Zazvonili vám niekedy v byte jehovisti a vy ste ich slušne usadili v kuchyni, hoci zdržujú, lebo práve varíte nedeľný obed? Otravovala vás finančná poradkyňa telefonátmi až dovtedy, kým ste nepodpísali proti svojej vôli „supervýhodnú" poistku? Alebo ste si kúpili od dílerky drahý krém, ktorý nepotrebujete a museli ste si naň požičať peniaze? Ľudská myseľ je ovplyvniteľná, manipulovateľní sme všetci. Až natoľko, že niektorí si dokonca pod vplyvom vodcu siahnu na život. Prečo? Nie sme pánmi svojich myšlienok a svojej vôle?
Či už pozorujete ľudí s pološialeným úsmevom na tvári, ako načúvajú kazateľovi Triumfálního centra víry, hulákajúcemu, že „Bůh tě totálně miluje!", alebo mladých českých komunistov, ktorí velebia Stalina a november ´89 nazývajú kontrarevolúciou, máte rovnaký pocit: kolektívne pomätenie mysle, absolútne vymytie mozgov.
S úplne prvým použitím brainwashingu - teda vymývaním mozgu - sa vraj Európania stretli pri krížových výpravách. Išlo o mohamedánsku sektu založenú v jedenástom storočí. Mala sedem stupňov, z ktorých najhorší boli fedáviovia, vykonávatelia veľmajstrovej vôle. Veľmajster si vyberal za fedáviov fanatických mladíkov a omámených hašišom ich dal doviesť do záhrady plnej kvetín, vône, drahých jedál a krásnych dievčat. Tí boli potom na všetko odhodlaní, pretože si mysleli, že sú v raji. Zavraždili každého, koho im veľmajster označil, takže sa stali postrachom križiakov. Fedáviom sa pre užívanie hašiša hovorilo „hašašíni" (hashshashin) z čoho vzniklo aj slovo „assassin", ktoré v súčasnej angličtine označuje politických vrahov.
Vygumuj a napíš
Ak použijeme počítačovú terminológiu, podstatou vymytia mozgu je jeho „preprogramovanie" - vymazanie všetkých starých údajov a ich nahradenie novými. Pretože však mozog nemá žiadny konektor na USB kľúč, bolo treba vymyslieť iný spôsob - a ten je už roky zaužívaný a takmer nemenný. Používajú ho nielen náboženské spoločenstvá a sekty, ale v prípade potreby aj teroristické organizácie alebo tajné služby.
Vymývanie mozgov však najväčšiu „popularitu" získalo v dôsledku tragédií, spôsobeným deštruktívnymi náboženskými kultmi. Ich členovia si osvojujú absurdné predstavy o konci sveta alebo o svojej záchrane a večnom živote, ktoré ich vedú k dobrovoľným skupinovým samovraždám alebo poškodzovaniu iných, navodenými často na príkaz ich božsky uctievaného vedúceho. Metódami manipulácie mysle sa dosahuje bezmedzná vernosť, niekedy dokonca upísanie celého majetku jednotlivcov alebo vysokých finančných darov v prospech vedúcej štruktúry celej organizácie.
Masové samovraždy
Jedným z najznámejších prípadov je sekta Chrám ľudu (Peoples Temple) založená Jamesom Warrenom Jonesom. Podarilo sa mu vytvoriť skupinu viac než deväťsto nasledovníkov v Indianapolise, neskôr sa presunuli do San Francisca. Keď sa dostali do nepríjemností pre rôzne nelegálne aktivity, sekta oficiálne presídlila do Guayany, kde si v džungli založila poľnohospodárske družstvo nazvané po vodcovi - Jonestown.
V novembri 1978 ich na žiadosť príbuzných členov sekty navštívil kongresman Leo Ryan, aby prešetril, čo sa vlastne deje. Jeho zistenia boli šokujúce - pre nezasväteného pozorovateľa by život v Jonestowne vyzeral ako idyla, keď sú všetci šťastní a spoločne pracujú na políčkach. V skutočnosti šlo o silne zmanipulované rodiny, ktoré bezvýhradne počúvali príkazy svojho vodcu - Jima Jonesa. Malá časť členov sekty požiadala senátora Ryana o možnosť odísť s ním do USA, a tak si podpísali rozsudok smrti. Reverend Jones dal senátora a skupinu novinárov postrieľať a potom nariadil kolektívnu samovraždu, pretože práve prišiel koniec sveta. Na dobrovoľnú otravu cyankáli a silnými barbiturátmi, namiešanými vo veľkých plastikových sudoch, zahynulo 638 dospelých a 273 detí - vrátane samotného vodcu Jima Jonesa.
Ďalšou mediálne známou sektou, ktorá vymyla svojim členom mozog tak, že sa radšej obetovali, bola Davidiánska sekta Davida Koresha. Už ako dvanásťročný vedel David odriekať celé dlhé state biblie. Neskôr sa zaplietol do pomeru s asi šesťdesiatročnou „prorokyňou" Loi Rodenovou a v roku 1990 sa stal vodcom kultu. V apríli 1993 ich chcela polícia vypočuť, ale sekta sa zabarikádovala vo Waco v štáte Texas a začali strieľať na mužov zákona. Sektári sa napokon povraždili a zapálili budovu, v ktorej zväčša zhoreli.
V Európe vznikol v deväťdesiatych rokoch takzvaný Kult slncového chrámu. Jeho stúpenci veria, že rituálnou samovraždou sa docieli posmrtné cestovanie a znovunarodenie na hviezde Sírius. Veria, že musia zomrieť v plameňoch. V blízkosti švajčiarskeho mesta Friburg sa 5. októbra 1994 našli mŕtve telá 23 stúpencov tohto kultu v dedine Cheiry a v ten istý deň ďalších 23 obetí v okolitej oblasti. Sekta pôsobí aj v Kanade a vo Francúzsku. V Afrike existuje od marca 2000 Kult obnovenia desiatich božích prikázaní. V mestečku Kanung v Ugande sa našlo 235 stúpencov patriacich k tomuto kultu po dôkladne pripravenej masovej samovražde v kostole. Telá boli spálené, čo znemožnilo zistenie presného počtu obetí. Vedúci tohto kultu Joseph Kibweteere presvedčil svojich stúpencov, aby mu pred smrťou prepísali svoje majetky, keď predtým predpovedal blížiaci sa koniec sveta.
Ako je to na Slovensku?
„U nás pôsobí väčšina celosvetovo známych skupín, ale máme i svoje vlastné," vraví psychológ Miroslav Lojda z Ústavu pre vzťah štátu a cirkví, ktorý sa venuje poradenstvu obetiam siekt a kultov, ako aj ich rodinným príslušníkom.
„Stupeň nebezpečnosti sa ťažko posudzuje, pretože činnosť medzinárodne známej skupiny nemusí byť u nás problematická a naopak, malá domáca neznáma skupinka môže byť nebezpečnejšia, najmä ak nevieme, z akej filozofie vychádza a aký je jej vodca. Tie skupiny a organizácie, ktoré nespĺňajú podmienky registrácie sa veľmi často registrujú ako občianske združenia alebo pôsobia ako obchodné spoločnosti. Odhadujeme, že u nás môže pôsobiť okolo dvesto neregistrovaných spoločností s náboženským charakterom. To však neznamená, že ich všetky považujeme za nebezpečné. V poslednom čase sme zaznamenali zvýšené úsilie nebezpečných spoločenstiev o prienik do edukačného systému, prostredníctvom takzvaných alternatívnych foriem školstva alebo ponukou svojich služieb."
Čo je to sekta?
Keďže slovenský právny poriadok nepozná termín „sekta", môžeme hovoriť len o „nebezpečnom spoločenstve". „Vyznačuje sa praktikami psychickej manipulácie, uctievaním vodcu alebo vedenia a ekonomickým, fyzickým, psychickým alebo sexuálnym zneužívaním svojich členov," vraví Lojda. „Narúša integritu osobnosti, poškodzuje zdravie, ohrozuje život a nesie aspoň niektoré z nasledujúcich znakov: autoritatívne vedenie, selekciu informácií, uzavretosť fyzickú alebo ideovú, utajovanie štruktúr a náuky, a tiež konfliktnosť. Ciele vodcov takýchto skupín sú rôzne v závislosti od ich vodcu, vedenia, učenia, ale podľa nás sa veľmi často nachádza na popredných miestach túžba po moci a majetku."
Ak sa vraj niekto domnieva, že sa nedá zverbovať, je to omyl. „Zraniteľný je každý z nás," vraví Miroslav Lojda. „Závisí to predovšetkým od vnútorných a vonkajších faktorov, ako sú pocit osamelosti a túžba niekam patriť, nespokojnosť s vlastným životom, neúspechy v škole a zamestnaní, túžba po bezpečí, sklamanie zo vzťahu, problémy v dospievaní, túžba po rodičovi, strach z osobnej zodpovednosti, hľadanie zmyslu života, túžba po duchovných zážitkoch, po dokonalých odpovediach na spoločenské problémy, sklamanie z dnešnej konzumnej spoločnosti, strach z budúcnosti, túžba nasledovať alternatívne životné modely, ochota angažovať sa za lepšiu budúcnosť." Ročne sa na ich ústav obráti asi päťdesiat ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
Medzi techniky psychickej manipulácie patrí podľa Lojdu hypnóza, často maskovaná relaxáciou alebo meditáciou, tlak rovnocenných vrstovníkov v skupine, bombardovanie láskou, ale aj metakomunikácia, čiže implantovanie podprahových správ zdôraznením určitých kľúčových slov alebo fráz počas dlhých prednášok.
Nový život pre seba
Určite existujú aj tragické obete pôsobenia siekt, ale úprimne povedané, naše informácie o sektách a podobných spoločenstvách sú často len sprostredkované médiami, bažiacimi po senzáciách. „Nikto sa nepovažuje za sektu. Sekta je totiž u nás hanlivý výraz, ktorý na seba nabaľuje aj ďalšie významy ako vymývanie mozgu, manipulácia, prenasledovanie - kým sa jedinec rozhodne, že už nebude znášať zneužívanie a vykorisťovanie," vraví profesorka Jana Plichtová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Jej študent robil diplomovú prácu o stúpencoch učenia reverenda Muna a mnohé mýty o tomto zoskupení sa nepotvrdili. „Nepopieram, že nemôžu existovať deštruktívne sekty - ako to však odlíšiť, je veľmi komplikované. V zákone máme jasne definované kritériá, podľa ktorých sú nové náboženské spoločenstvá alebo nové kulty ponímané ako legitímne a jedným z kritérií je, že majú členstvo nad dvadsaťtisíc ľudí. Napríklad Svedkovia Jehovovi dosiahli tento počet, preto sú zaradení medzi legálne náboženské spoločenstvá, podporované aj z našich daní."
Kto inklinuje k sektám?
„Vždy je tu však nebezpečenstvo zneužívania, že sa môžu vytvoriť aj spoločenstvá, v ktorých funguje niečo ako despotizmus, feudálne podmanenie si, poddajnosť duší. Vždy však musia byť dve strany - tá, ktorá zneužíva, a človek, čo sa dá zneužívať. A tomu nemôžeme čeliť tak, že budeme písať o deštruktívnych sektách, ale treba robiť aj proaktívne opatrenia."
Podľa profesorky Pilchtovej k sektám inklinujú ľudia, ktorí majú nazbierané zážitky z veľkého neuspokojenia a sklamania zo spoločnosti. „Cítia sa nezaradení, majú pocit, že do spoločnosti nepatria, nehodia sa do nej, že nemajú nikde ocenenie a hlavne chýba im komunita ľudí, ktorá by zdieľala tie isté hodnoty ako oni. Obyčajne sú to ľudia veľmi senzitívni na rozpor medzi proklamovanými a životnými hodnotami. Mnoho z nich je bývalých katolíkov, ktorým sa znepáčilo to, že jedno hovorí farár a druhé sa žije. Nepáči sa im veľká nestabilita vzťahov, hľadajú nový svet pre seba. No a v malých komunitách sa to má šancu realizovať. Vypovedajú o týchto skúsenostiach aj po rokoch veľmi pozitívne a sú to pritom ľudia vzdelaní, človek z nich naozaj nemá pocit, že by mali vymleté mozgy. Môžu však byť aj odlišné prípady, keď nové náboženstvo je iba zásterkou pre úplne iné úmysly človeka, ktorý sa tvári, že je akýmsi prorokom alebo zvestovateľom nového náboženstva."
Túžba po komunite
Čo teda privedie ľudí do sekty? „Chýba im komunita," vraví Jana Plichtová. „Tá chýba nám všetkým, len si to vieme iným spôsobom nahradiť. V súčasnej modernej individualizovanej spoločnosti už totiž vlastne komunita neexistuje. Máte okruh svojich známych, priateľov, ale ten je veľmi fluidný."
Sekte teda ľahšie podľahnú ľudia, ktorí prišli z vidieka na vysokú školu, boli vytrhnutí zo svojich sietí a dostali sa do nového prostredia, kde si ešte nezorganizovali novú sieť. „Pre ich spôsob myslenia je typická väčšia túžba po jednoduchosti, transparentnosti, po morálnej integrite. Obyčajne sú to technicky vzdelaní ľudia. Ľudia, ktorí chcú mať veci vyriešené, definované, v jasných vzťahoch. Povedala by som, že sú to ľudia, ktorým nevyhovuje súčasná spoločnosť v obrovskom relativizovaní hodnôt, v tom obrovskom dôraze na individuálnu úspešnosť."
Aj chodenie do katolíckeho kostola je nielen záležitosťou viery, ale aj spoločenskou udalosťou. „Treba si pripomenúť, že tak, ako sme sa v kultúrnej, nielen v biologickej evolúcii - vyvinuli, je našou podstatou komunita. To je naša základná potreba, tak ako naše fyziologické potreby, nemôžeme bez nej žiť, vzdať sa jej, je veľmi silná," vraví Jana Plichtová. „A každý človek si potrebuje ujasňovať, uzrejmovať svoje názory, svoje postoje, a to nemôže nikde inde urobiť lepšie ako spolu s inými."
Môžu za to všetci?
Jana Plichtová tiež podotýka, že spoločenstvo štruktúruje život - munisti napríklad veľa cestujú po svete, prednášajú, učia sa cudzie jazyky. „To im štruktúruje čas a dáva im navyše možnosť zvýšiť svoju kompetenciu a tým aj sebaúctu. To je úžasná vec - keď zistí hanblivý, zakríknutý človek, že nakoniec dokáže vystúpiť a rečniť. A na to ho vycvičia," vraví Jana Plichtová. Sú teda sekty či takzvané sekty škodlivé?
„Musíme sa hneď spýtať, kto má záujem na tom, aby sa o niektorých cirkvách alebo náboženských komunitách a kultoch, hovorilo ako o škodlivých? A otvorene musíme povedať, že súčasné cirkvi, na základe toho, ako je postavený zákon o financovaní, sú v konkurencii. Sú de facto platené cez počet ľudí, ktorí sa k nim hlásia," tvrdí Plichtová.
Podľa nej je aj reklama vymývaním mozgov a ak by sme mali byť spravodliví, mali by sme ju postihovať a regulovať. Psychologička uvádza príklad: „Pokiaľ ide o programovanie a vymývanie mozgov, v Amerike bola v deväťdesiatych rokoch veľká séria pokusov aj zo strany psychológov, deprogramovať obete siekt. Ukázalo sa, že to vôbec nefunguje a nakoniec sa tohto programu vzdali. Robili to dokonca cez únosy, cez násilné, až manipulátorské pokusy. Absolútne neuspeli. Bolo jasné, že ľudia musia k rozhodnutiu odísť zo sekty dospieť sami. Ak mladým ľuďom chýbal hodnotový systém a komunita ľudí, ktorej na nich záleží, mali by sme to skôr brať ako výzvu na sebakritiku väčšinovej spoločnosti, a nie sa len ohradiť proti týmto fenoménom."
Nemáme sekty, len zhubný a deštruktívny kult
Podľa vyjadrenia, ktoré nám poskytol generálny riaditeľ cirkevného odboru ministerstva kultúry Ján Juráň, od roku 1990 prejavili u nás záujem o registráciu viaceré zoskupenia. Niektorým nevyhoveli. Nebola zrušená žiadna cirkev.
„Otázku registrácie riešila legislatíva v rokoch 1991 a 1992. Okrem iných podmienok sa určilo, že k cirkvi, ktorá sa chce registrovať, sa musí hlásiť dvadsaťtisíc plnoletých občanov s bydliskom v Slovenskej republike. Tieto podmienky splnila Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia. Podľa názoru kresťanských cirkví je to sekta, ale štát pri registrácii skúma predovšetkým to, či činnosť cirkvi nie je v rozpore so zákonmi, s ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov. Dôležitá poznámka: Náš právny poriadok nepozná termín sekta. Pre tie náboženské spoločenstvá, ktoré majú negatívne vplyvy na psychiku a podobne, sa zvykne používať termín zhubný alebo deštruktívny kult.
V októbri 2006 sme zaregistrovali Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, v apríli 2007 Bahájske spoločenstvo. V decembri 2006 sme odmietli registráciu Ateistickej cirkvi neveriacich, ktorá sa odvolala na Najvyšší súd a ten v auguste 2007 návrh zamietol. V júni 2007 sme odmietli registrovať Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska. Tiež sa odvolali na Najvyšší súd, a ten 24. marca 2009 naše rozhodnutie zrušil a vrátil ho späť na naše ministerstvo. Dôvodom odmietnutia bola psychická manipulácia a porušovanie práv občanov. Najvyšší súd považoval naše rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené.
Na Slovensku je registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. Ich zoznam a adresár je na stránke ministerstva kultúry. Ak cirkev alebo náboženské spoločenstvo koná v rozpore so zákonom alebo podmienkami registrácie, vykoná registrujúci orgán konanie o jej zrušení. Doteraz nebola zrušená nijaká cirkev."
Ako pomôcť?
Najdôležitejšie je pomôcť človeku vrátiť sa do stavu „pred". Treba apelovať na jeho staré záujmy, priateľov.
„Človek musí opäť v niečom nájsť zmysel života a zaplniť prázdno vo svojom vnútri, ktoré mu po opustení skupiny ostalo," vraví Miroslav Lojda. „V opačnom prípade hrozí, že upadne do inej závislosti. S členom takejto skupiny by sme sa mali pokúsiť udržiavať pravidelný kontakt cez e-mail alebo telefón - i keď odpovedá iba občas, pri každej príležitosti mu vyjadriť úprimnú lásku, viesť si denník komentárov, postojov a udalostí spojených s jeho životom v tejto skupine, vždy, keď sa vráti domov, privítať ho bez ohľadu na to, čo povie, odkladať si kópie listov, ktoré ste mu napísali, ako i jeho listy, zaznamenať si všetky mená, adresy a telefónne čísla ľudí spojených so skupinou, ovládať sa, ak má člen urážajúce poznámky, prečítať si všetky odporučené knihy o nebezpečných spoločenstvách a psychickej manipulácii, vyhľadať pomoc a informácie v organizáciách špecializujúcich sa na prácu s nimi. Nemali by sme napríklad hovoriť: „si v sektárskej skupine", „máš vymytý mozog". Nemali by sme dotyčnému dávať peniaze, ani obviňovať seba a rodinu. Stáva sa to každoročne mnohým rodinám. Nemožno si znepriateliť obeť sekty vysmievaním sa jeho presvedčeniam, odsudzovaním, vysmievaním sa vodcovi sekty.
Pomoc hľadajte na www.duch.sk
Autor: Iris Kopcsayová / TV OKO
