Prehľad Leišmanióza je infekčné ochorenie spôsobované určitými jednobunkovými parazitami, leišmániami. Prenos nastáva niektorými druhmi komárov. Pri kutánnej leišmanióze je postihnutá len koža; na mieste vstupu sa vyvíja bezbolestný vred, ktorý sa spravidla zahojí pri tvorení jazvy a často nevyžaduje nijaké ošetrenie. Pri mukokutánnej leišmanióze sú v prvom rade postihnuté sliznice, pričom sa parazity rozširujú najmä pozdĺž vnútorných dýchacích ciest a tam môžu spôsobiť vredy resp. zmrzačenia. Na liečbu sú k dispozícii rôzne lieky. Očkovanie neexistuje.
Synonymné, iné označenia K leišmaniózam patrí množstvo ochorení, ktoré sú známe pod rôznymi pojmami. Viscerálna leišmanióza sa označuje aj ako kala-azár alebo horúčka dum-dum. Kutánnu a mukokutánnu leišmaniózu možno podľa ich oblastí výskytu rozdeliť na leišmaniózu starého a nového sveta. Dodatočne sa pre formy príznakov používajú pojmy ako: kožný granulóm, uta alebo espundia.
Definícia a všeobecné informácie Leišmaniózy zahŕňajú skupinu infekčných ochorení, ktoré sú vyvolávané rôznymi druhmi bičíkovcov, takzvaných flagelata, rodu leishmania. Leišmaniózy sú rozšírené hlavne v tropických a subtropických krajinách. Podľa oblasti výskytu sa ako prenášači objavujú rôzne druhy komárov. Pri takom množstve foriem ochorenia sa ustanovilo rozdelenie na tri skupiny:
viscerálna leišmanióza kutánna leišmanióza mukokutánna leišmanióza
V nasledovom príspevku pôjde o kutánnu leišmaniózu, známu aj ako orientálnu leišmaniózu alebo Bagdadskú leišmaniózu, a o mukokutánnu leišmanióza, známu aj ako uta alebo espundia.Viscerálnu leišmaniózu nájdete kliknutím na ľavú lištu. Kutánna a mukokutánna leišmanióza napáda na rozdiel od viscerálnej leišmaniózy iba kožu a sliznice (latinsky cultis = koža a mucus = sliz) a nepoškodzuje vnútorné orgány. Rozmnožovanie parazitov je väčšinou obmedzené na miesto, kde parazity do tela vnikli. Lymfatickou a krvnou cestou však parazity môžu vniknúť až do slizníc, prevažne oblasti nosohltana.
Pôvodca Pôvodcovia kutánnej a mukokutánnej leišmaniózy sa od seba morfologicky, t. zn. vonkajším vzhľadom neodlišujú. Rozlíšenie je možné len molekulárne-biologickými alebo imunologickými metódami:
kutánna leišmanióza: Leishmania tropica, L. major, L. aethiopica, L. mexicana – komplex, L. brasiliense – komplex mukokutánna leišmanióza: L. brasiliense – komplex.
Dnes je známych mnoho druhov, ktoré sa odlišujú oblasťami výskytu. „Rezervoárom“ pôvodcov pre leišmánie sú stavovce, čiže aj človek. Leišmánie sú obligátne intracelulárne žijúce parazity, t. zn. že môžu prežiť len v určitých bunkách svojho hostiteľa.
Cesta šírenia infekcie Pri cicaní krvi na človeku prijíma komár-prenášač bičíkovitú formu leišmánií, takzvané promastigoty. Na mieste bodnutia dochádza potom k rozmnoženiu parazitov a v zriedkavých prípadoch, podľa pôvodcov a reakčnej schopnosti pacienta, k lokálnemu rozšíreniu parazitov krvným a lymfatickým tokom.
Inkubačná doba Je veľmi variabilná: medzi jedným týždňom a viacerými mesiacmi, ale aj niekoľko rokov.
Symptómy Kutánna leišmanióza
Na mieste bodnutia hmyzom koža najprv sčrevenie. Neskôr sa vytvára spomínaný opuch, ktorý sa viacero týždňov zväčšuje. Nakoniec vzniká centrálne vpadnutie a vyvíja sa bezbolestný vred. Tento vred sa po niekoľkých mesiacoch pri tvorení jaziev zahojí. Rozsah tvorenia jaziev a rýchlosť hojenia závisia od dodatočne sa objavujúcich infekcií. Hojenie vyplýva z narastajúcej celulárnej imunity, ktorá spoľahlivo chráni pred opakovanými infekciami tým istým parazitom.
mukokutánna leišmanióza
Formy ochorenia sú rôznorodé a siahajú od kutánnych, spontánne sa hojacich neškodných foriem až k ťažko mrzačiacim formám. U posledných začína ochorenie rovnako so sčervenaním a opuchom na mieste bodnutia. Toto sa v priebehu ca. 4 až 8 týždňov premení na vred. Bezprostredne po prvotnej infekcii, avšak ešte aj o pár rokov neskôr, môžu byť pozorované metastázovania parazitov (metastatické sekundárne lézie), ktoré napádajú predovšetkým sliznicu nosa, hltana, pier a hrtana. Varovnými signálmi je väčšinou krvácanie z nosa alebo obmedzené dýchanie nosom. Ak sa poškodí nosová priehradka, nos sa „zrúti“ (tapírí nos). Poškodením tkaniva sa podporujú ďalšie infekcie.
Diagnóza Pri kutánnych formách lešmaniózy môže dôkaz pôvodcu vyplývať zo vzorky tkaniva z okraja vredu mikroskopicky alebo kultiváciou pôvodcu. Ak naproti tomu existuje mukokutánna forma lešmaniózy, dá sa diagnóza stanoviť aj sérologicky z krvi medódami imunofluorescenicie alebo technikami ELISA (= enzýmová imunoadsorbentová analýza)
Dôležitým testom u pacientov s leišmaniózou je takzvaná intrakutánna reakcia na dôkaz leišmaniózy. Nepatrí k metódam diagnózy, ale umožňuje odhad stavu obranyschopnosti pacienta podobne ako pri tuberkulínovej reakcii. Pri tomto teste sa do kože, t. zn. intradermálne, vstrekuje antigénový roztok obsahujúci kultivované leišmánie. V priebehu 48 až 72 hodín sa na mieste vpichu vytvára sčervenanie a opuch o priemere minimálne 5 mm, táto reakcia vzniká až po uskutočnenej liečbe.
Komplikácie Ku komplikáciám treba v prvom rade prirátať dodatočné bakteriálne infekcie. Pri mukokutánnej leišmanióze sa na tvári alebo na krku často dajú vidieť zmrzačenia ako následok poškodenia sliznice.
Terapia Medikamentózna terapia kutánnej leišmaniózy nie je v každom prípade nutná. Ak sa vyskytujú nekomplikované vredy, ktoré vykazujú tendenciu zahojiť sa, možno sa liečenia vzdať. Inak sú nutné len lokálne injekcie s nátriom-antimón-glukonátom. Ak ide o mukokutánnu leišmaniózu, je v každom prípade nutná systémová terapia ako bolo udané pri kala-azáre (nátrium-antimón-glukonát, megluminantimonát, pentamidín, alopurinol). Ak by práve pri mukokutánnom ochorení terapia zlyhala, je k dispozícii amphotericín B ako ultima ratio.
Letalita Letalita mukokutánnej leišmaniózy závisí vo veľkej miere od iných infekcií. S mimoriadne vysokou úmrtnosťou sú spojené zápaly pľúc po aspirácii (vdýchnutí) infikovaného tkaniva.
Profylaxia Všeobecná profylaxia začína bojom proti hmyzu-prenášačom. Osobná ochrana pred bodnutiami hmyzu zahŕňa nosenie vhodného oblečenia a používanie sietí proti moskytom. Neexistuje nijaké očkovanie. Kutánna leišmanióza zanecháva trvalú imunitu.
