Iste ste sa už stretli s pojmom funkčné potraviny a možno neviete, čo si pod ním máte presnejšie predstaviť. Podľa odborníčky na zdravú výživu, lekárky Alžbety Béderovej zo Združenia pre zdravie a výživu by sme funkčné potraviny mohli charakterizovať ako bežné potraviny, ktoré sú však vyrobené tak, aby okrem tradičných a bežných zložiek výživy obsahovali aj zložky s významnými ochrannými účinkami, ktoré boli dostatočne potvrdené v prevencii.
Definíca European Food Information Council hovorí, že funkčné potraviny sú také, ktoré majú okrem bežných výživových účinkov aj preukázateľne priaznivý vplyv na jednu alebo viacero telesných funkcií, na zdravotný stav alebo na zníženie rizika ochorenia.
Čím sa vyznačujú
Lekárka upresňuje, že ak hovoríme o funkčných potravinách, ide o potraviny, ktoré pozitívne ovplyvňujú metabolické procesy v organizme, pôsobia priaznivo na srdce, ovplyvňujú krvný tlak, hladinu cholesterolu, upravujú a zlepšujú trávenie, posilňujú imunitu, spomaľujú starnutie, chránia pred rakovinou alebo zubným kazom, sú prevenciou proti obezite, osteoporóze, majú protirakovinový a antioxidačný účinok.
Hľadáte partnera?
SME.sk spustilo serióznu zoznamku Dvaja.sme.sk.
Seriózne zoznámenie
Produkcia a výroba funkčných potravín má však svoje pravidlá a kritériá. Lekárka zdôrazňuje, že pozitívny vplyv funkčnej zložky v potravine musí byť vedecky potvrdený. „Pridané množstvo napríklad vitamínov či minerálov sa udáva v tzv. významnom množstve, o ktorom bol preukázaný zdravotný benefit. Použité množstvo sa pohybuje od 7 do 15 % z odporúčanej dennej dávky daného nutrientu, podľa potraviny či nápoja, ktorý je fortifikovaný,“ hovorí Alžbeta Béderová.
Ako vznikajú
V praxi to znamená, že ide o potraviny, ktoré sú rôznymi spôsobmi fortifikované – obohatené o zdraviu prospešné aktívne zložky, ktoré v nich buď vôbec nie sú, alebo sa v nich nachádzajú len v malých množstvách, prípadne sa z potraviny odstránia zložky, ktoré môžu mať škodlivé účinky.
Zaujíma vás, čo sú spomínané aktívne zložky, ktorými sa funkčné potraviny obohacujú? Môže to byť napríklad vláknina, probiotické baktérie mliečneho kvasenia – lactobacily a bifidobaktérie, ktoré ovplyvňujú črevnú mikroflóru a zvyšujú imunitu, prebiotiká čiže oligosacharidy, ktoré aktivujú rast bifidobaktérií v čreve, rastlinné steroly ktoré znižujú hladinu „zlého“ LDL-cholesterolu v krvi, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky, rastlinné antioxidanty.
Funkčná bryndza
Možno ste si v obchode s potravinami už mnohokrát do košíka vložili funkčnú potravinu bez toho, aby ste si to uvedomovali, alebo to robili cielene. Príkladom môže byť netermizovaná bryndza, a to zásluhou špecifických baktérií mliečneho kvasenia, ktoré sa nezničili tepelným spracovaním. Tieto majú podľa lekárky Alžbety Béderovej kľúčový význam z hľadiska dozrievania a regulácie imunitného systému, prevencie alergických ochorení.
„Spektrum prítomných mastných kyselín v tuku optimalizuje pomer dobrého HDL a zlého LDL cholesterolu. Baktérie majú antioxidačné účinky, keď vychytávajú reaktívne formy kyslíka, čo znamená, že taká potravina sa uplatňuje v prevencii civilizačných ochorení – onkologických a srdcovo-cievnych, diabetu, ale aj iných degeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby.“ hovorí Alžbeta Béderová.
Ktoré to sú?
Ak chcete podporiť svoje zdravie stravou aj prostredníctvom funkčných potravín, zrejme vás bude zaujímať, ktoré to sú. Lekárka uvádza príklady – k najbežnejším funkčným potravinám patria napríklad kyslomliečne výrobky s probiotickými baktériami, rastlinné nátierkové tuky, ktoré obsahujú rastlinné steroly a stanoly, ale sú to napríklad aj džúsy, džemy obohatené o vitamín C, rastlinné maslá obohatené o vitamín A, D, kuchynská soľ fortifikovaná jódom či fluórom, cereálie obohatené o vlákninu, chlieb a pečivo s pridaním semien olejnatých plodín a pod.
Niektoré potraviny priemyselnou úpravou, napríklad pasterizáciou a pod., strácajú prirodzené zložky – a tie sa potom umelo pridávajú. Možno aj takéto potraviny považovať za funkčné? „Áno, sú to funkčné potraviny,“ hovorí lekárka a ako typický príklad uvádza kyslomliečne výrobky.
„Pri tepelnom spracovaní mlieka, ktorého cieľom je ochrana zdravia pred možnými bakteriálnymi infekciami, mlieko stráca zároveň aj pôvodné kultúry mliečneho kvasenia. Preto sú do výrobku aktívne pridávané živé probiotické kultúry v takom rozsahu, aby zabezpečili požadovaný benefit,“ vysvetľuje Béderová.
Čo musí byť na obale
Predstavte si, že idete do obchodu a rozhodli ste sa pre nákup funkčných potravín. Zrejme vás bude zaujímať, ako zistíte, že ide o funkčnú potravinu. Lekárka hovorí, že funkčné potraviny nie sú, napríklad, na rozdiel od geneticky modifikovaných špeciálne označované. Zdôrazňuje však, že na obaloch fortifikovaných potravín nesmie byť uvedená klamlivá či zavádzajúca informácia, ktorá sa týka výživového prínosu. Označenie výživovej hodnoty výrobkov, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, je podľa lekárky povinné a musí obsahovať informácie o tzv. veľkej osmičke:
- energetická hodnota,
- obsah bielkovín,
- obsah sacharidov,
- obsah tukov,
- obsah nasýtených mastných kyselín,
- obsah vlákniny,
- obsah sodíka,
- informácia o množstve pridaných živín.
Ak teda chcete zistiť, či ide o funkčnú potravinu, poslúžia vám na to údaje na obale, respektíve, dôležitá je podľa lekárky aj zdravotná osveta, týkajúca sa problematiky nutrície – výživy.
„Nemám informáciu, že by v obchodoch takéto potraviny špeciálne umiestňovali. Je to aj z toho dôvodu, že škála funkčných potravín je rôznorodá, od prirodzených, ako je napríklad bryndza či kyslomliečne produkty, až po obohatené potraviny, akými sú trebárs rastlinné tuky. Na obale je napríklad uvedené, že pridané biologicky aktívne látky udržujú normálnu hladinu cholesterolu. Takáto informácia musí byť vedecky potvrdená,“ hovorí Alžbeta Béderová.
Aktívna ochrana zdravia
Podmienkou však je, že produkt označený ako funkčná potravina musí mať charakter potraviny. Nie je to teda žiaden medikament či výživový doplnok. Funkčné potraviny skrátka musia vyzerať, voňať a chutiť ako normálna potrava. Ďalšou podmienkou je, že ich priaznivý vplyv sa musí prejaviť už pri konzumácii množstiev, ktoré zodpovedajú množstvám bežnej stravy. Funkčné potraviny skrátka pomáhajú aktívne chrániť zdravie.
Z histórie funkčných potravín
Viete, že prvou v podstate funkčnou potravinou bola jodidovaná soľ, ktorú používame od roku 1920? Avšak až o zhruba 60 rokov nato vznikol koncept funkčných potravín, ako ich poznáme dnes
Prvou funkčnou potravinou bola teda soľ obohacovaná o jód, čím sa malo predchádzať vzniku strumy – ochoreniu štítnej žľazy. Myšlienka a koncepcia vzniku funkčných potravín má svoj pôvod v Japonsku osemdesiatych rokov minulého storočia.
Podľa autorky publikácie Monitor zdravia – Varovné signály organizmu I., profesorky všeobecnej biológie z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, Kataríny Horákovej, dôvodom na vznik tejto koncepcie bol zvyšujúci sa vek japonskej populácie a tým rastúce nároky starých ľudí na lekársku starostlivosť. Vláda sa rozhodla podporiť výskum potravín, ktoré by pri pravidelnej konzumácii znižovali vznik ochorení u dospelých a seniorov.
Oficiálny názov
Myšlienka na zlepšenie zdravotného stavu populácie pomocou funkčných potravín sa však podľa Kataríny Horákovej nestretla vždy s kladným stanoviskom všetkých zainteresovaných. „Proti sa postavili zdravotnícke inštitúcie, ktoré takéto potraviny so zdravotným prospechom odmietali akceptovať ako potraviny a navrhovali ich označovať ako liek. Po vyjasnení vzťahu, kedy ide ešte o potravinu a kedy už o liek, sa od 1. septembra 1991 stal termín „funkčné potraviny“ oficiálnym termínom tejto kategórie výrobkov,“ uvádza sa v spomínanej publikácii.
Výrobcovia môžu používať na obale logo, ktoré informuje, že ide o produkt s predpokladaným liečebným alebo preventívnym účinkom.
„Pre dnešnú dobu je typická konzumácia výživovo prázdnych jedál, a s tým je spojený nárast civilizačných ochorení. Funkčné potraviny pôsobia priaznivo na srdce, ovplyvňujú krvný tlak, zlepšujú trávenie, posilňujú imunitu, spomaľujú starnutie, chránia pred rakovinou, sú prevenciou proti obezite a osteoporóze, majú antioxidačný účinok,“ dodáva dietologička Adriana Ilavská.
Čím sa funkčné potraviny líšia od bežných
- Zvýšenie obsahu – Vytvorením a zabezpečením špeciálnych podmienok pri pestovaní plodín alebo chove zvierat sa zvýši obsah prítomných prospešných látok. Príkladom sú vajíčka, ktorých žĺtky majú zvýšený obsah omega 3 mastných kyselín.
- Pridanie – Pridaním určitých látok sa zabezpečí prospešný účinok potraviny. Napríklad pridaním probiotických baktérií alebo vlákniny sa zabezpečí prospešný účinok na tráviaci trakt.
- Odstránenie – Odstránením niektorých látok z potraviny možno minimalizovať negatívne zdravotné účinky. Príkladom sú bezlepkové potraviny alebo mlieko so zníženým obsahom laktózy, ktoré sa tak stáva vhodnou potravnou aj pre tých, čo trpia intoleranciou laktózy.
- Chemická modifikácia – Zmenou charakteru jednej alebo viacerých zložiek potraviny sa dosiahne zlepšenie zdravia. Ako príklad možno uviesť hydrolyzované bielkoviny v detskej výžive, čím sa obmedzí alergénne pôsobenie takej potraviny.
(zdroj: Katarína Horáková: Monitor zdravia – Varovné signály organizmu I.)
Ak si kladiete otázku, či v dôsledku obohacovania funkčných potravín aktívnymi zložkami nemôže dôjsť pri ich konzumácii k predávkovaniu pridanou látkou, nemusíte sa obávať. Lekárka alžbeta Béderová hovorí, že „pri pestrej a vyváženej strave k predávkovaniu žiadnou živinou nedôjde.“
Geneticky modifikované verzus funkčné
Ľudia často spozornejú, ak sa hovorí o geneticky modifikovaných potravinách, mnohí sa obávajú poškodzovania zdravia v dôsledku ich konzumácie. Geneticky modifikované a funkčné potraviny však nie sú to isté.
Prečo sa vlastne začalo experimentovať s genetickou úpravou potravín?Primárnym cieľom genetických úprav bolo vytvoriť plodiny s lepšími vlastnosťami, respektíve vytvoriť plodiny, ktoré budú odolné voči škodcom. MUDr. Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu ako príklad spomína kukuricu, ktorú netreba ošetrovať, pretože sama produkuje látku, ktorá škodcov likviduje.
„Sója a kukurica dovezená z USA, Kanady, Argentíny alebo Číny je prevažne geneticky modifikovaná. V Európe bol prvým geneticky modifikovaným trhovým produktom rajčiakový pretlak vo Veľkej Británii. Podobne tepelne upravované výrobky – chlieb a pečivo – pripravené z geneticky modifikovaných pekárenských kvasníc sa objavili na trhu tejto krajiny,“ uvádza príklady lekárka.
GMO nie sú funkčné
Po roku 2000 začali vznikať plodiny so zmeneným nutričným obsahom tak, aby konzumentovi poskytli zdravotnú výhodu. Ako príklad odborníčka uvádza ryžu s obsahom provitamínu A alebo repku olejnú, ktorej semená produkujú aj vitamín E.
„Repka olejná bola tiež modifikovaná tak, aby sa zvýšil podiel nenasýtených mastných kyselín v tukových zásobách jej semien, čím vznikol olej, ktorý ma lepšie tepelné vlastnosti a vyšší bod prepaľovania,“ hovorí lekárka a dodáva: „V súčasnosti sa pracuje na druhej a tretej generácie geneticky modifikovaných plodín s cieľom vyvinúť zdraviu prospešné potraviny, príkladom je hypoalergénna ryža a sója, v ktorých sú eliminované gény, ktoré produkujú alergén. Modifikované potraviny musia byť povinne označené ako GMO potraviny, nie sú to však funkčné potraviny.“
