logo
Sme.sk | Primar.sk | Choroby | Mononukleóza, infekčná mononukleóza, Epsteinov-Barrov vírus

Mononukleóza, infekčná mononukleóza, Epsteinov-Barrov vírus

Vydané 24. 1. 2004 o 16:18 Autor: Primar.sme.sk
Prehľad

Mononukleóza je mierne prebiehajúce ochorenie lymfatického tkaniva vyvolávané Epsteinovým-Barrovým vírusom, ktoré sa objavuje prevažne u starších detí a mladých dospelých. V dospelom veku má za sebou infekciu Epsteinovým-Barrovým vírusom takmer každý dospelý človek. Vírus sa prenáša hlavne orálne. Počas akútnej fázy ochorenia, ako aj niekoľko mesiacov potom sa vírus vylučuje (sliny), čiže vzniká nebezpečenstvo nákazy pre neimúnne osoby.

Ochorenie začína po inkubačnej dobe 5 až 7 týždňov necharakteristickými celkovými prejavmi. Potom sa objavujú hlavné symptómy, ako horúčka a opuchy lymfatických uzlín, ktoré viedli k označeniu žľazová horúčka. Diagnóza sa stanovuje pomocou typických hlavných symptómov a aj na základe laboratórnych hodnôt. Terapia nastáva symptomaticky, komplikácie sú zriedkavé. Sú však zaznamenané chronické priebehy, pri ktorých potom postihnutí mesiace, ba dokonca ešte dlhšie, trpeli na horúčku, celkovú ubitosť ako aj silným chorobným pocitom.

 

Všeobecné informácie, definícia

Mononukleóza je prevažne mierne prebiehajúce ochorenie lymfatického tkaniva, ktoré je vyvolávané Epsteinovým-Barrovým vírusom a objavuje sa prevažne u starších detí a mladých dospelých. Zanecháva imunitu na celý život.

Infekcia Epsteinovým-Barrovým vírusom (EBV) prebieha v závislosti od veku infikovanej osoby veľmi rozdielne. U starších detí, mladistvých a mladých dospelých vzniká obraz choroby mononukleózy resp. infekčnej žľazovej horúčky. Tento názov (nem.– Pfeiffersches Drüsenfieber) je spojený s nemeckým internistom a detským lekárom Emilom Pfeifferom (1846-1921), ktorý z oboch hlavných symptómov ochorenia – horúčky a generalizovaného opuchu lymfatických uzlín - odvodil pojem žľazová horúčka.

Infekcia vírusom EBV v rannom detskom veku prebieha väčšinou inaparentne, čiže bez toho, aby sa prejavili symptómy. Niekedy obraz ochorenia môže “napodobňovať” obraz chrípového infektu, a síce kašľom, bolesťami hrdla a nevoľnosťou. Vtedy hovoríme o abortívnej, čiže oslabenej infekcii vírusom EBV a nie o mononukleóze.

Sú však zaznamenané chronické priebehy, pri ktorých potom postihnutí mesiace, ba dokonca ešte dlhšie, trpeli na horúčku, celkovú ubitosť ako aj silným chorobným pocitom a často nerozpoznajú príčinu tohto stavu. O infekcii vírusom EBV sa diskutovalo ako o príčine “chronického syndrómu únavy” (Chronic Fatique Syndrom, CFS), ale súvislosť nemôže byť vo väčšine prípadov presvedčivo, napr. sérologickými analýzami, dokázaná.

Okrem toho sa predpokladá, že sa víris EBV ako spolufaktor podieľa na vzniku istých zhubných tumorov v Afrike a aj v Ázii. Pritom na jednej strane ide o Burkittov lymfóm, tumor hornej resp. dolnej čeluste, ktorý sa vyskytuje takmer výlučne v ohraničených oblastiach Afriky, a na druhej strane o karcinóm nosa, ktorý sa diagnostikuje prevažne u mužov v južnej Číne.

 

Príčiny

Pôvodcom ochorenia je Epsteinov-Barrov vírus. Je to DNA-vírus z rodu herpesviridae a bol objavený v roku 1964 v Londýne M. A. Epsteinom a Y.-M. Barrom.

Vírus sa prenáša hlavne orálne, čiže ústami. Z toho pochádza aj označenie “kissing disease”. Značne zriedkavejší je genitálny prenos, čiže napr. pohlavným stykom.

Vírusy najprv infikujú epitelové bunky, čiže bunky sliznice, pri orálnom prenose v hltane alebo pri genitálnom prenose vo vagíne resp. v krčku maternice. Tam dochádza k intenzívnemu rozmnoženiu vírusov ako aj k napadnutiu B-lymfocytov, to sú určité bunky imunitnej obrany, ktoré vo všeobecnosti produkujú protilátky. Vírusy pritom menia vlastnosti týchto B-lymfocytov tým spôsobom, že sa B-lymfocyty neobmedzene delia a rozmnožujú a tvoria istý druh protilátok, ktoré možno označiť ako heterofilné protilátky. Lymfatickými a krvnými cievymi sa tieto B-lymfocyty môžu dostať do všetkých orgánov tela. V určitých orgánoch, ako lymfatické uzliny, pečeň, slezina alebo mandle, tvoria B-lymfocyty infiltráty, čiže bujnenia, ktoré vedú k opuchnutiu resp. k zväčšeniu týchto orgánov. U ľudí s intaktnou imunitnou obranou sú tieto infikované B-lymfocyty odstránené inými ochrannými bunkami, cytotoxickými T-lymfocytmi, a tak je ochorenie prekonané.

 

Častosť

V rozvojových krajinách resp. v skupinách obyvateľstva s nízkou sociálno-ekonomickou situáciou (“chudobní ľudia”) sa vírusom EBV väčšinou nepozorovane infikuje prevažná väčšina detí už v prvých rokoch života.

V rozvinutých priemyselných krajinách je len ca. polovica všetkých detí infikovaná vírusom EBV už v predškolskom veku. Tým stúpa prevdepodobnosť, že ako mladiství alebo mladí dospelí ochorejú po prvom kontakte vírusom EBV na mononukleózu. Medzi dospelými je približne 100 %, totiž 98 %, proti vírusu imúnnych ako prejav skôr uskutočnenej infekcie.

 

Inkubačná doba

Inkubačná doba činí u detí 5 až 21 dní, v priemere 10 dní. U mladistvých je so 4 až 7 týždňami už značne predĺžnená.

 

Symptómy

Ochorenie začína niekoľkými necharakteristickými rannými, počiatočnými prejavmi (prodromálne prejavy), ako únava, strata chuti do jedla a nevoľnosť. Často sa už v tejto fáze vyskytuje ľahká horúčka ako aj bolesti hlavy a hrdla. Tieto ťažkosti môžu pretrvávať až 10 dní.

Následne nato sa vytvára obraz choroby mononukleózy, ktorý je charakteristický niekoľkými hlavnými symptómami, ale niekedy sa môže prejavovať aj niekoľkými zriedkavejšími symptómami.

 

Hlavné symptómy

Počas celého chorobného priebehu ca. 3 týždne majú pacienti horúčku, pričom sa táto horúčka objavuje remitujúco, t.zn. niekedy odzneje, a potom opäť stúpne. V tomto čase sa vytvára väčšinou generalizované, t.zn postihujúce celé telo, opuchnutie lymfatických uzlín. Najmä na krku sa môžu objaviť lymfatické uzliny s rozličnou konzistenciou veľké až ako slepačie vajíčko. Konzistencia pritom siaha od pevnej cez mäkkú až hubovitú. Zväčšené lymfatické uzliny sa však nachádzajú aj v hrudnom koši alebo v brušnej dutine.

Po vytvorení opuchu lymfatických uzlín dochádza u 80 % pacientov k takzvanej monocytovej angíne. Je to zápal mandlí v dôsledku infiltrácie B-lymfocytov infikovaných vírusmi. Podnebie je červené, tonzily, čiže “mandle”, sú silne opuchnuté a črevené, a často vykazujú šedo-biele povlaky. Tieto zmeny zmiznú väčšinou po 1 až 2 týždňoch. Ku koncu ochorenia, ca. v 2. a 3. týždni, dosiahne asi u viac ako polovice pacientov svoje maximum splenomegália, čiže zväčšenie sleziny, aby sa potom pomaly opäť strácala.

 

Zriedkavé symptómy

Zriedkavé symptómy sa u niektorých pacientov objavujú dodatočne k hlavným symptómom, môžu sa však objaviť aj nezávisle od toho. U ca. 20 % pacientov sa vytvára hepatomegália, čiže zväčšenie pečene. Pacienti sa sťažujú na citlivosť pri stlačení v pravej hornej časti brucha a niekedy sa objavuje ľahší ikterus, čiže žlté sfarbenie kože. Pečeňové hodnoty sú zvýšené.

U menej než 10 % prípadov sa objavuje exantém, čiže kožné vyrážky, ktoré môže vykazovať rôzne obrazy, od malých sčervenaní spôsobených krvácaním do kože až po veľkoplošné zmeny so siným svrbením. V súvislosti s podávaním ampicilínu, istého antibiotika, bol zaznamenaný výskyt Lyellových syndrómov. Lyellov syndróm je kožná alergia na lieky. Pri tejto alergii ide o veľmi zriedkavý ale ťažký chorobný obraz, pri ktorom dochádza k veľkoplošnému tvoreniu pľuzgierov na kože, podobne ako pri popáleninách, čo môže dokonca viesť k smrti pacieta.

Chronická únava trvajúca mesiace sa môže objaviť v ca. 1-2 % prípadov.

 

Diagnóza

Diagnóza sa pri výskyte typických hlavných symptómov určuje ľahko. Dodatočnou pomocou je vyšetrenie krvi. Pri ňom sa objaví lymfocytóza, čiže rozmnoženie lymfocytov. Okrem toho môžu byť dokázané heterofilné protilátky, ktoré sú tvorené lymfocytmi B infikovanými vírusom EBV. Pri nezvyčajných priebehových formách môže ďalej pomôcť dodatočné určenie protilátok, napr. protilátok proti EBNA = špecifický nukleárny antigén vírusu EBV.

 

Terapia

Tak ako pri väčšine vírusových ochorení nie je doteraz k dispozícii špeciálny liek, ako napr. pri bakteriálnych ochoreniach. Liečba preto prebieha symptomaticky – pokojom na lôžku a evtl. liekmi znižujúcimi horúčku.

Ak sa vyskytnú komplikácie, musia sa liečiť cielene. Pri dodatočných bakteriálnych infekciách, ktoré si vyžadujú podávanie antibiotík, sa treba podľa možnosti vzdať podávania penicilínov, kvôli nebezpečenstvu výskytu precitlivenej reakcie, ako napríklad Lyellových syndrómov, istej veľmi zriedkavej ale mimoriadne ťažkej reakcie. To platí hlavne pre farmakum ampicilín, ktorý sa v humánnej medicíne tak či tak požíva, kvôli jeho relatívne zlej znášanlivosti, zriedkavo.

 

Komplikácie

Komplikácie sú zriedkavé. Môžu postihovať najrozličnejšie orgány, a tu budú len stručne vymenované. V krvi môže dôjsť k zníženiu počtu zvyšných krvných buniek, napr. červených krviniek anémiou, kvných doštičiek trombocytopéniou, bielych krviniek granulocytopéniou. Na srdci sa môže vyskytnúť zápal osrdcovníka, perikarditída, alebo zápal srdcového svalu, myokarditída. Dýchanie môže byť obmedzené tak opuchnutím lymfatických uzlín, ako aj zápalom pľúc. Komplikácie centrálneho nervového systému sa prejavujú ako encefalitída, čiže zápal mozgu, alebo meningoencefalitída, t.zn. pridružený zápal mozgových blán. Pri doteraz menovaných komplikáciách je možná terapia kortikoidmi. Pri fulminantnom chorobnom priebehu môže byť nutné odstránenie mandlí (tonzilektómia).

Dôsledkom predchádzajúceho obmedzenia obranyschopnosti sa môžu objaviť dodatočné infekcie spôsobené baktériami alebo vírusmi. U pacientov s imunitnými defektami, ako napr. pri infekcii vírusom HIV, imunitnej supresii po transplantácii orgánov, vrodených imunitných defektoch, môže kvôli nekontrolovateľnému rozmnoženiu lymfocytov B dôjsť k vývinu lymfómov, ktoré sa neskôr môžu zmeniť na malígne, čiže zhubné. Veľmi nepríjemný môže byť chronický priebeh choroby, najmä keď postihnutí často nerozoznajú, s akými príčinami sa ich často dlhotrvajúce ťažkosti spájajú.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže dôjsť k ruptúre, čiže k roztrhnutiu, zväčšenej sleziny. Telesná námaha by sa preto mala vynechať. V prípade roztrhnutia sleziny môže pomôcť uz len okamžitá operácia.

 

Letalita

Nekomplikovaná mononukleóza nikdy neprebieha smrteľne.

 

Profylaxia

Profylaxia je potrebná len u rizikových pacientov, v tomto prípade u pacientov s imunitnými defektami. Obmedzuje sa na expozičnú profylaxiu, t.zn. na zabránenie nákazy kontakom s chorými osobami.

 

Prognóza

Prognóza ochorenia je, ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, veľmi dobrá.

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Putin v dôležitom prejave: Posilnenie rubľa je nevyhnutné

Ruský prezident hovorí pred stovkami novinárov. Začal ekonomikou, môže rečniť niekoľko hodín.

EKONOMIKA.SME.SK

Spoplatnený obsahSlovensko môže na ťažkostiach Ruska aj zarobiť

Finančná kríza môže viesť k poklesu cien energií a surovín.

Z DOMOVA

Spoplatnený obsahTatry už Rusom nepatria, Ukrajincov je trikrát viac

Konflikt zníži počet turistov z východu. O úspechu sa rozhodne inde.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Spoplatnený obsahPrečo pravica netancuje s oslnivou blondínou

Teória hier ponúka niekoľko zaujímavých postrehov k slovenskej pravici.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní