Imunitný systém ľudského tela je mimoriadne komplexný, diferencovaný a v mnohých čiastočných aspektoch až do dnes ešte nie celkom pochopený.
Na tvorbe imunitného systému sa podieľajú mnohé orgány a bunkové systémy. K primárnym orgánom imunitného systému patria pečeň, kostná dreň a týmus, k sekundárnym slezina, príp. lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo v žalúdočno-črevnom trakte, v pľúcach a v močovo-genitálnom systéme.
Imunitná obrana pozostáva z nešpecifickej a špecifickej časti, ktoré sú pri svojej činnosti úzko navzájom spojené.
Nešpecifická obrana Nešpecifická obrana je pripravená zneškodniť cudzie látky a pôvodcov ochorení všeobecného druhu už pri prvom kontakte. Preto sa o nej hovorí aj ako o vrodenej imunite. K nešpecifickej obrane patria humorálne a celulárne mechanizmy.
Humorálne faktory: Takzvané humorálne (lat. humor=tekutina), t.zn. tie faktory nešpecifickej obrany, ktoré sú rozpustené v telových tekutinách, sú baktericídne pôsobiace (=baktérie zabíjajúce) substancie. K tomu patrí enzým lyzozým, ktorý je obsiahnutý v rôznych telových sekrétoch ako slzná tekutina a sliny, a napáda bunkové steny mnohých baktérií. Popritom existuje ešte takzvaný komplementový systém. Jedná sa o enzymatický systém tvorený pečeňou, ktorý pozostáva asi z 20 krvných bielkovinových látok a vedie k rozpadu telu cudzích buniek.Vychádzajúc z toho, patrí aj takzvaný interferón, ktorý má pôsobenie namierené prevažne proti vírusom, k nešpecifickej humorálnej obrane.
Celulárne faktory: K obranným bunkám nešpecifického systému, nazývané aj fagocyty, patria granulocyty (forma bielych krviniek), makrofágy a mastocyty. Vo svojom vnútri obsahujú mikroskopicky malé telieska, takzvané granuly (lat. granum=jadro), v ktorých sú uložené látky, ktoré v normálnom prípade môžu spustiť, príp. zosilniť zápalnú reakciu orientovanú na uzdravovanie.
Mimo humorálnych a celulárnych mechanizmov podporujú nešpecifickú imunitnú obranu ďalšie faktory. Zdravá koža tak poskytuje prirodzenú ochranu proti vniknutiu pôvodcov ochorení. Žalúdočná šťava ničí pomocou svojej vysokej kyslosti baktérie, ktoré sú prijímané s potravou. Pôvodcovia ochorení, ktorí sa dostanú spolu s dýchaným vzduchom do dýchacích ciest tam, ostanú visieť na hliene vytvorenom sliznicou, a sú vyplavení pohybom riasiniek von z tela. Kýchanie alebo kašľanie slúžia tomu istému cieľu.
Špecifická obrana Špecifická obrana sa vyvíja na rozdiel od nešpecifickej až pri priamom stretnutí s určitým pôvodcom ochorenia. Preto je označovaná aj ako získaná imunita. Dochádza pritom k formovaniu osobitých ochranných opatrení, ktoré sú celkom cielene namierené proti opakovanému vniknutiu pôvodcu ochorenia do tela. Vychádzajúc z toho má špecifický imunitný systém schopnosť rozoznať a napádať chorobné telu vlastné bunky ako sú tumory.
Špecifická imunitná obrana je sprostredkovaná imunitnými bunkami, t.zn. bunkami, ktoré sú uspôsobené k imunologickým reakciám. Jedná sa pritom o takzvané lymfocyty (lat. lympha=čistá, priezračná voda, gréc. kytos=bunka). Lymfocyty sú najmenšie biele krvinky. Ich podiel na celkovom množstve bielych krviniek v krvi činí asi jednu štvrtinu.
Avšak 98% lymfocytov sa nenachádza v krvi, ale v lymfatických orgánoch (lymfatické uzliny, lymfatické cesty, slezina) a v kostnej dreni. Odtiaľ je do krvi stále uvoľňovaná malá časť buniek. Životnosť lymfocytov sa pohybuje v rozmedzí desiatich dní až viacerých rokov. Najprv sa vyvíjajú v kostnej dreni a v týmuse, t.zn. v primárnych orgánoch imunitného systému, a odtiaľ osídľujú sekundárne imunitné orgány ako lymfatické tkanivo a slezinu.
T-lymfocyty: V týmuse sú tvorené takzvané T-lymfocyty, formované k tomu, aby rozoznávali medzi telu vlastnými a telu cudzími štruktúrami. Týmus (gréc. thymos=prsná žľaza) je dvojlalokový orgán, ktorý leží pod prsnou kosťou. T-lymfocyty tvoria asi 70-80% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej celulárnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíjajú na takzvané T-efektorové lymfocyty, ktoré vyvolávajú, príp. zosilňujú rôzne imunitné reakcie, alebo na T-pamäťové bunky, ktoré aj po rokoch pri opätovnom vniknutí rovnakej cudzej látky túto rozpoznajú a vedú k zosilneným imunitným reakciám.
B-lymfocyty: B-lymfocyty zrejú v kostnej dreni a tvoria asi 15% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej humorálnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíja časť B-lymfocytov na takzvané plazmatické bunky, ktoré tvoria protilátky (=imunoglobulíny, lg) proti tejto cudzej látke. Plazmatické bunky žijú asi 2-3 dni. Z ďalšej časti B-lymfocytov sa stávajú po kontakte s cudzou látkou dlho žijúce B-pamäťové bunky, ktoré ešte po rokoch, aj keď už telo nie je viac vystavené tejto cudzej látke, môžu tvoriť rovnaké protilátky.
Predchádzajúca téma
Ako funguje imunitný systém Nasledujúca téma
Funkcie a disfunkcie imunitného systému
