BRATISLAVA. Celkom 70 percent Európanov považuje kvalitu zdravotníctva vo svojej krajine za dobrú. Najspokojnejší so svojím zdravotníctvom sú Belgičania (97 percent), Rakúšania (95 percent) a Fíni (94 percent).
Vyplýva to z prieskumu Európskej komisie Eurobarometer, ktorý komisia uskutočnila v období od 11. septembra do 5. októbra 2009 v 27 členských štátoch EÚ. Zameraný bol na problematiku bezpečnosti pacientov a na postoje Európanov ku kvalite zdravotníckej starostlivosti v ich krajine, ako aj v zahraničí.
Ľudia majú strach
"Bezpečnosť pacientov je prioritou politickej agendy EÚ. Je preto smutné, že aj v dnešnej dobe mnoho Slovákov cíti, že by počas prijímania zdravotníckej starostlivosti mohli utrpieť ujmu," uviedla na margo výsledkov prieskumu Andrea ElschekováMatisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Prieskum ukázal, že až takmer polovica opýtaných cíti, že by im zdravotníctvo v ich krajine mohlo spôsobiť ujmu. Z opýtaných Slovákov, si 45 percent myslí, že by ujmu mohli utrpieť pri nemocničnej starostlivosti a 49 percent pri starostlivosti mimo nemocnice, ako napríklad u obvodného lekára či v lekárni.
Väčšina Európanov si myslí, že počas dostávania zdravotníckej starostlivosti by sa mohli stretnúť s nemocničnou infekciou alebo nesprávnou či oneskorenou diagnózou. Slováci sa však najviac (68 percent) obávajú toho, že by im bola diagnóza určená nesprávne, neskoro, prípadne by nebola určená vôbec.
Zlé skúsenosti má skoro tretina ľudí
Štvrtina opýtaných Európanov a 29 percent Slovákov sa už stretla s negatívnou príhodou v zdravotníctve, no väčšina z nich ostala nenahlásená. Ak aj tieto príhody boli nahlásené, tak len vedeniu nemocnice, lekárovi, sestre alebo lekárnikovi.
Prieskum tiež ukázal, že takmer tretina Európanov netuší, ktorý orgán je v ich krajine zodpovedný za bezpečnosť pacientov. Vyše polovica Slovákov označila za zodpovedné za pacientov ministerstvo zdravotníctva. Ak by prišlo k ujme pacientov v ich alebo inom členskom štáte, väčšina by očakávala vyšetrovanie alebo finančnú kompenzáciu ako odškodné.
Pri otázke o vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti je u väčšiny opýtaných na prvom mieste kritérium dobre vyškoleného personálu, ďalej efektívna liečba, žiadne čakacie listiny a rešpekt k pacientovej dôstojnosti. Slováci uprednostňujú predovšetkým účinnú liečbu (48 percent), dobre školený zdravotnícky personál (41 percent) a moderné medicínske prístroje (36 percent).
Prieskum tiež ukázal, že 17 percent opýtaných Európanov a presne také isté percento Slovákov, ktorí podstúpili operáciu, neodovzdávali písomný súhlas so zákrokom.
Eurobarometer_zdravotna_starostlivost
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí zachovanie dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov... Súčasne podporí reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení (...) tak, aby došlo k účelnej špecializácii a tým rastu kvality a produktivity poskytovaných služieb.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Kvalita slovenského zdravotníctva sa v porovnaní s inými štátmi Európy v rokoch 2006 až 2009 zhoršila. Vyplýva to z každoročného medzinárodného hodnotenia kvality zdravotníckych systémov podľa švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo tak 28. miesto z 33 sledovaných štátov. Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát (tzv. e-Health systém), ale aj zaostávanie vo výsledkoch liečby, v rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vo výške neformálnych platieb lekárom.
Zdroj: INEKO
