SME

Choroby sa časom zmenili

Starí Slovania mali podľa všetkého problémy najmäs tuberkulózou a artritídou, dnešných obyvateľov Slovenska trápia najčastejšie civilizačné choroby 21. storočia.

BRATISLAVA. Prvým slovanským obyvateľom Karpatskej kotliny by v jej vtedy ešte panenskej prírode podľa našich skúseností so znečisteným životným prostredím a stresom nemali hroziť žiadne vážne choroby. Zdravotný stav človeka však súvisí aj s celkovým životným štýlom - stravou, podmienkami na bývanie či typom pracovnej činnosti.

„Úroda sa pre počasie a škodcov občas nevydarila. V čase núdze bola bežná podvýživa, rast detí sa spomalil, preto prví roľníci boli menší ako dnešní ľudia,“ píše autor Atlasu svetových dejín John Haywood. „Museli pracovať oveľa ťažšie než lovci a zberači a začali ich postihovať choroby kĺbov ako artritída.“ Keď začali chovať zvieratá, prenášali sa na nich niektoré ich choroby, napríklad tuberkulóza.

Podunajskí Slovania, ktorí prišli do Podunajskej nížiny v prvom tisícročí nášho letopočtu, boli podľa Ilustrovaných dejín Slovenska od Antona Spiesza roľníci a pastieri. Chovali najmä hovädzí dobytok, ovce a kozy.

Bohatší mali iné choroby

Ako sa počas stáročí prehlbovali rozdiely medzi vrstvami obyvateľstva, zásadne sa vzďaľovali ich životné podmienky, a ovplyvnili aj vývoj zdravia.

Majetní ľudia bývali luxusnejšie, boli lepšie chránení pred chladom, a v stravovaní si dopriali. Niektorí to prehnali a trpeli zažívacími problémami a dnou, ktorá spôsobuje kruté bolesti dolných končatín.

„Aj keď nemáme o tom komplexné informácie, sporadické správy sa objavujú v kronikách, často bohatých šľachtických rodov,“ hovorí Ľudmila Pavlíková z oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Chudobní trpeli podvýživou. Oslabený organizmus ľahko podľahol aj bežným chorobám najmä v chladných mesiacoch, no najväčším problémom boli infekčné ochorenia.

Na mor umierali tisíce

Stredovek vytvoril ideálne podmienky na vlny epidémií, ktoré usmrtili milióny Európanov. Mestá prudko rástli, nemali však vyriešenú kanalizáciu a odvoz odpadu.

„Na vidieku zas žila často v jedinej zle vetranej miestnosti celá rodina a v zimných mesiacoch aj domáce zvieratá. Hneď vedľa domu bola kopa hnoja, ktorou sa voda v studni neraz kontaminovala,“ hovorí Pavlíková. Ľudí často trápili kožné a pohlavne prenosné ochorenia.

Myslenie ľudí ovplyvnila aj cirkev, ktorá odmietala nevyhnutnosť pravidelnej očisty tela. Starí Gréci či Rimania venovali hygiene veľkú pozornosť, o pár storočí neskôr na ignoranciu tejto každodennej potreby Európa kruto doplatila. Zlé hygienické podmienky a nízka úroveň zdravotnej starostlivosti v čase, keď ešte neboli mnohé lieky, spôsobili, že infekčné choroby sa šírili veľmi rýchlo.

Medzi 14. až 18. storočím napríklad znížili morové epidémie „čierna smrť“ počet obyvateľov Európy o tretinu. Baktérie moru napádali lymfatický či tráviaci systém alebo pľúca a spôsobovali zápaly spojené s vysokými horúčkami a opuchmi. Bezprostrednou príčinou smrti bol rozpad orgánov a krvácanie.

Umieralo aj mnoho detí

Ešte v 19. storočí ľudia zomrelo na Slovensku 50-tisíc ľudí pri epidémii cholery, pripomína Pavlíková. Ľudia nepočúvali rady lekárov a ich životný štýl, najmä na vidieku, bol stále rovnaký. K vysokej chorobnosti prispela podvýživa a tiež horšia dostupnosť zdravotnej pomoci než mali obyvatelia miest.

„Darilo sa tuberkulóze, toto vážne pľúcne ochorenie bolo často príčinou smrti aj v minulom storočí medzi svetovými vojnami. Boj s ním vyriešil objav penicilínu,“ vysvetľuje Anna Falisová z Historického ústavu SAV v Bratislave. Informácie o príčinách úmrtí však nie sú presné. „Posudzovali ich často ohliadači mŕtvol, ktorí nemali medicínske vzdelanie.“

Veľkým problémom predošlých dvoch storočí bola aj vysoká úmrtnosť detí. „Umierali často na čierny kašeľ, šarlach či záškrt. Problémom boli aj osýpky, pravé kiahne a detská obrna. Až po druhej svetovej vojne sa Európa vďaka očkovacím vakcínam s mnohými chorobami vyrovnala,“ hovorí historička.

Súčasníci majú iné zdravotné problémy

Dnes sú problémom ľudí na Slovensku ako obyvateľov vyspelej krajiny najmä civilizačné ochorenia spôsobené prejedaním, stresom, fajčením, pitím alkoholu a nedostatkom pohybu.

Ľudí trápi srdcovo-cievny systém, chronické choroby pľúc, rakovina a metabolické ochorenia, ako je cukrovka. „Významné z hľadiska úmrtnosti a prípadov invalidity sú aj úrazy, ale aj psychické poruchy,“ povedala Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie WHO na Slovensku.

Vyriešiť zdravotné problémy populácie nebude ľahké ani v budúcnosti. „Vývoj nových liekov zažíva obdobie rozmachu, ale kým sa nový liek dostane k pacientovi, ubehne aj desať rokov a stojí to miliardy,“ hovorí Sedláková.

Vďaka lepšej hygiene sa svet zbavuje kiahní, osýpok a iných infekčných chorôb, prichádzajú však nové, ako sú AIDS či SARS a vracia sa tuberkulóza.

V roku 2020 bude podľa WHO medzi najčastejšie príčiny úmrtí patriť ischemická choroba srdca, depresívna psychóza a dopravné nehody. Dnes na Slovensku jedno zo siedmich úmrtí ľudí do 25 rokov spôsobí dopravný úraz.

(bes)
Nemoci kedysi...

artritída

dyzentéria

brušný a škvrnitý týfus

chrípkové epidémie a pandémie

trachóm, infekčné ochorenie očí, ktoré viedlo k slepote

pohlavné a kožné ochorenia

tuberkulóza

... a dnes

choroby srdcovo-cievneho systému

chronické ochorenia pľúc

rakovina

metabolické ochorenia (cukrovka)

duševné choroby

Pomáhali lekári aj olejkári

Lekárov bolo málo, ľudia sa preto spoliehali na rady olejkárov, ktorí poznali tajomstvo byliniek.

Pacientom na Slovensku pomáhali v minulosti najmä olejkári. Vedomosti, ako spracovať liečivé rastliny do olejov a mastí, sa naučili od mníchov.

Spočiatku pôsobili v oblasti Turca a Spiša, kde sa olejkárstvu venovali celé dediny. Neskôr chodili olejkári po celej Európe a dostali sa až na Sibír. Lekárnici ich považovali za konkurenciu. Využili niekoľko prípadov pacientov, ktorí nedodržali dávky a zomreli, a vďaka ich lobovaniu cisár Jozef II. túto činnosť dekrétom zakázal.

V stredoveku bolo v Európe ešte málo lekárov. Od 12. storočia sa vzdelávali v Bologni, ale po latinsky, čo mnohých Stredoeurópanov odrádzalo. Situácia sa pre Slovákov zlepšila v roku 1348, keď vznikla v Prahe Univerzita Karlova a na Lekárskej fakulte sa prednášalo v češtine.

Zdrojom informácií o zdraví a chorobách boli aj lekárnici, ktorí začali pôsobiť na našom území v 17. storočí. Ani v polovici 19. storočia však nebola zdravotná pomoc dostatočná.

„Na území celého Slovenska pôsobilo vtedy 210 lekárov, 319 pôrodných asistentiek a 244 ránhojičov a chirurgov,“ hovorí Ľudmila Pavlíková z Lekárskej fakulty UK.

Boli medzi nimi aj českí lekári. Napríklad profesor Jiří Brdlík sa sústredil na problém vysokej úmrtnosti novorodencov. Do jedného roka ich vtedy zomierala viac ako štvrtina. Dôraz kládol na osvetu matiek, aby sa vedeli o dieťa správne starať .

Prvé nemocnice s niekoľkými lôžkami pre chorých založila cirkev v kláštoroch. Neskôr vytvárali mestá, najmä banské, vlastné špitály, lebo sa chceli postarať o kvalitných pracovníkov po úrazoch.

V roku 1857 vznikla 1. detská nemocnica na Slovenku, jej vznik podnietil Bratislavský ženský dobrovoľný spolok. „Patrila medzi najmodernejšie v strednej Európe a bola určená najmä deťom z najchudobnejších vrstiev,“ hovorí Pavlíková.

V roku 1864 v Bratislave otvorili Krajinskú štátnu nemocnicu. Ako jedna z prvých nemocníc v Uhorsku mala röntgen.

(bes)
Pitvy, ktoré pomáhali lepšie poznať ľudský organizmus i choroby, čo spôsobovali smrť, boli dlhé stáročia zakázané a robili sa tajne.
lLUSTRAČNÉ FOTO – ISIFA
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 700
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 529
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 691
  5. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 10 299
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 991
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 692
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 429
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu