Stručný prehľad Pásomnice sú parazity, ktorých vývinový cyklus je charakteristický zmenou hostiteľa. Človek sa môže infikovať dvomi rôznymi druhmi psej pásomnice, ktoré vyvolávajú dva rozdielne chorobné obrazy, cystickú echinokokózu a alveolárnu echinokokózu. Oba druhy pásomníc sú dlhé len niekoľko milimetrov.
Na rozdiel od rybej pásonice, pásomnice hovädzieho dobytka alebo ošípaných predstavuje človek pre psiu pásomnicu medzihostiteľa; naproti tomu sú psi a líšky konečnými hostiteľmi. Ochorenie človeka preto nespočíva vo vytváraní dospelého parazita, ale vo vyvíjaní štádia lariev. Tieto štádiá lariev sa usádzajú prednostne v určitých orgánoch ako v pečeni, pľúcach alebo v mozgu, a spôsobujú ťažkosti v dôsledku tvorenia mechúrikov s priemerom niekoľkých centimetrov.
Diagnóza nastáva obraz udávajúcimi metódami ako aj dôkazom špecifických protilátok v krvi. Možnou terapiou je chirurgické odstránenie; ak toto nie je možné, používa sa Mebendazol. Ochoreniu sa dá zabrániť vyhýbaním sa požitiu surových alebo nedostatočne tepelne upravených potravnín. Hygienické zaobchádzanie s možnými konečnými hostiteľmi, ako psami a mačkami, by mal byť samozrejmosťou.
Obr. 1
zárodočná kapsula echinokoka s hlavičkami pásomnice (podľa Hellera)
Obr. 2
echinokokenskolex preliačený
(podľa Hellera)
Všeobecné informácie Pásomnice sú parazity a patria do skupiny červov ploských. Žijú v čreve svojich konečných hostiteľov a môžu tu narásť do dĺžky od niekoľkých milimetrov až do niekoľko metrov. Vývojový cyklus pásomníc je charakteristický zmenou hostiteľa, pričom sa názvoslovie jednotlivých pásomníc orientuje podľa hostiteľa, napr. rybná, psia pásomnica, pásomnica hovädzieho dobytka, alebo ošípaných. Človek sa požitím vajíčok alebo lariev môže stať nielen medzihostiteľom ale aj konečným hostiteľom vo vývojovom cykle pásomníc.
Pásomnice sa svojou hlavičkou, scolexom, prichytia na stene čreva konečného hostiteľa. Na to majú na hlavičke prísavné štrbiny alebo háčiky. Na hlavičku sa pripájajú články pásomnice, ktoré sú označované ako proglotidy. Tieto články pásomnice obsahujú tak samčie, ako aj samičie pohlavné žľazy. Pásomnice sú teda hermafrodity.
Vajíčka po oplodnení dozrievajú v parazitovi. Články pásomnice, ktoré obsahujú zrelé vajíčka, sa od parazita oddelia a sú vylúčené so stolicou. Tieto vajíčka sú potom prijaté medzihostiteľom. V čreve medzihostieľa sa z vajíčok vyliahnu larvy, takzvané onkosféry. Tieto larvy prevŕtajú stenu čreva a rozdelia sa v tele krvným obehom. V ceľovom orgáne sa usadia a vytvárujú tu vajíčko parazita, čiže úhor. Požitím mäsa obsahujúceho vajíčka dochádza k infekcii konečného hostiteľa. V čreve konečného hostiteľa sa z vajíčka vyvíja parazit a vývojový cyklus začína odznova.
Človek sa môže infikovať dvomi rôznymi druhmi psej resp. líščej pásomnice, Echinococcus granulosus a Echinococcus multilocularis, ktoré vyvolávajú dva rôzne chorobné obrazy, prvý cystickú echinokokózu a druhý alveolárnu echinokokózu. Nasledovne sú bližšie predstavení obaja pôvodcovia ochorení a im zodpovedajúce ochorenia.
Pôvodcovia ochorení Echinococcus granulosus
Táto psia pásomnica pozostáva z malej hlavičky, scolexu a väčšinou z troch a (zriedkavejšie) dvoch až siedmych telesných článkov, proglotidov, ktoré obsahujú aj pohlavné žľazy. Tieto telesné články sú rôzne veľké, pričom posledný článok činí asi polovicu celkovej dĺžky tela. Echinococcus granulosus dosahuje celkovú dĺžku len ca. 2-11 milimetrov.
Echinococcus multicularis
Túto pásomnicu možno u psov nájsť skôr zriedkavo. Napáda najmä líšky, a preto sa označuje ako malá líščia pásomnica. Okrem hlavičky má aj väčšinou päť, príležitostne aj dva až šesť telesných článkov.
Cesty šírenia infekcie Pre infekciu zapríčinenú Echinococcus granulosus má v prvom rade význam cyklus pes-ovca, pretože ovce predstavujú, okrem iných kopytníkov, uprednostňovaných medzihostiteľov. Ochorenie sa preto častejšie vyskytuje v oblastiach s intenzívnym chovom oviec, keď sú buď domáce zabíjačky alebo sú psi kŕmené odpadmi zo zabíjačiek.
Echinococcus multicularis je naproti tomu obmedzený na cyklus líška-hlodavec, pretože tu ako medzihostitelia slúžia prevažne myši.
U oboch druhov pásomníc nastáva infekcia človeka prijatím vajíčok, buď požitím surového alebo nedostatočne uvareného mäsa resp. tepelne nespracovaných lesných bobúľ a hríbov, alebo priamym kontaktom so psami. V čreve sa z vajíčka vyvinie larva, ktorá sa krvným obehom dostane do cieľového orgánu.
Larva Echinococcus granulosus sa prevažne usadzuje v pečeni, môže však napádať aj pľúca a zriedkavejšie mozog. V cieľovom orgáne sa vytvára veľká tekutinou naplnená cysta, čiže mechúrik, ktorý môže dosiahnuť priemer 20 cm a viac.
Táto cysta sa označuje aj ako hydatída. Má charakteristickú stavbu. Vonkajšie púzdro (obal) pozostáva z väzivového tkaniva napadnutého hostiteľa. Vo vnútri sa so stúpajúcim rastom vytvárajú menšie dcérske cysty, ktoré obsahujú zárodky hlavičky. Preto sa hovorí o zárodočných kapsulách. Zodpovedajú približne vajíčkam lariev pásomníc hovädzieho dobytka, resp. ošípaných. Prenos parazita nastáva požitím mäsa obsahujúceho cysty.
Človek predstavuje pri psej pásomnici takzvaného chybného hostiteľa. Skutočnými medzihostiteľmi sú okrem oviec ťavy, ošípané a hovädzí dobytok. Konečnými hostiteľmi sú v prvom rade psi, zriedkavejšie mačky, v ktorých sliznici tenkého čreva žijú dospelé parazity. Vylučujú vajíčka parazitov výkalmi.
Cieľovým orgánom Echinococcus multicularis je výlučne pečeň. Na rozdiel do Echinococcus granulosus netvorí Echinococcus multicularis veľkú cystu, ale pokrýva tkanivo pečene množstvom menších cýst s priemerom niekoľkých milimetrov až dvoch centimetrov, ktoré taktiež tvoria zárodky hlavičiek a zárodočné kapsule.
Inkubačná doba Vylúčené vajíčka si za priaznivých podmienok prostredia udržia svoju schopnosť nákazy niekoľko mesiacov.
Výskyt Echinococcus granulosus
Európske stredomorské krajiny, Blízky Východ, severná a východná Afrika, Stredná a Južná Amerika, Austrália
Echinococcus multicularis
Severná pologuľa
Ťažkosti Echinococcus granulosus
Kvôli značnej veľkosti cýst echinokoka stojí v popredí potlačený rast. Ťažkosti preto závisia od napadnutého cieľového orgánu a veľkosti cysty. Pri častom napádaní pečene dochádza napríklad k bolestiam hornej časti brucha, tlakovej bolesti v hornej časti brucha a ťažkostiam s dýchaním.
Echinococcus multicularis
Parazit sa nachádza výlučne v pečeni. Pretože tu chýba priestor si vyžadujúci účinok cysty, neexistujú nijaké špecifické ťažkosti. Poškodenie pečene je v čase diagnózy často už pokročilé.
Diagnóza Prvé upozornenia na infekciu vyplývajú väčšinou z metód udávajúcich obraz ochorenia, ako röntgén, sonografia, čiže vyšetrenie ultrazvukom, alebo aj počítačovou tomografiou a jadrovou spinovou tomografiou. Na potvrdenie diagnózy by však mali byť dokázané špecifické protilátky v krvi.
Terapia Echinococcus granulosus
Liečba spočíva v chirurgickom odstánení cysty. Pritom sa bezpodmienečne musí zabrániť zraneniu alebo prasknutiu steny cysty, pretože inak môže dôjsť k „vysiatiu“ parazitov, napr. do brušnej dutiny. Z toho istého dôvodu sa musia zamietnuť aj odbery vzoriek na potvrdenie diagnózy. Náhlym uvoľnením veľkého množstva tkaniva pásomnice obsahujúceho antigén, môže okrem toho dôjsť k anafylaktickému šoku. Chemoterapia môže byť uskutočnená Mebendazolom. Pretože sa tým však zabráni len ďalšiemu rastu parazita, parazit sám však väčšinou nemôže byť zničený, prichádza táto metóda do úvahy len pri pacientoch, ktorí nemôžu byť operovaní.
Echinococcus multicularis
Možným prostriedkom na liečbu je chirurgické odstránenie parazita. Avšak pri pokročilom napdnutí je odstránenie obtiažne. Potom je nutná chemoterapia Mebendazolom alebo Albendazolom.
Prognóza Echinococcus granulosus
Prognóza je závislá od viacerých faktorov ako napr. od počtu a veľkosti cýst, od postihnutého orgánu, veku pacienta a možnosti operácie. Úmrtnosť pri operáciách stúpa pri komplikáciách, napr. poranením cysty s nasledovným „vysiatím“ parazita, z 1-4 % na až 10 %. Po operáciách sa u 2-14 % pacientov objavujú recidívy, čiže opätovné prípady ochorenia.
Echinococcus multicularis
Prognáza je horšia než pri Echinococcus granulosus. Pred zavedením chemoterapie zomieralo 90 % neoperovateľných pacientov počas 10 rokov po stanovení diagnózy.
Prevencia Ochoreniu možno zabrániť tým, že sa vzdáme konzumácie surových alebo nedostatočne uvarených potravín, ako infikovaného mäsa, ale aj rastlín, ktoré sú znečistené výkalmi infikovaných zvierat – napr. hríby alebo lesné plody. Hygienické zaobchádzanie s možnými konečnými hostiteľmi ako psami alebo mačkami by malo byť samozrejmé.
