Čo je trombóza a kde sa tvorí
Pod trombózou rozumieme vytvorenie krvnej zrazeniny (trombus) v krvnej cieve, a tým vyvolané zúženie resp. upchatie tejto cievy.
Najčastejšie sa trombózy nachádzajú v žilách (flebotrombóza). Postihované sú prevažne žily dolnej časti tela (panvové žily a žily dolných končatín). Tromby však môžu vznikať aj v srdcových dutinách. Trombózy arteriálneho cievneho systému sú skôr zriedkavé.
Zavlečením trombu hrozí pľúcna embólia, ktorá v najhoršom prípade končí smrteľne. Rizikovými faktormi sú okrem iného dlhé sedenie (hlavne pri cestách), kŕčové žily a zvýšený sklon k zrážanlivosti krvi po operácii alebo po pôrode.
Typickými znakmi sú bolesti a opuch lýtka alebo nohy, v závislosti od miesta trombózy. Diagnóza sa určuje pomocou ultrazvuku alebo flebografiou.
Liečba pozostáva z hemodilúcie (heparín) a používania kompresného obväzu. Aby sa zabránilo ďalším trombózam a následným škodám (ulcus cruris, vred predkolenia), treba dbať na preventívne opatrenia.
Príčiny trombózy
Rozhodujúce mechanizmy spôsobujúce trombózu, boli opísané už v roku 1856 Rudolfom Virchowom a podľa neho boli i pomenované ako Virchowova triáda. Ide pritom o poškodenie cievnej steny, spomalenie krvného toku a zvýšený sklon k zrážanlivosti krvi v dôsledku zmien zloženia krvi.
Kým pri venóznej trombóze (flebotrombóze) stojí v popredí spomalenie krvného toku a zvýšený sklon k zrážanlivosti krvi, má pri vzniku zriedkavejšej arteriálnej trombózy rozhodujúci význam poškodenie stien ciev, väčšinou ako následok artériosklerózy, s usadzovaním krvných doštičiek (trombocytov).
U mnohých pacientov sa nedá nájsť žiadna aktuálna príčina. V zriedkavých prípadoch je základom recidivujúcich flebotrombóz dovtedy neznáme ochorenie na rakovinu.
Spoľahlivé údaje o častosti trombóz neexistujú. Odhaduje sa, že každým rokom ochorejú cca. 2 zo 100 žien. Muži sú postihovaní zriedkavejšie. Riziko, že človek na trombózu ochorie druhý krát, je potom mnohonásobne zvýšené.

Rizikové faktory trombózy
Venózna trombóza
dlhšie trvajúca imobilita
nedostatok pohybu, napríklad dlhé sedenie pri diaľkových letoch alebo v aute
zvýšený sklon k zrážaniu krvi, napr. po veľkých operáciách, pôrode
Infekčné ochorenia, úrazy
hemofília so zvýšenou viskozitou krvi, napr. polycytémia
obehový šok
srdcová insuficiencia
nadváha
Arteriálna trombóza
cievne zmeny pri artérioskleróze a jej rizikových faktoroch ako je fajčenie, vysoký krvný tlak (hypertónia), cukrovka (diabetes mellitus) alebo nadváha (adipozita)
užívanie liekov, napr. hormonálnych prípravkov obsahujúcich estrogén (antikoncepčné pilulky)
zápaly ciev

Príznaky a diagnóza trombózy
Ťažkosti sú v počiatočnej fáze ochorenia často necharakteristické. Ako jasné príznaky žilovej trombózy dolných končatín platia spontánne bolesti alebo bolesti pri záťaži, ktoré sa pri zvýšenej polohe zlepšia, tlaková bolesť na vnútornej strane chodidla (Payrov príznak) a počas trombózy v žile, bolesti v lýtku pri ohnutí chodidla (Homansovo znamenie), bolesti v lýtkach pri tlaku (Meyerov príznak), rastúci opuch s nárastom obvodu nohy ako i zosilnené vyrysovanie povrchových žíl („varovné žily“). Trombózy na pažiach sú často veľmi bolestivé, paža je opuchnutá a na povrchu vykazuje zosilnenú žilovú kresbu.
Ak na základe ťažkostí pacienta existuje podozrenie na flebotrombózu, je na potvrdenie diagnózy nutné okamžité nasadenie zobrazovacích vyšetrovacích metód, lebo úspech terapie závisí od „veku“ trombózy.
Najvhodnejšou metódou na dôkaz trombózy ako i na určenie jej rozsahu je ešte stále röntgenologické vyšetrenie pomocou kontrastnej látky (flebografia). Pre skúseného lekára sú rovnako vhodné špeciálne vyšetrenia ultrazvukom (Dopplerova sonografia). V poslednom čase sú k dispozícii látky, ktoré pri ultrazvuku umožňujú lepšie zobrazenie krvného toku. Ich nasadenie pri diagnostikovaní trombózy sa v súčasnosti skúma.
Liečba trombózy
Trombus ostáva vo svojej pôvodnej forme zachovaný len niekoľko dní. Po zmene štruktúry sa vo svojom konečnom štádiu „jazvovito“ mení a cieva je opäť čiastočne priechodná (rekanalizácia).
Cieľom terapie je v prvom rade obnovenie krvného toku. Táto terapia závisí od „veku“ trombu a je úspešná len počas prvých 10 dní po vzniku trombu. Obnova krvného toku môže na jednej strane nastať pomocou medikamentózneho rozpustenia trombu. Na druhej strane sú k dispozícii chirurgické metódy. Buď odstránenie uzavretia pomocou odstránenia zrazeniny (trombektómia) alebo premostenie uzatvoreného úseku cievy pomocou cievnej protézy (bypass).
V druhom rade smeruje terapia trombózy k tomu, aby sa zabránilo ďalšiemu rastu trombu ako i neskorším následkom resp. komplikáciám. Liečba sa začína intravenóznym podávaním heparínu a neskôr, po cca. jednom týždni sa môže zmeniť na orálne užívaný prípravok (Marcumar).
Aby sa zabránilo recidíve trombózy, mala by sa táto liečba prevádzať minimálne 6 mesiacov. Okrem toho je nutné nosenie kompresívnych pančúch. Na posúdenie priebehu ochorenia sa ponúka pravidelné meranie obvodu postihnutej končatiny.
Komplikácie pri trombóze
Najviac obávanou komplikáciou trombózy je vytvorenie embólie uvoľnením a odplavením trombu. Ten sa môže krvnou dostať do pľúc (pľúcna embólia) alebo do mozgu (mozgová porážka) a viesť dokonca k smrti. Rovnako vážnou komplikáciou, ktorá ohrozuje život, je osídlenie trobmu baktériami a rozšírenie tohto zápalu na krvnej ceste (sepsa).
Veľmi dlhotrvajúcu komplikáciu predstavuje vytvorenie kŕčových žíl, keď cieva s trombom ostane uzavretá a vytvoria sa „obchvatné“ cesty povrchovými žilami. Trvalé bránenie toku krvi hlavne z nôh môže nakoniec ústiť do vytvorenia vredov (ulcus cruris), ktoré majú veľmi zlé vyhliadky na liečenie (takzvaná „otvorená noha“).

Prevencia trombózy
užívanie liekov proti zrážaniu krvi (heparín)
orálne antikoagulanciá (Marcumar)
používanie sťahovacích pančúch pred operáciami alebo po pôrodoch
včasný pohyb
liečebná gymnastika
všeobecne vyhýbanie sa rizikovým faktorom ako je fajčenie, nadváha alebo užívanie antikoncepčných piluliek
pri arteriálnych tromboembóliách kyselina acetylsalicylová (Acylpirín)
dostatočný prísun tekutín
po prekonanej venóznej trombóze dolných končatín sa odporúča, napr. pomocou špeciálnych „žilových vankúšov“, spávať s vysoko položenou (položenými) nohou (nohami), a síce 15 – 20 cm vyššie než srdce
Prognóza pacientov s trombózou
Každý pacient, ktorý prekonal trombózu, je ohrozený opätovnou trombózou. Pri prítomnosti rizikových faktorov je nutné v týchto prípadoch dbať na konzekventnú profylaxiu proti trombóze. V mnohých prípadoch sa vyvíja posttrombolický syndróm. Pod tým rozumieme trvalú slabosť žíl s príslušnými následkami: ukladanie vody do tkaniva (edém), vznik kŕčových žíl (varixy), zápal kože (dermatitída) a tvorba vredov (ulcera).