Niektorí vedci prirovnávajú cukor k drogám, je vraj značne návykový a v mozgu funguje podobným spôsobom ako kokaín. Ľudia, ktorí často jedia cukor, si podobne ako drogovo závislí vytvárajú odolnosť a potrebujú tak vyššie dávky.
V článku s názvom ´Cukor je rovnaký jed ako alkohol, tvrdia americkí vedci´, ktorý nedávno uverejnili české Lidové noviny, sa možno dočítať, že vedci sa ohľadne účinkov cukru nezhodujú. Úplné odstránenie sladidiel zo stravy nie je podľa zástupcu americkej asociácie producentov cukru cesta k zdravšej populácii. Riešením je skôr dlhodobé zníženie počtu kalórií a viac pohybovej aktivity.
Na druhej strane sa uvádza názor Roberta Lustiga – kalifornského endokrinológa, ktorý je presvedčený, že cukor potrebuje rovnaké osvetové kampane ako tabak a alkohol, ktoré by viedli k zníženiu jeho spotreby. Netreba pripomínať, že viacerí odborníci nadmernú konzumáciu cukru považujú za rizikový faktor vzniku mnohých závažných civilizačných ochorení od obezity až po nádorové ochorenia. Oproti tomu sa možno stretnúť s názormi nezávislých vedcov, ktorí zasa tvrdia, že cukor v rozvoji týchto ochorení nezohráva takú významnú rolu, aká sa mu pripisuje.
Prečo ho milujeme
Vedci i lekári potvrdzujú, že na pozadí našej lásky k sladkej chuti stoja evolučné dôvody. Sladkú chuť aktívne vyhľadávame a v podstate nenájdeme potravinu, ktorá by prirodzene obsahovala fruktózu a bola jedovatá.
Ak teda ochutnáme niečo sladké, dáva nám to podľa Lustiga evolučný darwinovský signál, že ide o bezpečné jedlo. Treba si však uvedomiť, že tradične človek nejedol priveľa fruktózy, a navyše ju prijímal v ovocí a zelenine, ktoré obsahujú aj vlákninu, spomaľujúcu vstrebávanie fruktózy i jej potrebu.
V súčasnosti je však cukor i sirup s vysokým obsahom fruktózy ľahko dostupný a lacný, čo má na svedomí, že ho jeme priveľa. Napríklad Američania skonzumujú takmer 60 kg cukru ročne.
Sme pôžitkári
Aj gastroenterológ a dietológ Peter Minárik hovorí, že sladká chuť je mimoriadne obľúbená, pretože je pre ľudí zdrojom hedonických chuťových pôžitkov, väčšina ľudí si ju obľúbila už v dojčenskom veku. „Je prirodzená a pre väčšinu ľudí má nezastupiteľné miesto medzi piatimi základnými chuťami. Cukry sú pre nás dôležitým zdrojom energie a mnohí z nás po sladkej chuti inštinktívne túžia. Pre svoju obľúbenosť sú sladké potraviny ako čokolády, bonbóny, zákusky, torty či koláče predmetom odmeňovania a obdarovania od raného veku až do pokročilej staroby.“
Napriek všetkému však podľa lekára nemožno tvrdiť, že samotný cukor je v pravom slova zmysle návykovou látkou. Dôkazom toho je i fakt, že aj obrovskú chuť na „sladké“ môžeme ľahko uspokojiť potravinami a nápojmi, ktoré sú sladené nekalorickými a necukrovými sladidlami.
Med alebo cukor?
Často siahame namiesto cukru po mede, máme pocit, že je zdravší, a tak je vhodnou alternatívou. Peter Minárik poukazuje na to, že med je prírodný sacharidový produkt včiel - biologicky aj energeticky bohatá potravina. „Kým obyčajný repný cukor sa skladá z čistej sacharózy, med obsahuje jednoduché cukry glukózu a fruktózu. Okrem cukru obsahuje navyše aj niektoré esenciálne aminokyseliny, vitamíny a minerálne látky. Obsah necukrových esenciálnych látok v mede je však pri jeho nízkej spotrebe iba málo dôležitý,“ hovorí dietológ.
Netreba však zabúdať na to, že med, rovnako ako cukor, obsahuje veľa energie. V porovnaní s cukrom je o niečo výživnejším typom prírodného sladidla vďaka malému obsahu esenciálnych látok, ktoré cukor neobsahuje. Z praktického nutričného hľadiska je však podľa odborníka na výživu med porovnateľný s bežným cukrom. „Môžeme ho jesť hoci aj každý deň, ale jeho konzumácia by čo do množstva mala byť striedma,“ dodáva Peter Minárik.
Obsah energie:
- cukor: 1610 kJ/100g
- med: 1360 kJ/100g].
Trstinový, repný, hnedý...
Je trstinový cukor zdravší ako repný? A je lepší pravý hnedý cukor ako ten prifarbovaný? Peter Minárik vysvetľuje, že trstinový i repný cukor obsahujú prakticky výlučne sacharózu (99,7 percenta) a oba druhy slúžia ako rýchly zdroj energie. Z nutričného hľadiska majú podobné zloženie a význam.
Prírodný hnedý cukor obsahuje takisto takmer iba sacharózu (97,5 percenta) a o niečo viac minerálnych látok. Hovorí, že aj keď je jeho výživná hodnota o niečo vyššia než bieleho cukru, ak budete hnedý cukor konzumovať striedmo, tak je jeho nutričný prínos málo významný. „Odlíšenie pravého hnedého cukru od bieleho prifarbeného nemá preto veľký praktický význam.“
Telo ich nerozpozná
Potravinársky priemysel využíva mnohé cukry na sladenie alebo konzervovanie potravín. Ľudské telo však nevie rozlíšiť cukry, ktoré sú prirodzene v potrave, od tých, ktoré sú do jedál pridané. Najčastejšie sa používajú cukry s obsahom glukózy. Tá je jediným zdrojom energie, ktorú využíva mozog a hlavný zdroj energie pre činnosť svalov.
„Najdôležitejší zdroj energie pre telo predstavujú sacharidy, ktoré dodávajú telu potrebnú energiu. Rôzne sacharidy obsahujú síce rovnaké množstvo energie (1 g sacharidov obsahuje 17 kJ), ale telo ich využíva rozdielne. Z nich zasýtia najmä polysacharidy, takzvané zložené cukry,“ uvádza Peter Minárik.
Má rôzne podoby
Pod cukrom si obvykle predstavíme tzv. stolový cukor, ktorý bežne používame na sladenie kávy, čaju či pri pečení. Cukor má však mnoho podôb, z jednoduchých cukrov (mono- a oligosacharidy) sú to napríklad:
- fruktóza – ovocný cukor,
- glukóza – hroznový cukor,
- sacharóza – stolový cukor,
- maltóza – sladový cukor,
- laktóza – mliečny cukor
- galaktóza – súčasť mliečneho cukru.
Tieto cukry nájdeme prirodzene v potrave – napríklad v ovocí, zelenine, mliečnych výrobkoch, mede, melase či v javorovom sirupe, takisto v kukurici, z ktorej sa vyrába kukuričný sirup alebo v cukrovej repe, alebo trstine, ktoré sú zdrojom stolového cukru. Veľmi dôležitým, tzv. nevstrebateľným sacharidom je vláknina, ktorej by sme mali prijímať dostatok, denne asi 30 gramov.
