Genetické dedičstvo po dávnych predkoch človeka môže zvyšovať závažnosť ochorenia Covid-19.
Našli prvý dôkaz, že záhadní predkovia ľudí žili aj mimo sibírskej jaskyne Čítajte Zhruba pred 60-tisíc rokmi došlo k stretu a kríženiu moderného človeka s človekom neandertálskym. Genetická výbava, ktorú po sebe zanechali, sa stala v čase celosvetovej pandémie predmetom záujmu.
Vedci Hugo Zeberg z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Nemecku a Svante Pääbo z Okinawského inštitútu vedy a techniky v Japonsku vo svojom výskume zistili, že skupina génov (takzvaný haplotyp), ktorú zdedil moderný človek po svojom neandertálskom predkovi, pravdepodobne zvyšuje riziko ťažkého priebehu ochorenia na Covid-19.
Ich štúdia bola uverejnená v časopise Nature.
Vyššie riziko úmrtia
Ak je človek nositeľom neandertálskeho haplotypu, má až trikrát vyššie riziko, že bude potrebovať pri svojej liečbe pľúcnu ventiláciu, ukazuje nový výskum.
Tieto neandertálske gény sa vyskytujú približne u 16 percent obyvateľov Európy a zhruba u polovice ľudí z južnej Ázie. Naopak, u obyvateľov východnej Ázie a Afriky sa takmer nenašiel.
