"Od roku 2002 nepoužívam ani tlačiareň, ani papier, nič. Všetko je dnes zdigitalizované. Našťastie, písal sa rok 1998 a ja som stála pri kopírke," opísala vedkyňa Katalin Karikó v podcaste The Daily denníka The New York Times okamih, ktorý jej zmenil život.
Pri kopírke na Pensylvánskej univerzite sa totiž začala zhovárať s imunológom Drewom Weissmanom a za krátky čas zistili, že majú veľa spoločného.
Weissman jej okrem iného povedal, že spolu s Anthonym Faucim, aktuálne jedným z najznámejších vedcov v USA hľadajú spôsob, ako pomocou DNA vytvoriť prevratnú vakcínu.
Reakcia Karikóovej, ktorá v maďarskom Szolnoku vyrastala v dome bez tečúcej vody a chladničky, bola rýchla. Weissmanovi navrhla, aby na prípravu vakcíny použili mRNA technológiu, na ktorej už roky pracovala.
A hoci ich čakala ešte dlhá a strastiplná cesta, RNA vakcína skutočne uzrela svetlo sveta. A nielen to. Zohrala kľúčovú úlohu v boji proti pandémii covid-19, ktorá paralyzovala celý svet.
Inštitút Karolinska teraz udelil Katalin Karikóovej a Andrewovi Weissmanovi Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
"Cenu pre nich som očakával už pred dvoma rokmi, o to viac pred rokom, a bol som sklamaný, že ju nedostali. Dnešná nominácia je nielenže zaslúžená, ale predovšetkým samozrejmá," komentuje pre SME slovenský imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
"Bolo povinnosťou Nobelovho výboru na Inštitúte Karolinska, ktorý cenu udeľuje, oceniť objav terapie založenej na mediatórovej RNA (mRNA) skôr. Prvýkrát v histórii medicíny a ľudstva vôbec sme totiž priamo počas pandémie v rekordnom čase vyprodukovali aj ochranu. A zdá sa, že naozaj účinnú. Tento objav zachránil v priebehu uplynulých troch rokov na celom svete milióny životov," dodáva.
V texte sa dočítate:
- S akým revolučným systémom prišli Katalin Karikó a Andrew Weissman.
- Prečo je tento objav považovaný za revolučný.
- Či je možné technológiu použiť aj v boji proti iným ochoreniam, ako je covid.
Zmenili technológiu vakcín
Vedci, ktorí sa v roku 1998 stretli pri kopírke na Pensylvánskej univerzite, neskôr spoločne zmenili technológiu vakcín.
O sedem rokov totiž zverejnili prekvapivé zistenie o mRNA, ktorá bunkám poskytuje inštrukcie na tvorbu bielkovín.
