WASHINGTON. Chorobu covid-19 dnes mnohí ľudia berú skoro ako rutinnú nepríjemnosť podobnú chrípke a iným sezónnym nákazám.
Štyri roky po prvých správach o novom respiračnom ochorení sú však jeho trvalejšie dopady, známe ako "dlhý covid", stále záhadou pre lekárov i pacientov, napísal denník The Washington Post.
"O tomto konkrétnom koronavíruse toho vieme veľa," povedala Francesca Beaudoinová, ktorá vedie epidemiologické stredisko na Brownovej univerzite. "Pochopenie dlhodobých následkov infekcie to ale neprináša," dodala.
Verte svojim pacientom
Problémy s pretrvávajúcimi príznakmi od únavy, ťažkosti s dýchaním, zahmlenie mozgu (výraz pre kognitívne problémy), cez bolesť kĺbov až po dlhodobejšiu stratu čuchu a chuti podľa Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) hlási až sedem percent Američanov, ktorí covid-19 prekonali.
Syndróm však stále nemá jasne definovanú príčinu ani liečbu. Nedostatočné znalosti podľa Beaudoinovej a ďalších výrazne zvyšujú záťaž zdravotníctva, medzitým sa ľudia sťažujú na obmedzenia v každodennom živote vrátane neschopnosti pracovať.
K diagnóze dlhého covidu spravidla lekári dospievajú vylučovacou metódou, ak sa pre pretrvávajúce príznaky pacientov nepreukáže žiadna iná príčina.

V septembri však odborný časopis Nature publikoval štúdiu, podľa ktorej možno v krvi ľudí s dlhým covidom nájsť špecifické znaky. Toto zistenie by mohlo viesť k vývoju diagnostických krvných testov.
"Je to naozaj vzrušujúce," povedal epidemiológ Ziyad Al-Aly, ktorý sa postcovidovým syndrómom zaoberá na Washingtonskej univerzite v St. Louis. "Prináša to objektívny dôkaz, ktorý diagnózu legitimizuje a ukazuje, že si ju ľudia nevymýšľajú. A prináša to indície ohľadom mechanizmu," uviedol.
Štúdia vypracovaná výskumníkmi z newyorskej nemocnice Mount Sinai a lekárskej fakulty Yaleovej univerzity ukázala, že osobné príbehy pacientov spravidla zodpovedali vedeckému pozorovaniu, čím podporila myšlienku, že pacienti majú prehľad o tom, čo sa s ich organizmami deje.
Podľa šéfa výskumného tímu Davida Putrinoa z poznatkov plynie dôležitý odkaz pre lekárov: Verte svojim pacientom.
Všetko je otvorené
Pacienti, ktorí zdieľali svoje skúsenosti na sociálnych sieťach, na dlhý covid upozornili v ranej fáze pandémie. Definície rôznych kombinácií až 200 možných príznakov a dokonca ani samotný názov syndrómu však stále nie sú uzavretou záležitosťou.
Pokiaľ ide o jeho príčinu, existuje niekoľko teórií vrátane zápalu, istej formy autoimunitnej reakcie spustenej vírusom, trvalého poškodenia tkaniva alebo pretrvávajúcej prítomnosti vírusu. Mnohí vedci vidia poslednú možnosť ako obzvlášť zaujímavú.

"Nie je neobvyklé, aby vírus ostal v tele," povedal riaditeľ imunologického ústavu lekárskej fakulty Pensylvánskej univerzity John Wherry. V prípade vírusu SARS-CoV-2 sa týmto javom výskumníci intenzívne zaoberajú.
"Objavilo sa veľa informácií, zatiaľ sme však nenašli priamy príčinný vzťah medzi prítomnosťou vírusu v tele a príznakmi dlhého covidu," uviedol.
Mnohí odborníci sa domnievajú, že všetky prípady syndrómu nemožno zaradiť do rovnakej kategórie.
S definíciou ochorenia pomohla štúdia vytvorená pod záštitou amerického Národného ústavu zdravia (NIH) a publikovaná v máji v odbornom časopise JAMA, ktorá identifikovala 12 najčastejších príznakov. Zoznam zahŕňa únavu, motanie hlavy, zažívacie ťažkosti, búšenie srdca a problémy s chuťou na sex.
Odborníci odporúčajú trpezlivosť
Žiadny schválený liek na dlhý covid neexistuje, a lekári sa tak snažia hlavne tlmiť príznaky, ktoré často pripomínajú iné ochorenia. Taktiež sa snažia prispôsobovať postupy nasadzované u ľudí po otrase mozgu s cieľom uľaviť pacientom od kognitívnych problémov.
Niektorí lekári predpisujú slabé dávky naltrexónu, čo je generické liečivo hojne používané pri liečbe závislosti od alkoholu alebo opiátov.

"Nemáme jasný algoritmus, podľa ktorého postupovať," konštatovala Beaudoinová. Ona aj ďalší odborníci odporúčajú trpezlivosť. Väčšina ľudí sa podľa nich nakoniec uzdraví, akokoľvek sa líši dĺžka procesu.
Vo všeobecnosti sú horšie prípady dlhého covidu spojené s vážnejšími prípadmi akútnej fázy ochorenia. Niektorí pacienti uvádzajú, že im pomáhajú relaxačné techniky a psychoterapia, ktorá môže pomôcť vyrovnať sa s depresiou a úzkosťou vyplývajúcou z chronickej a nie príliš objasnenej choroby.
A na záver jedno optimistické pozorovanie: Ak dostanete covid-19 dnes, pravdepodobnosť dlhodobých následkov je nižšia ako v minulosti. Tak to aspoň vidí Beaudoinová a iní výskumníci, aj keď zatiaľ nevedia vysvetliť dôvod. "Máme podozrenie, že vírus vyvoláva slabšiu imunitnú reakciu," uviedla Beaudoinová.