Otázka ktoré látky spôsobujú najväčšiu závislosť je na prvý pohľad jednoduchá, no záleží na tom, komu ju položíte.
Výskumníci môžu mať odlišné kritériá - škoda, ktoré látka na tele spôsobí, jej cena a dostupnosť, rozsah v akom aktivuje dopamínový systém mozgu, nakoľko nepríjemné sú abstinenčné príznaky alebo ako rýchlo sa od nej stane závislý.
Potenciál závislosti sa dá merať aj inými aspektmi, existujú dokonca vedci, ktorí tvrdia, že drogy dokonca nemusia vždy vytvoriť závislosť.
David Nutt so svojim vedeckým tímom sa preto rozhodol dilemu rozlusknúť prostredníctvom panelu expertov na závislosť.
1. Heroín
Výskumníci sa zhodujú, že rebríček látok spôsobujúcich najväčšiu závislosť suverénne vedie heroín. Pri testovaných zvieratách dokázal zvýšiť hladinu dopamínu v centre odmien mozgu až o 200 percent.
Nebezpečenstvo tohto opiátu spočíva okrem závislosti aj v jednoduchom predávkovaní. Smrteľná dávka je totiž iba päťnásobkom množstva, ktoré je nevyhnutné pre narkotický účinok.
Heroín je zároveň druhou najškodlivejšou látkou z hľadiska negatívneho efektu na užívateľov a spoločnosť. Odhadované ročné množstvo vyprodukovaného heroínu sa podľa údajov OSN odhaduje na 526 ton.
Toto sa začne diať s telom od chvíle, keď skoncujete s fajčenímČítajte
2. Kokaín
Kokaín priamo zasahuje do spôsobu akým mozog využíva dopamín na prenášanie informácií z jedného neurónu na druhý.
Kokaín sa naviaže na dopamínové prenášače v mozgu a zablokuje ich uvoľňovanie zo synapsie. Dopamín sa v synapsiách hromadí a zosilňuje signál prenášaný dráhami v mozgu.
Práve bombardovanie dráh odmien v mozgu spôsobuje eufóriu už krátko po užití drogy. Pri experimentoch na zvieratách bola hladina dopamínu oproti normálnemu stavu trojnásobná.
Podľa odhadov OSN je na svete približne 17 miliónov užívateľov pričom sa globálne vyprodukuje okolo 662 až 902 ton čistého kokaínu. Približne 21 percent ľudí, ktorí v živote okúsia kokaín sa na ňom počas svojho života stanú závislými.
Tretou najničivejšou drogou je crack, ktorý vzniká prevarením kokaínu s práškom na pečenie.
3. Nikotín
Za závislosťou na tabaku stojí hlavne nikotín. Pri fajčení sa nikotín rýchlo absorbuje pľúcami a preniká do mozgu. Viac než dve tretiny ľudí, ktorí skúsili fajčiť sa na cigaretách stali závislými.
Na svete fajčí asi miliarda ľudí, pričom Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že tabak usmrtí až polovicu z nich. Podľa odhadov by tak na následky fajčenia malo v roku 2030 ročne zomrieť osem miliónov ľudí.
Laboratórne zvieratá majú inštinkt nefajčiť. Napriek tomu potkany mali tendenciu stláčať tlačidlo na pumpovanie nikotínu priamo do krvného obehu, čím si zvyšovali dopamín v centre odmien o 25 až 40 percent.
4. Barbituráty
Lieky na úzkosť alebo na navodenie spánku zasahujú do chemických signálov v mozgu a niektoré oblasti takpovediac vypnú.
V malých dávkach barbituráty spôsobujú eufóriu, no vo väčšom množstve môžu byť smrteľné, pretože zastavia dýchanie. Keďže si telo na ich účinky postupne vytvára toleranciu, pri dlhodobom užívaní je to pomerne častý scenár.
Závislosť na „utlmovákoch“ bola pomerne častá v období, keď boli ľahko dostupné na predpis. Situácia sa zmenila keď ich nahradili iné lieky. Poukazuje to na dôležitý aspekt závislosti - nie je droga dostupná, narobí menšie škody.
Sedem bežných predmetov, ktoré škodia zdraviuČítajte
5. Alkohol
Spomedzi mnohých účinkov alkoholu na mozog sa vedci zamerali aj v tomto prípade na hladinu dopamínu. Laboratórne zvieratá si ho v mozgovom centre odmien dokázali popíjaním zvýšiť o 40 až 360 percent. Čím viac pili, tým vyššie bola jeho hladina.
Približne 22 percent ľudí, ktorí pili alkoholické nápoje si na ne v priebehu života vytvorili návyk. Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2002 odhadovala počet ľudí ktorí pijú alkohol na dve miliardy. Na následky jeho konzumácie z nich mali o desať rokov neskôr zomrieť dva milióny.
