dnoducho nie sme „v pohode".
Stále sa môžeme stretnúť s predsudkami spojenými s psychickými problémami alebo ochoreniami. Mýty a povery, viažuce sa k ochoreniami duše, sa usilujú rúcať aj rôzne organizácie, ktoré orientujú svoje aktivity na pomoc takto postihnutým ľuďom a ich blízkym, a zameriavajú sa aj na zlepšenie informovanosti verejnosti.
K čoraz častejšie sa vyskytujúcim psychickým chorobám patrí depresia. Pri tomto ochorení dochádza k zmenám hladiny serotonínu a v dôsledku biochemickej nerovnováhy v mozgu človeka zachvátia stavy úzkosti, únavy, stráca schopnosť rozhodovať sa, začínajú u neho prevládať negatívne pocity, stráca schopnosť prežívať radosť, prevládajú pocity smútku, beznádeje, depresia sa prejavuje napríklad aj stuhnutosťou a ochabnutosťou svalstva. K ďalším príznakom patrí aj strata chuti do jedla alebo, naopak, prejedanie sa, nespavosť či prílišná spavosť aj počas dňa, nezáujem o intímny život, problémy so sústredením a pamäťou, nepokoj, nervozita, nadmerná podráždenosť, ako aj pretrvávajúce bolesti hlavy, zápcha, poruchy trávenia, a k tomu sa nezriedka pridružujú nadmerné obavy a myšlienky na smrť a samovraždu.
Odborníci upozorňujú, že človek je schopný sám zvládnuť len veľmi ľahké formy depresie, a preto je pri ťažšej forme nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc. Podľa štatistík každý siedmy človek, ktorý trpí depresiami, spácha samovraždu. Rozhodne netreba brať na ľahkú váhu varovné signály, ktoré sú často zúfalým volaním o pomoc!
Ako odlíšime depresiu od bežného smútku?
Psychiater MUDr. Ivan André, PhD., zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP Bratislava hovorí, že „depresia v prirodzenom zmysle je súčasťou života, a tak ako je súčasťou života radosť, tak je ňou aj depresia. Odlíšiť, kedy už ide o chorobnú, neprirodzenú, neadekvátnu depresiu nie je samozrejme jednoduché, najmä v prípadoch, ktoré sú hraničné. U mierne vyjadrených chorobných depresií je odlíšenie obtiažne. Depresia ako choroba je v princípe stav, ktorý možno charakterizovať ako telesný stav. Prítomná je, samozrejme, aj depresívna nálada, ale aj celý súbor príznakov ako napríklad skľúčenosť a nechuť k žitiu. Depresia ako choroba má v sebe prvok tzv. vitálnej depresie, čiže celkový telesný pocit je chorobný. Človek vníma samotné telo ako bremeno, jeho základné bytie, cítenie je utrpením. Človek, ktorý trpí chorobnou depresiou, uvádza aj nepríjemné fyzické pocity v hrudníku, v srdci, väčšinou tieto pocity ľudia lokalizujú do hrudníka. Je to telesný diskomfort, ktorý sa ťažko definuje. Samozrejme, sú aj iné rozlišovacie znaky, ale tento telesne podmienený stav je jedným zo základných znakov."
Psychiater MUDr. Ivan André, PhD., zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP Bratislava hovorí, že „depresia v prirodzenom zmysle je súčasťou života".
Ešte stále panuje medzi ľuďmi množstvo predsudkov a mnohí zvyknú depresiu vnímať ako slabosť. Nie je to však slabosť, pri depresii dochádza k biochemickým zmenám v mozgu - do akej miery je možné vysvetliť mechanizmus depresie?
Poznatky v dnešnej dobe pokročili, sú to najmä niektoré látky - mozgové hormóny, ktoré regulujú náladu, vitalitu a vôbec psychickú činnosť. Čo sa týka depresií a afektívnych porúch, je to najmä serotonín, ale potom aj noradrenalín a dopamín. Tieto látky, ich hladina v organizme determinuje aj psychické zdravie. Narušenie ich rovnováhy v princípe súvisí s depresívnymi stavmi. Dnes idú poznatky ďalej, hľadajú sa niektoré iné nerovnováhy, niektoré iné diskrétne zmeny v mozgovom metabolizme. Tieto poznatky nie sú jednoznačné v tom zmysle, že v súčasnosti vieme s určitosťou povedať, či dajme tomu nižšie množstvo určitého hormónu podmieňuje vznik depresie. Sú to modely, ktoré do významnej miery odhaľujú mechanizmus vzniku depresie.
Kedysi sme sa učili, že neuróny nie sú schopné regenerácie, nové vedecké poznatky však hovoria iné. Vraj už sú k dispozícii aj nové antidepresíva, ktoré dokonca podporujú rast neurónov...
Poznatky o nervových bunkách sa menia. Staršia koncepcia, ktorá hovorila, že nervové tkanivo sa neregeneruje, sa ukazuje ako nie celkom pravdivá a najnovšie poznatky poukazujú na to, že aj nervové tkanivo je dynamická veličina, u ktorého prebieha istá regenerácia. Ak by sme hovorili o príčinách depresie v súvislosti so samotným nervovým tkanivom, je známe, že chronický stres vedie k istému preťaženiu a ochudobňovaniu niektorých mozgových štruktúr a určitým degeneratívnym zmenám, ktoré súvisia so stresom a aj pôsobením stresových hormónov - to je dôležitá súvislosť. Dlhodobý stres má za následok dlhodobé účinky kortikoidov - steroidných hormónov, ktoré sú odpoveďou na stres, čo pôsobí toxicky na mozgové štruktúry, pričom niektoré sa istým spôsobom degenerujú. Ukazuje sa, že pôsobenie antidepresív môže do istej miery odbúrať stresové pôsobenie a priamo regenerovať neuróny. Je to fenomén, ktorý je v súčasnosti objektom sledovania a predpokladá sa, že dlhodobé užívanie niektorých antidepresív môže byť osožné aj z hľadiska regenerácie nervových buniek. V konečnom dôsledku ovplyvňuje aj na náladu, vôbec vitalitu a životaschopnosť človeka.
Donedávna sa depresie členili na dva základné typy - exogénne a endogénne. Je toto delenie aktuálne? Čo býva najčastejšou príčinou vzniku depresie?
Tento termín sa dnes pestuje už menej, ale stále to, samozrejme, platí. Pod endogénnou depresiou rozumieme ťažšiu formu, biologicky podmienené depresie, práve tie, ktoré spočívajú v narušení rovnováhy mozgových hormónov. Tie súvisia aj s istými genetickými predispozíciami. V niektorých rodinách je prítomný familiárny výskyt, biologicky podmienené depresie súvisia so životnými cyklami človeka. Je známe, že napríklad popôrodné obdobie alebo klimaktérium u ženy, niektoré generačné obdobia disponujú ku vzniku, ale môžu to byť aj telesné ochorenia, niekedy aj telesné traumy. Súčasné chápanie depresie už presný exogénny a endogénny model nerozlišuje, je skôr pragmatické, účelné a závažnosť depresie sa hodnotí podľa intenzity a trvania symptómov. Vypracované sú diagnostické systémy, na základe ktorých sa depresia diagnostikuje, bez ohľadu na etiopatogenetický faktor. Ten, samozrejme, stále zohráva svoju úlohu. Tým, že situácia je komplikovaná, aj pokiaľ ide o etiopatogenetické činitele, možno v súčasnosti povedať, že predsa len dominuje pragmatický prístup, ktorý hodnotí tento jav z praktického hľadiska. Na rozdiel od klasickej psychiatrie, ktorá vychádzala najmä z nemeckej psychiatrie a snažila sa to nejakým spôsobom etiopatogeneticky rozlišovať - preto endogénna, exogénna, reaktívna forma... V posledných desaťročiach sa to však ukázalo ako ťažko udržateľné, lebo sú mnohé situácie, kde je ťažké jednoznačne rozlíšiť o akú formu ide. Postupuje sa pragmaticky podľa klinických prejavov a na základe toho sa hodnotí hĺbka závažnosti. Veľká depresívna porucha je vlastne pôvodná endogénna alebo malá depresívna porucha, tým sa myslí reaktívna depresia, ale, samozrejme, s rozvíjaním nových zobrazovacích metód sa vyvíja aj klasifikácia a nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti sa vývoj znovu otočí a oprášia sa staršie modely. Pre terapiu a vôbec pre celé manažovanie depresívneho pacienta je nesmierne dôležité poznať a vedieť sa orientovať v etiopatogenetických mechanizmoch. Má to priame konzekvencie pre praktickú orientáciu. Ide o to, že lekár má pacientovi pomôcť a nepomôže mu nejaké filozofovanie okolo problému.
Takže pragmatizmus prístupu spočíva aj vo vhodne zvolenej medikamentóznej liečbe?
Existuje mylná predstava a psychiatri sú niekedy osočovaní, že liečia iba liekmi - chémiou. Samozrejme, lieky sú veľmi dôležité, ale liečba depresie je v princípe kombinovaná, a svoje miesto tu má aj psychoterapia a prístup k pacientovi vôbec, jeho usmernenie v živote a liečba telesných sprievodných javov, ako sú rôzne hormonálne dysbalancie. Ako príklad uvediem štítnu žľazu - je nesmierne dôležité sledovať hladiny hormónov štítnej žľazy, pretože zmena tejto hladiny môže mať vplyv na náladu. Podľa typu depresie volíme aj typ antidepresíva, veľkosť dávky a to, či je vôbec potrebné nasadiť antidepresívum. Nie vždy je to účelné, je to vec dlhoročnej skúsenosti, aký liek a s čím kombinovať...
V súčasnosti sa stretávame s rôznymi subkultúrami, niektoré sú spájané aj s prezentáciou životného štýlu poznačeného smútkom, depresívnymi až suicidálnymi náladami. Do akej miery je príslušnosť k takej subkultúre pre mladého človeka hrozbou? Môže byť dôsledkom napríklad depresia? Alebo skôr také skupiny priťahujú práve mladých ľudí s určitými problémami?
Myslím si, že skôr mladí, ktorí majú primárne nejaké problémy, sa pridávajú k nejakej skupine, kde hľadajú zázemie, oporu, nemyslím si, že samotná príslušnosť k nejakej skupine je predpokladom k prepuknutiu ochorenia. Závisí to, samozrejme, aj od toho, či môže taká skupina škodiť... Myslím si, že ak je niekto zdravý, tak by to nemalo zásadne otriasť jeho duševným zdravím. Treba brať do úvahy, že sú to ešte nevyzretí mladí ľudia, ktorí sú zraniteľní, ale že by nejaké hnutie priamo, bezprostredne mohlo takého jedinca nejako poškodiť, si nemyslím.
Depresia je ochorenie, pri ktorom, podobne ako pri chrípke, tiež možno hovoriť o zvýšenom sezónnom výskyte...
Jedným zo znakov biologickej depresie je isté sezónne kolísanie - jeseň a jar sú obdobiami, keď sa zvýrazňujú ťažkosti, pozorujeme aj denné kolísanie, ktoré je typické pre biologickú depresiu. Tam je charakteristická porucha spánku, takíto ľudia sa najhoršie cítia ráno - nepríjemný telesný pocit, o ktorom som hovoril, je najvýraznejší ráno, k večeru sa to spravidla zlepšuje, ale sezónnosť je významný faktor. Niektoré formy depresie sú viazané na slnečné svetlo, je známy jav, že ak je krátky deň, môže to mať vplyv na vznik depresie, aj u nás to možno cítiť v zimnom období, ale najmä v Škandinávii, kde sú krátke dni ešte výraznejšie, tam ľudia trpia vo zvýšenej miere. V týchto krajinách aj objavili fenomén vplyvu svetla na náladu a aj sa začala využívať tzv. fototerapia.
Dostatok alebo nedostatok svetla má vplyv aj na produkciu hormónov ako melatonín. Tento hormón je dostupný v lekárňach ako výživový doplnok. Môže to zvádzať k jeho užívaniu ako spôsobu prevencie depresie?
Existujú niektoré lieky, aj jedno nové antidepresívum, ktoré pracuje na tom princípe, že ovplyvňuje tvorbu melatonínu. Predpokladá sa, že melatonín má vplyv nielen na spánok, ale ovplyvňuje aj hladiny iných mozgových hormónov, čo má vplyv aj na náladu. To sú nové poznatky a v súčasnosti sa zbierajú skúsenosti s týmito novými typmi liekov.
Je melatonín neškodný, nedá sa ním predávkovať?
Melatonín sa dá kúpiť ako výživový doplnok, a ak ho človek užíva v tejto forme, nie sú známe nejaké riziká. V súvislosti s depresiou sú však pochybnosti, či jeho užívanie v tejto forme má až taký význam. Môže mať vplyv na spánok, ale nepôsobí ako antidepresívum, v takom prípade predsa len musí byť jeho účinok prispôsobený, ako je to pri spomínanom novom type antidepresíva.
V istom dokumente hovorili o škodlivosti aditív v potravinách. Rôzne dochucovadlá, farbivá či „éčka" vraj môžu vyvolávať u detí agresivitu, podráždenosť. Dokonca uvádzali prípad istého chlapca, ktorý mal silné depresie až suicidálne sklony a prišli na to, že jeho ťažkosti spôsobovali chipsy s určitou konkrétnou príchuťou. Je to možné?
O tomto nemám poznatky. V súčasnosti je trend požívať biologickú stravu, trend redukcie chemických prídavkov, ale do akej miery má u detí konzumovanie takýchto jedál alebo sladkostí vplyv na duševné zdravie sa neodvážim povedať. Sú to dohady, ale myslím, že nejaké presnejšie dáta v súčasnosti neexistujú, aby sme mohli povedať, že by potraviny, ktoré bežne kupujeme a konzumujeme, boli v tomto ohľade zásadne odlišné od prírodných. Je to však súčasnosť, samozrejme, z dlhodobejšieho pohľadu nevieme povedať, aké budú dôsledky, to je jav, ktorý je možné vyhodnotiť až po dlhšom časovom období a z odborného hľadiska by asi nebolo seriózne, ak by som hovoril, že vhodné sú len také a také potraviny. Pripúšťam, že napríklad bio potraviny sú zdravšie, ale pokiaľ ide o pridané látky v rozmedzí noriem, ktoré štát reguluje a sleduje, myslím, že zatiaľ nebolo preukázané, žeby mali dosah na duševné zdravie.
Detstvo je z hľadiska psychického vývoja veľmi náročné obdobie a detská duša môže takisto bolieť. Vraj až 20 percent detí má vážne psychické poruchy a takisto depresia u detí nie je žiaden výmysel...
U detí je aj fenomén depresie ťažko zachytiteľný. Príznačné je, že prejavy depresie nie sú typické, častú sú maskované alebo necharakteristické. U detí sa depresie často skrývajú pod telesné ťažkosti, pod funkčné, zažívacie ťažkosti a iné bolesti, depresia v charakteristickej forme sa u detí nevyskytuje, preto je jej rozpoznávanie veľmi problematické, ťažšie ako u dospelého. Má iné, skryté formy, deti sú neraz trápené rôznymi telesnými vyšetreniami, kým sa príde na to, že trpia depresiou. Nie je to však jednoduché, nik sa neopováži hneď určiť, že ide o depresiu. Ak sú nejaké ťažkosti, dieťa je potrebné vyšetriť aj po telesnej stránke. U dieťaťa je častý sociálny kontext, jeho ťažkosti sú spojené s rodinnými problémami, s problémami rodičov, bývajú prepojené s rodinnými, sociálnymi otázkami výraznejšie ako u dospelého.
Diagnostikovanie depresie u detí je komplikované, dieťa často musí podstúpiť sériu telesných vyšetrení.
Dôležitá je správna liečba
Depresívny človek sa stáva zajatcom začarovaného kruhu, depresia pôsobí paralyzujúco a v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu sa neraz stáva, že príde napríklad o prácu. Strata zamestnania môže ďalej prehlbovať jeho depresívne stavy, čo mu zasa spôsobuje problémy pri hľadaní nového miesta. To je cesta k tomu, že človek sa dostane do bludného kruhu a pri najťažších formách depresie môže nastať krajná situácia - pacient si siahne na život. Depresia nie je prejav osobnej slabosti alebo duševnej nevyrovnanosti. Neprichádza na želanie, a takisto sa nestratí len preto, že sme si to želali. Depresia je závažný zdravotný problém, ktorý musí riešiť odborník. V procese uzdravovania je veľmi dôležitá aj podpora rodiny, zázemie zohráva dôležitú úlohu.
Istý pacient, trpiaci depresiami, vyslovil definíciu, že „depresia je ´paralyzujúca potvora´, ktorá je organickou súčasťou nás samotných a jednoducho treba na ňu občas reagovať. Pritom je dôležité, aby ste sa zachovali správne." Aj výsledky prieskumov potvrdili význam včasnej a správnej liečby.
Mnohí odborníci zdôrazňujú dôležitosť užívania antidepresív, ktoré podporujú rast nových neurónov, čím pomáhajú uviesť nežiaduci stav do rovnováhy. Ak pacient užíva antidepresíva, je dôležité, aby ich nevysadil priskoro, aj keď sa jeho stav zlepšil. Mozgu treba poskytnúť dostatok času, aby obnovil svoj bunkový arzenál, a tak aj svoju správnu funkciu.
Už v predchádzajúcich odpovediach sa MUDr. Ivan André dotkol otázky správnej liečby, správnej voľby antidepresíva. Dôležitá je však nielen medikamentózna liečba, ale aj jej kombinácia s psychoterapiou. „Ak máme do činenia s človekom, ktorý má ťažkosti tohto typu, je veľmi často dôležitá úprava životosprávy, jeho spôsobu života. Sme uponáhľaní, žijeme v uponáhľanom svete, ľudia pracujú pod dlhodobým stresom, často sú psychické ťažkosti zrastené s telesnými ťažkosťami, a to najmä u ľudí v strednom veku. Kardiovaskulárne, metabolické ochorenia sa združujú a vzniká chorobný komplex, v našej dobe je napríklad typický komplex zvýšený tlak, cholesterol a depresie, nespavosť, bolesti hlavy... Ľudia, samozrejme, nemôžu opustiť zamestnanie, musia živiť svoje rodiny, takže v takom prípade treba začať s reštrukturalizáciou životosprávy, života, čo nie je jednoduché. V tejto súvislosti sú dôležité psychoterapeutické zásahy, ktoré sa aplikujú popri liekoch a prispôsobujú potrebe konkrétneho pacienta, závisí, aký je to človek, aké má vzdelanie, záujmy, aký je typ a podľa toho sa liečba „ušije na mieru". Dnes dominujú kognitívno-behaviorálne princípy, menej psychoanalýza a pod.. Dá sa povedať, že súčasná psychoterapia je eklektická, spája aj prvky analytické, ale dominujú kognitívno-behaviorálne prvky, ktoré sa aplikujú a kombinujú s farmakoterapiou a celovou úpravou života a aj telesných ťažkostí. Nemôžeme zabúdať, dnešná psychiatria dáva dôraz na telesný stav, kontext, ťažkosti pacienta," vysvetľuje MUDr. Ivan André.
Mnohé koreniny obsahujú bioaktívne zložky, napríklad kurkuma obsahuje polyfenol kurkumín, ktorý má aj liečivé účinky. Výsledky výskumov amerických vedcov vraj priniesli poznatok, že kurkumín pomáha znižovať stres a zápalové procesy, takže konzumácia kurkumy napríklad v kari korení môže ovplyvňovať aj vznik depresie.
Vyberte si vhodného lekára
Pri psychických ochoreniach je zvlášť dôležité, aby si pacient s lekárom „sadli", aby si lekár získal dôveru pacienta, je to dôležitá súčasť liečby. Niekedy sa to však nemusí podariť ani na prvý či druhý raz. Ak teda pacient hneď nenatrafí na toho správneho lekára, nemal by sa vzdávať, ale skúšať ďalej.
„To už tak býva, žijeme v uponáhľanej dobe a treba myslieť na to, že aj lekári sú len ľudia a často sú preťažení a nie vždy sú schopní byť k dispozícii pacientovi v takej miere, ako by si to on predstavoval. Ideálne je, ak sa lekár nemení. Sú pacienti, ktorí skúšajú a idú za viacerými súbežne, každý im ordinuje iný typ lieku, stáva sa to, nie je to zriedkavé. Niekedy pacient môže mať oprávnenú pochybnosť, a tak vyhľadá iného odborníka, sú však pacienti, ktorí niekedy zneužívajú systém zdravotníckej starostlivosti. Najvhodnejšie, je, ak si je pacient schopný vyhľadať lekára, ktorý je stabilný, ktorý ho pozná aj z minulého obdobia, vie, aké lieky bral v minulosti, z akého prostredia pochádza, čo je za človeka," hovorí MUDr. Ivan André.
Stáva sa, že niektorí pacienti dostanú lieky, začnú ich užívať, po relatívne krátkej dobe sa ich stav zlepší a oni svojvoľne lieky vysadia a ohrozia úspešnosť liečby.
Pokiaľ sa antidepresívum ukáže ako opodstatnené a užitočné, tak by jeho užívanie malo byť dlhodobé, minimálne pol roka, často aj dlhšie. Neznamená to, že užívanie musí byť doživotné, niektorí ľudia sa toho zľaknú. Zväčša to tak nie je, aj keď aj to sa môže stať. Ale spravidla je užívanie antidepresíva dlhodobé. Ak sa liek chybne indikuje, čo sa môže stať a aj sa stáva, pacient liek neznáša, následne sa vysadzuje. Avšak ak liek zapadne ako kľúč do zámky, po dvoch - troch týždňoch sa pacient začne cítiť lepšie, tak je užitočné užívať liek aspoň pol roka.
Ľudia stále bojujú s predsudkami a nesprávnym postojom aj k depresii, nezriedka si myslia, že je to otázka rozhodnutia, vôle. Ak sa rozhodnem, tak sa s tým vysporiadam, zabojujem a depresia sa vytratí. Mechanizmus depresie však zrejme takto jednoducho nefunguje...
Nefunguje to tak celkom, nedá sa všetko odsunúť, odložiť. Zrejme platí pravidlo, že človek sa celý život učí a neexistuje univerzálny, zjednodušený návod. Ak niekde čítame nejaké rady, môžu mať isté racionálne jadro, ale nie sme rovnakí ľudia, každý má svoj recept. Mali by sme sa snažiť odpozorovať, čo nám prospieva, ale neznamená to, že všetko vždy a všade platí. Človek sa musí sám na sebe učiť detaily, ale všeobecné pravidlá sú platné. Dôležité je napríklad nepodceňovať minulosť. Treba si zobrať dobré príklady od ľudí, ktorí sú nám aj geneticky blízki, všímať si, ako žili, čo im prospievalo, to môže mať zmysel aj pre nás. Učíme sa to na seba ušiť a aplikovať, čo je obtiažne a svojím spôsobom to človek hľadá celý život. Niekomu sa to podarí viac, inému menej, závisí to aj od vôľových vlastností človeka. Samozrejme, nie je dobré stávať sa otrokom životosprávy, to je tiež extrém, ktorý nemusí vždy osožiť, dôležitá je správna miera. Človek musí mať zdravý odstup, niektoré veci nevieme celkom ovplyvňovať, je to celoživotný zápas...
Pre kvalitné, nielen duševné zdravie, je veľmi dôležitá správna životospráva a, samozrejme, aj spánok.
V akej miere môžeme hovoriť o genetickej predispozícii depresie?
Depresia je heterogénna skupina - niektoré formy majú isté genetické súvislosti. Dá sa povedať, že čím je depresia ťažšia, tým sú výraznejšie biologické znaky, mechanizmy, tým výraznejšie je aj genetické hľadisko. To vieme už podľa svojho rodokmeňa. Ak povedzme moji rodičia alebo súrodenci trpeli depresiou, tým väčšia je šanca, že ňou budem trpieť aj ja. Nemusí to však znamenať, že v takom prípade človek automaticky ochorie, ale pravdepodobnosť je vyššia. Takýmto ľuďom, kde je vyššia dedičná záťaž, neodporúčame, aby napríklad samotní vycestovali na dlhšiu dobu do zahraničia alebo iné veľké záťažové situácie, pokiaľ sa to dá. Avšak aj ťažké depresie sa niekedy objavia v rodine, kde predtým nebol ich výskyt, aj to sa môže stať. Pravdepodobnosť tohto fenoménu je variabilná, tak, ako je rozmanitá celá depresia. Je to analogické ako pri iných chorobách, ktoré sú dedične podmienené.
Čo bývajú najčastejšie spúšťacie mechanizmy depresie?
Ako som už spomínal, môže to byť napríklad popôrodné obdobie u ženy, známe kolísanie nálad v rámci mesačného cyklu, u muža sú to napríklad obdobia tretieho a štvrtého decénia. Sú to spúšťače biologického charakteru a u nás badateľné je napríklad aj pitie alkoholu u disponovaných ľudí, spúšťačom môže byť aj užívanie návykových látok, ale aj úrazy, traumy, aj psychotrauma môže byť spúšťačom depresie. A, samozrejme, stres. V súčasnosti sa vo veľkej miere pripúšťa, že depresívna porucha je spojená s dlhodobým chronickým stresom. Dlhodobo pôsobiaci stres nervový systém tak „vyšponuje", že disponovaní jedinci reagujú rozvojom depresie. Dlhodobý stres sa teda považuje za spúšťač depresie. Najmä v civilizovaných krajinách, kde je to podchytené, možno túto súvislosť konštatovať.
Alkohol nezriedka pijú ľudia preto, že si chcú „pomôcť", ale alkohol sa obracia proti človeku v prípade, že s ním nesprávne narába, je to depresogénna látka. Veľa sa dnes diskutuje o kríze a súčasnom spôsobe života, či a do akej miery má vplyv na vznik depresie. Nie je to však úplne jednoznačné, aby sa dalo povedať, že sťažené životné podmienky zákonite spúšťajú depresiu. Človek, takisto ako iné živé bytosti, sa často vie v ťažších podmienkach prispôsobiť, neznamená to, že musí zákonite ochorieť. Dá sa však pripustiť, že táto doba prináša so sebou väčšie množstvo týchto porúch. Vidno to aj podľa toho, aké percento ľudí dnes trpí depresiou. Ak by sme túto otázku položili pred 30 rokmi, odpoveďou by boli 3 - 4 percentá, dnes je to už 12 - 16 percent. Nárast toho čísla však nevyplýva z toho, že by depresií bolo reálne viac, pojem depresie sa však trošku zmenil a súvisí to aj s tým, že väčší význam nadobudol pragmatický pohľad. V súčasnosti sa depresia poníma v širšom kontexte, aj javy, ktoré sa v minulosti ako depresia nevnímali, sa dnes takto hodnotia. Nárast percenta teda súvisí aj s týmto širším chápaním. Pri ťažších depresívnych poruchách veľký postup nenastáva, vzostup je skôr u tých okrajových, z biologického hľadiska menej závažných, ale pre ľudí môžu byť veľmi nepríjemné a nemožno ich bagatelizovať. Je to spôsobené aj tým, že zdravotná a psychiatrická starostlivosť je iná v civilizovaných krajinách, iným spôsobom sa ochorenie vníma, sleduje, eviduje. V rozvojových krajinách je aj počet psychiatrov na počet obyvateľov mnohonásobne nižší a v dnešných európskych krajinách je iná starostlivosť, takže nárast súvisí aj s týmto faktom. Neplatí priama úmera. Blahobytné krajiny ako napríklad Švajčiarsko alebo škandinávske krajiny majú častejšie problémy s depresiami, vysoký počet samovrážd... Nie je to jednoduchá súvislosť, depresia má zložitý mechanizmus.
Ak by sme porovnali mužov a ženy, kto častejšie trpí depresiami?
U žien je častejší výskyt depresií, žena je zraniteľnejšia.
V ktorom veku toto ochorenie najčastejšie postihuje pacientov, sú k dispozícii nejaké štatistiky?
Tak po tridsiatke, mladší stredný vek.
Dotkli sme sa aj dôležitosti rodinného zázemia pacienta, trpiaceho nielen depresiou, ale psychickými poruchami vo všeobecnosti...
Samozrejme, rodina, zázemie človeka má obrovský význam, je preukázané, že ľudia, ktorí sú osamelí, ktorí nemajú zázemie, nemajú kvalitný partnerský zväzok, sú ohrozenejší z hľadiska vzniku depresie. Je to jeden z vyvolávajúcich činiteľov. Osud človeka, ktorý má optimálne zázemie, je spravidla lepší. Z toho plynie aj potreba prevencie - nepodceňovať rodinné zázemie aj v časoch, keď sa ľudia cítia dobre, keď sú v dobrej kondícii. Nezriedka si trebárs pohnevajú rodinu, príbuzní sa od nich odvrátia, a potom je zle. Dôležitá je preto aj prevencia v oblasti pestovania dobrých medziľudských vzťahov, je potrebné myslieť na rodinné, duchovné zázemie.
Čo ešte môžeme urobiť v rámci prevencie?
Veľmi dôležitá je životospráva, striedmosť v konzumácii alkoholu, udržovanie a starostlivosť o celkové telesné zdravie. Veľmi dôležitý je spánok, a pokiaľ sa dá, je vhodné naučiť sa regulovať stres.
foto: autorka, ilustračné foto: Flickr.com
