu sa majú pri liečbe sexuálnych funkčných porúch zohľadniť ďalšie aspekty:
U mnohých párov by sa pred vlastnou terapiou mala uskutočniť informačná fáza, v ktorej terapeut informuje o sexuálnych poruchách, ale aj o „normálnej“ sexualite. K tomu možno použiť aj videá, ktoré ukazujú rôzne sexuálne techniky. Ako vedľajší pozitívny jav sa tým má dosiahnuť, že postihnutí sa naučia o tabuizovanej téme sexu hovoriť a formulovať ich vlastné predstavy a želania. Pritom sa môžu odkryť a spracovať aj prípadné zvýšené očakávania. Pre mnohé ženy je dôležité zozbierať vedomé skúsenosti so sebaukájaním. Majú tým lepšie spoznať vlastné telo a svoje potreby, a vnímať a akceptovať seba samú ako sexuálnu bytosť. Partner môže byť do sebaukájania zapojený. Pri sexuálne podmienených bolestiach sa majú liečiť existujúce organické príčiny, v menopauze sa tak môžu napr. podávať hormóny, ktoré zvyšujú produkciu vaginálnej tekutiny.
