logo
Sme.sk | Primar.sk | Ženské choroby | Prevencia rakoviny krčka maternice zvyšuje úspešnosť liečby

Prevencia rakoviny krčka maternice zvyšuje úspešnosť liečby

Predrakovinové stavy je možné vyliečiť na 99,9 percenta. (V medicíne nie je nič na 100 percent.) Ak to ženy spolu so svojimi gynekológmi do tohto štádia nestihnú, ochorenie môže pokračovať do invazívneho karcinómu. Aj ten je liečiteľný, nedá sa však už garantovať 99,9-percentná úspešnosť.

Cytologické vyšetrenie, ktoré by ako prevenciu mali absolvovať ženy od 23. roku života, môže pomôcť odhaliť predrakovinové stavy. Vyšetrenie ako také má predovšetkým informatívny charakter - ak je z jeho výsledkov podozrenie na abnormálne nálezy, vykonáva sa histológia.

Výsledky histologického vyšetrenia

LGSIL alebo CIN 1 – ľahký stupeň predrakovinového stavu, nazýva sa aj ľahká dysplázia

HGSIL zahrňuje nálezy:

1. CIN 2 stredne ťažký predrakovinový stav, nazýva sa aj stredne ťažká dysplázia
2. CIN 3 ťažký predrakovinový stav, nazýva sa aj ťažká dysplázia
3. Ca in situ – karcinóm len na sliznici krčka maternice

Ak sa proces vývoja ku karcinómu nezachytí do štádia ca in situ, vznikne invazívny karcinóm krčka maternice.

Predrakovinový stav

Ľahký predrakovinový stav (CIN1) sa vylieči sám až v 90 % prípadov najmä u mladých žien. Z tohto dôvodu sa ľahká dysplázia nelieči, ale ženy s takýmto nálezom sa kontrolujú cytologickým vyšetrením v 6-mesačných intervaloch, aby sa včas zistilo u zvyšných 10 % žien, že ľahká dysplázia u nich prešla do horšieho, stredného stupňa pred rakovinového stavu.

Ak ľahká dysplázia u ženy, ktorá už nechce rodiť, pretrváva niekoľko rokov, prípadne sa u nej rozprestiera na veľkej časti krčka maternice, môže sa žene s ľahkou dyspláziou vykonať konizácia krčka maternice.

Stredne ťažký predrakovinový stav (CIN2) u mladých žien vymizne vo viac ako polovici prípadov, preto u žien, ktoré ešte nerodili, možno zaujať vyčkávacie stanovisko a ženy kontrolovať cytologicky a kolposkopicky každých 6 mesiacov.

Takýto postup je možné zvoliť len u zodpovedných žien, ktoré budú poctivo chodiť pravidelne na určené gynekologické vyšetrenia. Táto podmienka je veľmi dôležitá, pretože ak nezodpovedná žena nebude chodiť na kontroly, tak o niekoľko rokov môže prísť s invazívnym karcinómom, a to nemôžeme dopustiť.

U žien, ktoré už nechcú rodiť a tie, u ktorých gynekológ pochybuje, že žena bude chodiť pravidelne na kontroly, sa vykoná konizácia krčka maternice.

Ťažký predrakovinový stav (CIN3) a ca in situ sa rieši vykonaním konizácie krčka maternice.

autor: TV SME

VIDEO

Rakovina, proti ktorej sa dá očkovať
video
Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Čo je to konizácia

Zmyslom konizácie je odstrániť celý predrakovinový stav, čím sa zabráni, aby predrakovinový stav prešiel do rakoviny krčka maternice.

Konizácia je malý operačný výkon pri ktorom sa odstráni časť krčka maternice v tvare kónusu s predrakovinovým stavom, a potom sa vyškrabe sliznica z kanálika ponechanej časti krčka maternice. Táto malá operácia sa najčastejšie vykonáva v celkovej anestéze, ale je ju možné vykonať aj po miestnom umŕtvení krčka maternice.

Konizácia sa môže vykonať skalpelom a krvácanie z drobných cievok zastaviť elektrickým popálením, alebo vykonať elektrickou ihlou alebo slučkou. Akým spôsobom sa vykoná konizácia, rozhodne lekár, ktorý konizáciu vykoná.

Nie je dôležité, akým spôsobom sa konizácia vykoná. Dôležité je, aby sa konizácia vykonala dobre, to znamená, aby sa odstránil celý predrakovinový stav, a pritom sa odstránila čo najmenšia masa krčka maternice.

Ako to prebieha po konizácii

Odstránená časť krčka maternice a materiál získaný vyškrabaním z kanála krčka maternice sa odosiela na histologické vyšetrenie. Patológ musí podrobne vyšetriť celý kónus a popísať, či sú okraje celého kónusu so zdravým tkanivom, čo znamená, že nikde na krčku maternice nezostala časť predrakovinového stavu. Ďalej musí popísať stav sliznice vyškrabanej z kanála ponechaného zvyšku krčka maternice, aby sme vedeli, že ani v ňom nezostal predrakovinový stav. Krček maternice sa po konizácii zahojí rýchlo.

Po konizácii asi týždeň žena pozoruje špinenie a po mesiaci môže opäť začať pohlavný život. Konizácia nespôsobí žene žiadne zmeny v jej živote. Indikáciu na vykonanie konizácie je potrebné zodpovedne zvážiť u mladých žien, ktoré ešte nerodili. Skrátenie krčka maternice totiž môže u niektorých žien ku koncu tehotnosti spôsobiť predčasný odtok plodovej vody, zapríčinený infekciou plodových blán, alebo predčasným otváraním sa krčka maternice.

Oba tieto procesy vedú k predčasnému pôrodu s narodením nezrelého dieťaťa so všetkými nepriaznivými dôsledkami pre predčasne narodené dieťa. Nie je to však pravidlo, pretože sú ženy, ktoré nemali vykonaný žiadny výkon na krčku maternice a predčasne porodia a sú ženy po konizácii, ktoré porodia normálne v termíne pôrodu.

Tehotné ženy, ktorým sa vykonala v minulosti konizácia, musia byť starostlivo sledované v poradni pre tehotné, aby sa včas zistilo predčasné otváranie a zabránilo sa predčasnému pôrodu.

 

Rakovina krčka maternice a očkovanie

Rakovina krčka maternice je prvým onkologickým ochorením, kde máme k dispozícii primárnu prevenciu formou profylaktického očkovania. K dispozícii máme dva preparáty Cervarix a Silgard. Obidve očkovacie látky ochraňujú pred infekciou HPV 16 a 18, ktoré spôsobujú okolo 70 % karcinómov krčka maternice. Silgard ochraňuje aj pred HPV 6 a 11, ktoré spôsobujú asi 90 % kondylómov (bradavíc). Očkovacie látky neliečia už prítomný predrakovinový stav alebo rakovinu. Ideálne je očkovať dievčatá vo veku 12 - 14 rokov, pretože v tomto veku mladý organizmus po zaočkovaní vyprodukuje najvyššie hladiny protilátok, ktoré ich budú chrániť pravdepodobne celý život. Čím sú ženy staršie v čase očkovania, tým vyprodukujú nižšie hladiny protilátok, ale vždy vyššie, ako sú hladiny protilátok vzniknuté po prekonaní prirodzenej infekcie a také vysoké, že ich ochránia pred možnou opakovanou infekciou HPV 16 a 18. V Austrálii je povolené očkovať Cervarixom ženy do veku 45 rokov.

Na Slovensku, tak ako vo všetkých krajinách Európskej únie, sa odporúča očkovať ženy Cervarixom do veku 25 rokov a Silgardom do veku 26 rokov. Výbor Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti vydal vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že na základe výsledkov štúdií s týmito dvomi očkovacími látkami u starších žien nemá námietky proti ich zaočkovaniu. Ženy staršie ako 25 - 26 rokov však musia byť upozornené na to, že sú očkované mimo odporúčania výrobcom očkovacích látok a svojím podpisom potvrdia, že berú na seba všetku zodpovednosť za možné zdravotné komplikácie.
Vedľajšie účinky očkovania

Vedľajšie účinky očkovacích látok sú rovnaké ako u iných očkovacích látok podávaných injekčne do svalu. Ide o mierny opuch, začervenanie a bolestivosť v mieste vpichu, ktoré do 2 dní odoznie. Popísané boli aj alergické reakcie na očkovanie rôznej intenzity. Očkovanie sa má vykonať v zdravotníckom zariadení, kde zdravotnícky personál pozná začínajúcu sa alergickú reakciu a má k dispozícii lieky na zabránenie rozvoja alergickej reakcie, ktoré okamžite žene podá. Boli popísané aj kolapsové stavy po očkovaní, ktoré sa dávajú do súvislosti s veľkým strachom z očkovania. Odporúča sa, aby po očkovaní žena vyčkala v čakárni ešte 15 - 20 minút, a až potom odišla domov.

Pred očkovaním nie potrebné vyšetrovať ženu, či je infikovaná HPV. Ak sa zaočkuje žena s prítomnou HPV infekciou, ako som už napísal vyššie, očkovanie nelieči prítomnú infekciu, ale je pravdepodobnosť, že infekcia zmizne sama a očkovaním vzniknuté protilátky očkovanú ženu ochránia do budúcnosti pred možnou opakovanou infekciou týmito dvomi HPV. Rovnaký princíp sa uplatňuje i u žien, ktoré boli liečené na predrakovinový stav. Ak sa predrakovinový stav vyliečil povedzme konizáciou, očkovanie ochráni ženu pred možnou opakovanou infekciou týmito HPV.

Všetky ženy musia chodiť pravidelne na cytologické vyšetrenia, nezaočkované aj zaočkované.

Zaočkované ženy sú ochránené pred HPV 16 a 18, ktoré spôsobujú 70 % karcinómov krčka maternice. Môžu mať však takú smolu, že sa infikujú niektorým zo zvyšných HPV z vysokorizikovej skupiny, proti ktorým nie sú zaočkované a ktoré, ak si s nimi ich imunitný systém neporadí, by mohli spôsobiť predrakovinový stav, ktorý, ak by sa cytologickým vyšetrením nezistil, a potom neriešil, mohol by pokračovať do invazívneho karcinómu.

Foto: flickr.com / BlogMujeres

štvrtok 22. 10. 2009 | Ladislav Masák (autor je primár Oddelenia onkologickej gynekológie OUSA v Bratislave)
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Foto: flickr.com / BlogMujeres