BRATISLAVA. Keď čínske úrady označili za zdroj nákazy Covid-19 trh v meste Wu-chan, málokto bol zaskočený. Zlá úroveň hygieny a široký sortiment predávaných zvierat akoby predznamenávali blížiacu sa katastrofu.
Vírusy ale preskakujú zo zvierat na človeka aj mimo exotických trhov.
Čo ak koronavírus nezmizne? Dva scenáre spolužitia vírusu a ľudstva Čítajte Ako kultúrne bližší príklad možno uviesť epidémiu vtáčej chrípky H7N7 HPAI, ktorá prepukla v roku 2003 v Holandsku.
Ľudia, ktorí prichádzali do kontaktu s nakazeným vtáctvom, čelili vážnemu riziku. Vtáčí vírus infikoval spolu 85 ľudí. Väčšina mala zápal spojiviek, u hŕstky nakazených sa ochorenie prejavovalo ako chrípka.
Ochorel aj veterinár, ktorý zvieratá testoval. Dva dni po návšteve farmy s chorými kurami ho začala bolieť hlava a dostal horúčku. O týždeň neskôr už bol v nemocnici so zápalom pľúc. Do dvoch týždňov od prvých príznakov skonal na zlyhanie orgánov.
Hoci udalosti v Holandsku zďaleka nedosiahli rozmery epidémie nového koronavírusu, prinášajú dôležité posolstvo. Vírusy mutujú neustále a obozretnosť je na mieste aj mimo lokalít so slabým hygienickým štandardom.
Životný cyklus vírusu
Vírusy napádajú takmer všetky formy života na planéte. Ich telo je natoľko jednoduché, že sa spravidla skladá iba z kúsku nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) a ochranného obalu.
Vírusy cestujú naľahko, na inváziu zneužijú nevinné bunky v tele Čítajte Na to, aby vírusy prežili a mohli sa rozmnožiť, musia urobiť tri základné kroky: prísť do kontaktu s vhodným hostiteľom, infikovať hostiteľa a vytvoriť si v ňom nové kópie vírusu. Tie potom musia musia prejsť na ďalších vhodných jedincov a kolobeh začať nanovo.
Tento proces sa dá presnejšie ilustrovať napríklad na ľudskom chrípkovom víruse.
Chrípkové čiastočky, ktoré vydýchne alebo vykašle nakazený, sa dokážu niekoľko minút až hodín vznášať v ovzduší.
Do miestnosti, kde bol chorý, vstúpi iný zdravý človek. Pri niektorom z nádychov sa chrípkovým vírusom bez problémov podarí preniknúť do dýchacích ciest.
Pre vírus nie je ťažké dostať sa do tela. Omnoho náročnejšie je udržať sa v organizme a úspešne sa rozmnožiť skôr, než ho rozpozná a napadne imunitný systém.
Na to si vírusy museli vytvoriť špeciálne mechanizmy, ktoré im uľahčia a zefektívnia fungovanie v tele hostiteľa.
Vonkajší obal vírusu bežnej chrípky pokrývajú molekuly bielkovín prispôsobené špeciálne na to, aby zapadli do buniek ľudského dýchacieho systému. Bielkovinami si "odomkne" vstup do bunky a prenikne do jej vnútra.
Pomocou ďalších prispôsobených mechanizmov dokáže vírus zneužiť jednotlivé časti bunky na to, aby tvorili jeho kópie. Kým sa vírus nerozmnoží v dostatočnom množstve, musí sa vedieť ukryť alebo potlačiť imunitné reakcie hostiteľovho tela.
Kópie vírusu už medzičasom môžu opustiť hostiteľa, vznášať sa vo vzduchu či dopadnúť na povrchy a striehnuť na svoju novú obeť.
Nepretržitá genetická lotéria
Vírusy sa v telách hostiteľov alebo v prostredí neustále dostávajú do kontaktu s novými druhmi živočíchov, ktoré sa pokúšajú infikovať. Väčšinou neúspešne.
Genetické rozdiely - napríklad medzi rastlinami a človekom - bývajú príliš veľké. Ľudský chrípkový vírus nedokáže napadnúť rajčiaky a naopak vírus, ktorý mozaikovito zafarbuje listy rastlín, neprenikne do buniek pľúc.
