Zatiaľ čo cez školský rok musia školáci a študenti aj počas voľných dní čiastočne rátať s domácimi úlohami, cez leto sa na nich takéto nároky nekladú. Prázdniny pre nich majú byť istou formou psychohygieny, ktorú potrebujú rovnako ako dospelí.
„Je to obdobie, kedy by si deti mali oddýchnuť, zabudnúť na svoje školské povinnosti a užívať si voľné dni,“ vysvetľuje PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch.
Pokiaľ s učením nemajú problémy počas školského roka, netreba ich cez prázdniny zbytočne zaťažovať pravidelným písaním diktátov či matematickými úlohami. Deti by sa mali venovať obľúbeným aktivitám, tráviť čas s rodinou a kamarátmi, efektívne využívať voľný čas v záujmových krúžkoch a táboroch.
Deti s problémami s učením
Prázdninový oddych by si mali užiť všetky deti. Na školské povinnosti by ale predsa len mali myslieť žiaci, ktorým učenie spôsobuje z rôznych príčin ťažkosti.
„Sú to deti, ktoré majú špecifické poruchy učenia alebo majú oslabené niektoré schopnosti, prípadne deti s poruchou pozornosti, ktoré ťažšie získavajú poznatky a majú v škole problémy s učením,“ upozorňuje PhDr. Zuzana Kajanová.
Aj keď tieto deti neraz nedosahujú v škole najlepšie výsledky, na učenie musia vynakladať oveľa väčšie úsilie ako ich spolužiaci. Podľa psychologičky tak na konci školského roka môžu byť aj viac unavené.
„Treba im dopriať priestor na oddych, aby sa uvoľnili a venovali čas zábave a obľúbeným aktivitám, aspoň na pár dní im stanoviť voľnejší program. Potom si s nimi rodičia môžu určiť nejaký plán a dohodnúť sa, kedy sa budú učiť, ale isto nie v takom rozsahu, ako počas školskej dochádzky,“ zdôrazňuje odborníčka.
Nenúťte ich
Podľa psychologičky deti do učenia netreba nútiť. Rodičia by mali zvoliť skôr hravú formu a zamerať sa na rozvoj tých schopností, ktoré má dieťa oslabené.
„Pokiaľ má dieťa aj poruchu pozornosti, dlho neobsedí alebo odmieta učenie, tak nie sú vhodné dlhé prípravy. Lepšie je postupovať po častiach, po desiatich minútach si dať prestávku a viackrát to zopakovať, teda zvoliť skôr voľnejší režim, aby ste u dieťaťa nevyvolali odpor,“ zdôrazňuje psychologička.
Rodičia tiež týmto deťom musia citlivo vysvetliť, prečo je pre nich učenie potrebné aj cez prázdniny, hoci ich spolužiaci sa mu nevenujú. Kritiku treba nahradiť skôr pochvalami a prejavom pochopenia a deti motivovať aj striedaním učenia s oddychom a obľúbenými aktivitami.
Poruchy učenia:
- dyslexia – porucha čítania,
- dysgrafia – porucha písania,
- dysortografia – porucha pravopisu,
- dyskalkúlia – porucha počítania,
- dyspraxia – porucha motorickej obratnosti,
- nešpecifické poruchy učenia – súvisia s poruchami pozornosti.
Učenie ako hra
Letné učenie má síce slúžiť na zopakovanie učiva a rozvíjanie schopností a vedomostí, nemalo by však suplovať školu.
„Nemá to byť pravá školská práca ako úlohy, ktoré deti dostávajú v škole. Skôr to má byť pre deti hravejšia a atraktívnejšia forma. Napríklad na rozvoj jemnej motoriky deti písmenká nemusia len písať, ale môžu ich aj tvarovať z papiera, plastelíny, z cesta. Pri učení cudzieho jazyka si môžu k slovíčkam nakresliť obrázok – ľahšie si to zapamätajú a je to aj zábavnejšie. Pri čítaní treba vyberať články, ktoré nie sú príliš náročné, ale dieťa zaujmú obsahovo, sú spojené s jeho záľubami,“ uvádza príklady PhDr. Zuzana Kajanová.
Nenápadnou a hravou formou možno precvičovať schopnosti u všetkých detí, a to počas celých prázdnin. Koľko druhov zmrzliny majú v cukrárni a koľko za ňu budeme platiť? Čo sa píše v jedálnom lístku alebo na najbližšej tabuli pri ceste? O koľko dní pôjdeme na dovolenku? A čo tak napísať pohľadnicu starým rodičom a list kamarátom? Aj takto sa dá precvičovať matematika, písanie a čítanie. Vedomosti zas osviežia hádanky, krížovky, hlavolamy či detské časopisy.
Reparát
Poctivejšie učenie si vyžaduje príprava na reparát na konci leta. „Pokiaľ dieťa musí robiť reparát, zrejme prípravy zanedbávalo už dlhodobo. Niekedy je už také demotivované, že je veľmi ťažké povzbudiť ho k ďalšej práci, najmä ak predtým zlyhali rodičia,“ tvrdí odborníčka, podľa ktorej pre deti treba stanoviť plán učenia a trvať na pravidelných prípravách.
„Vhodné je orientovať sa na budúcnosť, vysvetliť ciele, prečo je pre dieťa dobré prejsť do ďalšieho ročníka a ukončiť školskú dochádzku,“ dodáva.
Vysoké rodičovské nároky
Ak deti bez problémov spĺňajú požiadavky daného ročníka, netreba ich podľa odborníčky učením príliš zaťažovať. Na mieste je zopakovanie najdôležitejších znalostí pár dní pred koncom prázdnin. Nútenie detí k pravidelnému učeniu na úkor iných aktivít ale môže mať negatívny vplyv.
„Deti majú aj iné potreby, ktoré treba uspokojovať a pokiaľ tie budú frustrované, môžu rezignovať, nebudú mať chuť do ničoho a môžu nosiť horšie známky alebo mať problémy vo vzťahoch,“ upozorňuje psychologička.
Hovorí, že ak sú deti príliš zamerané na výkon a nemajú priestor na uvoľnenie emócií, na vybitie energie, na čas s rovesníkmi, môže sa to prejaviť inými poruchami. Môžu to byť rôzne emocionálne poruchy, poruchy správania, neurotické, depresívne a úzkostné stavy. Tiež to môže zhoršiť vzťah detí k rodičom.
Rodičia by preto aj cez prázdniny mali myslieť na to, že deti majú mať z učenia radosť, a preto v nich treba chuť k získavaniu nových vedomostí podnecovať primerane a dopriať im aj priestor na oddych.
Autor: Jana Obrancová
