Prehľad Chagasova choroba je infekčné ochorenie spôsobované parazitmi, vyskytujúce sa v Strednej a Južnej Amerike, ktoré je prenášané pohryznutiami dravých ploštíc. Pôvodcom ochorenia je Trypanosoma cruzi. Ochorenie prebieha v štyroch štádiách: v lokálnej reakcii na mieste vstupu, v akútnom chorobnom štádiu, vo voľnom intervale bez symptómov a v chronickm štádiu. Dovedna končí Chagasova choroba až v 10 % smrteľne, pričom obzvlášť ohrozené sú dojčatá a malé deti. Postihnutými orgánmi sú v prvom rade srdce, črevo a mozog. Diagnóza sa stanovuje dôkazom pôvodcu ochorenia v krvi. Lieky účinkujú hlavne v počiatočnej fáze ochorenia. Profylaxii slúžia v prvom rade opatrenia na boj proti dravým plošticiam alebo na zabránenie ich pohryznutí. Očkovanie neexistuje.
Definícia a všeobecné informácie Chagasova choroba je zoonóza, t. zn. ochorenie vyskytujúce sa hlavne u zvierat, ktoré však môže byť na človeka prenesené dravými plošticami sajúcimi krv. Pozoruje sa v Južnej a Strednej Amerike, a je tu veľmi významné. Ochorenie bolo po prvýkrát opísané v r. 1990 v Brazílii Carlosom Chagasom. Skúmania múmií prekolumbijských kultúr ukazujú, že už praobyvatelia Latinskej Ameriky boli tomuto ochoreniu vystavení. Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že Chagasovou chorobou je dnes infikovaných ca. 12 miliónov ľudí.
Pôvodca ochorenia Pôvodcom Chagasovej choroby je Trypanosoma cruzi. Brazílskemu hygienikovi Oswaldovi Cruzovi sa po prvýkrát podarilo preniesť parazity na opice a dokázať ich v ich krvi. Trypanozómy sa vyskytujú v štyroch rozdielnych vývojových štádiach, pričom posledné štádium vývoja sa vyskytuje len v tkanivových bunkách stavovcov. „Zásobáreň“ pôvodcov ochorenia predstavujú prevažne pásovce, ale aj domáce zvieratá, ako psi a mačky, ktoré samé však neochorejú. Jedným z najdôležitejších „zásobární“ pôvodcu choroby je infikovaný človek.
V r. 1920 objavená forma trypanozómy Trypanozóma rangeli môže síce rovnako napádať človeka a dá sa dokázať viacero mesiacov v krvi, nevyvoláva však žiadne ochorenie.
Cesta šírenia infekcie Prenášačmi Chagasovej choroby sú výlučne dravé ploštice. Z takmer 100 rôznych druhov tohto hmyzu sú však významné len tie formy, ktoré žijú v blízkosti ľudských obydlí. Tieto sú aktívne prevažne v noci. Cez deň sa zdržiavajú ukryté v škárach stien a strechách domov. K prenosu pôvocu choroby môže dôjsť len vtedy, keď počas „krvavej hostiny“ súčasne dravá ploštica vylúči aj infikované výkaly. Raz infikovaná dravá ploštica môže prenášať trypanozómy počas svojho celého života (10 až 12 mesiacov). Ochorenie môže byť prenesené aj z chorej matky na jej dieťa pred, resp. počas pôrodu. Veľmi dôležité sú prenosy pri transfúziách krvi, pretože testy doteraz nie sú predpísané. Okrem toho vzniká riziko aj pri transplantáciách orgánov.
Ikubačná doba Pri klasickom prenose dravými plošticami činí inkubačná doba ca. 1-2 týždne. Ak sú pôvodcovia ochorenia prenesení transfúziou krvi, môže sa inkubačná doba predĺžiť až na 6 týždňov.
Symptómy Pri Chagasovej chorobe sa rozlišuje akútna a chronická fáza. Obe väčšinou prechádzajú do latenčnej fázy. V asi polovici prípadov nasleduje infekcia v blízkosti očí. Na mieste vstupu sa môže vytvoriť opuch, ktorý sa označuje ako chagóm, a môže pretrvávať až dva mesiace. Ďalej dochádza k zápalu očných spojoviek s opuchom očných viečok, ako aj so zväčšením miestnych lymfatických uzlín. Tento trias symptómov sa označuje aj ako syndróm Romaňa. U zvyšných pacientov sú postihnuté iné nepokryté miesta na koži. Často sa však miesto bodnutia už nedá identifikovať.
Ca. 2 až 4 týždne po infekcii začína akútna fáza ochorenia s masívnou záplavou organizmu parazitami v rámci parazitémie. V tomto čase sú symptómy len málo charakteristické.: horúčka, nedostatok vzduchu, hnačka, bolesti brucha, opuchy lymfatických uzlín, edémy (nahromadenia tekutiny) na tvári a nohách. Ak je u niektorých pacientov zápalom postihnutý aj mozog, môžu byť pozorované záchvaty kŕčov. Röntgénová snímka hrudného koša ukáže zjavné zväčšenie srdca. Táto akútna fáza odznieva ca. po 4 týždňoch. Len asi tretina novo infikovaných, väčšinou detí, vykazuje symptómy akútnej Chagasovej choroby.
V nasledujúcej latenčnej fáze, ktorá niekedy môže pretrvávať niekoľko rokov, je väčšina pacientov bez symptómov. Ak existuje oslabenie imunitného systému, napr. pri infekcii HIV, môžu sa opätovne vyskytnúť symptómy akútnej fázy.
Nasledujúca chronická fáza je následkom pretrvávajúcej infekcie. Opäť sa dostavia symptómy. Tieto sa dajú vyvodiť z chronických zápalov srdcového svalu so zväčšením srdca a prejavujú sa búšením srdca, zrýchlením tlkotom srdca, nedostatkom vzduchu už pri menšej záťaži a bolesťami v srdcovej oblasti (Angina pectoris). Často pacienti umierajú náhlou srdcovu smrťou alebo aj následkom rozvinutej chronickej srdcovej insuficiencie. Prognóza ochorenia vo veľkej miere závisí od srdcových zmien. Ak tieto chýbajú, je prognóza dobrá. Inak majú pacienti so srdcovými zmenami prognózu zlú, kvôli výskytu porúch srdcového rytmu, pľúcnych edémov alebo arteriálnych embólií.
Popri srdcom svale sú ochorením príležitostne poškodené aj určité nervové bunky (gangliové bunky) svalstva zažívacieho traktu. Zanikanie týchto gangliových buniek vedie k poruche peristaltiky. Obsah čreva už nemôže byť posúvaný ďalej, vzdúva sa a spôsobuje vznik takzvaných megaorgánov, v prvom rade takzvaného megakolónu. Bez operácie títo pacienti zomierajú zväčša v dôsledku perforácie čreva alebo zápalu podbrušnice.
Diagnóza Dôkaz pôvodcov ochorenia môže pri akútnej fáze nastávať priamo z krvi prostredníctvom náteru alebo „tučnej kvapky“. Ak sa priamy dôkaz parazitov nepodarí, sú k dispozícii metódy, ktoré spôsobujú zvýšenie koncentrácie parzitov v sére. Ak sú aj tieto neúspešné, môže byť krv pacienta prenesená na pokusné zvieratá. Po ca. jednom týždni sa môže vyšetriť krv zvierat. Počas chronickej fázy ochorenia sa infekcia dokazuje serologickými metódami. Špeciálnu formu diagnostiky predstavuje už v r. 1914 zavedená takzvaná xenodiagnóza. Je založená na citlivosti dravých ploštíc na trypanozómy. Pritom sú v laboratóriu chované ploštice, ktoré doteraz nevykazovali žiadne trypanozómy, zafixované na kožu pacienta (v malej skrinke s dierkou) a môžu začať „krvavú hostinu“. Po ca. 4 týždňoch sa potom v tráviacom trakte ploštíc hľadajú trypanozómy. V Nemecku a iných európskych krajinách však sotva existujú laboratóriá so zodpovedajúcimi plošticami. Preto je tento dôkaz obmedzený na krajiny výskytu.
Liečba Na liečbu Chagasovej choroby sú nasadzované Nifurtimox a Benznidazol. Tieto lieky sú obzvlášť účinné v akútnej fáze, pretože ničia parazity v krvi. V dôsledku ich toxicity by mali byť nasadené podľa možnosti nemenne. Oba prípravky sa užívajú orálne. Liečba trvá minimálne 7 týždňov, môže sa však v prípade potreby prevádzať až do 3 mesiacov. Úspech pri liečbe v chronickej fáze môže nastať len xenodiagnózou (pozri vyššie), pretože serologické metódy ostávajú napriek terapii zväčša pozitívne. Už vzniknuté zmeny na srdcovom svale alebo čreve ostávajú liečbou neovplyvnené. Tu sa musia symptómy liečiť cielene.
Komplikácie Ku komplikáciám patria v prvom rade mozgové zápaly a zápaly srdcového svalu počas akútnej fázy, ktoré často vedú k smrti, obzvlášť u detí. V chronickej fáze stojí v popredí zväčšenie srdcového svalu s tromboembolickými komplikáciami a megakolónom s nebezpečenstvom perforácie čreva.
Letalita Letalita je v akútnej fáze vysoká obzvlášť u dojčiat a malých detí a v niektorých oblastiach dosahuje až 10 %. Tieto deti zomierajú prevažne na zápal mozgu alebo zápal srdcového svalu.
Profylaxia Profylaxia začína bojom proti chorobu prenášajúcemu hmyzu insekticídmi. Na zabráneniu zahniezdenia dravých ploštíc v strechách a stenách domov, treba zlepšiť najmä podmienky bývania na dedinách. Infikované zvieratá musia byť objavené a odstránené. Osobná ochrana pred pohryzením plošticou zahŕňa nosenie vhodného oblečenia a používanie sietí proti moskytom. Neexistuje žiadne očkovanie.
Pacienti, ktorí prekonali Chagasovu chorobu sú vylúčení z darcovstva krvi.
