Treba myslieť napríklad aj na to, čo vložíme do úst.
Stravovacie návyky a dostatočný obsah niektorých látok v prijímanej potrave sú nevyhnutné nielen pre dobré zdravie, ale aj pre krásu vlasov či pleti. Je pravda, že obrovský výber potravín, ktoré dnes máme k dispozícii, nás môže zviesť k rôznym prehreškom a zlým stravovacím návykom. Tie môžu mať na zdravie aj negatívny dopad. Preto je dôležité prijímať v potrave optimálne množstvo určitých, zdraviu prospešných látok. Spomeňme napríklad mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny. Z polynenasýtených sú to prospešné omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Omega-3 mastné kyseliny obsahujú napríklad ryby, kôrovce, tofu, vlašské orechy či mandle a obsiahnuté sú aj v niektorých rastlinných olejoch, napríklad z ľanového semena alebo repky. Omega-6 mastné kyseliny nájdeme trebárs v rastlinných olejoch. Spomínané prospešné omega-3 mastné kyseliny podľa vedcov pozitívne vplývajú napríklad na zrak (zabraňujú degenerácii žltej škvrny) a majú vraj priaznivé účinky aj v prípade niektorých depresívnych porúch, skúma sa aj ich účinok na imunitný systém a niektoré ochorenia, ako je psoriáza, reumatická artritída, astma, poruchy obličiek alebo rakovina.
Zneškodnite voľné radikály
Naša strava by teda mala kvôli prísunu zdraviu prospešných látok v dostatočnom množstve obsahovať aj esenciálne aminokyseliny, minerály, vitamíny a antioxidanty.
Odborníčka na zdravú výživu, prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc. uvádza: „Biolátky, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine ako vitamín C, E, beta-karotén a flavonoidy, nenasýtené mastné kyseliny (omega-3, -6, -7, -9), minerál selén sú tie, či zlepšujú antioxidačné pôsobenie krvi. To znamená, že zvyšujú schopnosť krvi zneškodniť voľné radikály. Zachováva sa tým lepšia ochrana nášho tela pred napadnutím vysoko agresívnymi látkami. Vitamíny a mastné kyseliny s antioxidačnými vlastnosťami spolu s flavonoidmi vytvárajú prírodnú obrannú líniu voči voľným radikálom. „Lapajú" voľné radikály a neutralizujú ich." Profesorka Horáková upozorňuje na to, že vhodným zložením stravy môžeme vo výraznej mier ovplyvniť a zvýšiť antioxidačné pôsobenie v krvi až o 25 %. Dôležité je v dostatočnej miere prijímať denne určitú dávku ovocia a zeleniny, čím dosiahneme prísun ochranných biolátok do organizmu.
Ako pôsobia antioxidanty?
Antioxidanty by sme teda mohli charakterizovať ako látky, ktoré majú schopnosť neutralizovať aktivitu škodlivých voľných radikálov v organizme, čím zabraňujú ničivej oxidácii. V prípade, že by nenastala neutralizácia škodlivých voľných radikálov, mohlo by dôjsť k poškodeniu buniek a DNA, čo by malo následne vplyv na štruktúru a funkciu buky.
Škodlivé voľné radikály sú zodpovedné za mnohé chorobné procesy v živých organizmoch a stoja na začiatku reťazovej reakcie s ničivými dôsledkami. Poškodzujú bunky a ohrozujú tak ich rôzne funkcie, čo môže mať za následok množstvo závažných civilizačných ochorení, napríklad aj rakoviny. Škodlivé pôsobenie voľných radikálov sa môže prejaviť hoci aj v procese starnutia kože a iných buniek.
Spomínané antioxidanty sú cestou, ako eliminovať pôsobenie škodlivých voľných radikálov. Môžu byť syntetické a prirodzené. Mohlo by sa teda zdať, že stačí denne prehltnúť dostatočné množstvo antioxidantov a všetko bude v poriadku. Príroda a ľudské telo však takto jednoducho nefungujú. Ako upozorňuje odborník z oblasti preventívneho lekárstva, RNDr. Gabriel Hocman, CSc., „syntetické antioxidanty nemajú iba blahodarné, ale aj celý rad nepríjemných vedľajších účinkov. Napríklad BHT (butylhydroxytoluén - syntetický fenolický antioxidant) vo väčších množstvách môže poškodiť pľúca. Iné antioxidanty síce chránia určité orgány či tkanivá pred vznikom rakoviny, no v iných častiach tela môžu podporovať, či dokonca vyvolávať vznik nádorovej choroby. Sú teda v istom zmysle slova dvojsečnou zbraňou! Natíska sa otázka, že ak syntetické antioxidanty môžu mať aj nežiaduce vedľajšie účinky, prečo by sa na rovnaký účel nemohli použiť prirodzené látky s antioxidatívnymi vlastnosťami? Veď ich máme naporúdzi v prakticky neobmedzenom množstve. Sú to napríklad vitamíny A, C a E, ale aj iné zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v organizme cicavcov - napríklad glutatión. Takéto vitamíny sa skutočne neraz pridávajú do niektorých súčastí potravín. Oproti syntetickým antioxidantom však majú jednu nevýhodu - ich výroba je podstatne drahšia."
Oba druhy antioxidantov - prirodzené aj syntetické, teda chránia organizmus tým, že zničia radikály, ktoré ohrozujú nerušený priebeh dejov v tele. Keďže tieto veľmi reaktívne zlomky molekúl pôsobia ako v procese starnutia organizmu, tak aj pri vzniku rakoviny, je zrejmé, že ochranné antioxidanty budú takisto účinné v oboch procesoch. Antioxidanty však môžu chrániť tkanivá organizmu aj inými spôsobmi. Keď sa samičkám potkana podá karcinogénna zlúčenina dimetylbenzantracénu (DMBA), ktorá môže v ich tele vyvolať rakovinu prsných žliaz, zhromažďuje sa táto látka najmä v tkanive, ktoré postihuje.
Antioxidanty môžu spomaliť vstup karcinogénu do tkaniva a znížiť aj množstvo škodlivej látky, ktorá sa do neho dostáva. Pokusy ukázali, že zvieratá, ktorých strava obsahovala antioxidanty, vylučovali zvýšené množstvá žlče. Veľká väčšina cudzorodých látok, ktoré sa do organizmu dostanú, opúšťa telo práve prostredníctvom pečene spolu so žlčou. Možno jej zvýšené vylučovanie prispieva k tomu, že sa telo rýchlejšie zbavuje karcinogénov a aj týmto spôsobom sa chráni pred ich škodlivými účinkami."
Antioxidanty z prírody
Ako sme už spomenuli, z vitamínov patria medzi antioxidanty Vitamín A, C a E, z minerálov je to zinok, mangán, selén a železo. K antioxidantom patria aj iné fytozložky ako napríklad karotenoidy, polyfenoly či fytoestrogény. Nachádzajú sa v ovocí a zelenine, ale napríklad aj v zelenom a čiernom čaji, mliečnych výrobkoch, pečeni, rybách, cereáliách či mastných rybách. Naše telo síce produkuje antioxidačné látky, ale iba v obmedzenom množstve, takže je vhodné ich dopĺňať formou vhodnej stravy. Dôležité je však nielen množstvo, ale aj výber rôznych antioxidantov. Veľký dôraz by sme mali klásť práve na dostatočný obsah zeleniny a ovocia v skladbe potravy. Strava by mala obsahovať aj dostatok selénu, železa, mangánu a zinku, ktoré zasahujú do aktivity enzýmov a sú schopné zastaviť oxidačné procesy. Ak ich telu neoddávame v dostatočnom množstve, sťažuje to prácu enzýmov.
Nebezpečná je napríklad aj tvorba voľných radikálov v pokožke v dôsledku pôsobenia UV žiarenia, čo vedie k oslabeniu antioxidačného enzymatického systému. Nezabúdajte preto na ochranu nielen v podobe vhodných kozmetických prípravkov, ale aj konzumáciou vhodných antioxidantov. Okrem prevencie nebezpečného ochorenia tak prispejete aj k oddialeniu predčasného starnutia pokožky.
