Vitajte,
začínate čítať 54. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získali tento rok Katalin Karikó a Drew Weissman, ktorých prelomové objavy prispeli k vývoju mRNA vakcín proti ochoreniu covid-19.
Keď sme sa slovenských vedcov pýtali, či nemali získať ocenenie už pred rokom, reagovali pomerne zmierlivo. Viacerí zdôrazňovali, že vybrať, kto získa prestížne ocenenie, nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
A to nielen preto, že každý rok veda prinesie množstvo zaujímavých objavov. Ale tiež preto, že v súčasnosti na nich často pracujú desiatky až stovky ľudí. Vybrať jednotlivca, dvojicu alebo trojicu, je preto stále náročnejšie.
A hoci si mRNA vakcíny každý spája najmä s pandémiou covidu, príbeh Karikó a Weissmana má v sebe väčšiu hĺbku.
V našej ankete to pekne zhrnula molekulárna biologička Lucia Ciglar. "Táto cena vyzdvihuje aj dôležitosť základného výskumu, ľudského odhodlania a vytrvalosti. Príbeh Katalin Karikóovej a Drewa Weissmanna, ktorých práca bola dlhé roky osamotená a nedocenená, je akoby rozprávkou z vedeckého sveta a práve Nobelovu cenu vnímam ako jej šťastné vyvrcholenie," hovorí pre SME.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita okrem mRNA vakcín, pozrieme aj na príbehy niektorých liekov a oftalmológ poradí, ako sa starať o zdravie očí.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Nobelovku získali mRNA vakcíny
"Od roku 2002 nepoužívam ani tlačiareň, ani papier, nič. Všetko je dnes zdigitalizované. Našťastie, písal sa rok 1998 a ja som stála pri kopírke," opísala vedkyňa Katalin Karikó v podcaste The Daily denníka The New York Times okamih, ktorý jej zmenil život.
Pri kopírke na Pensylvánskej univerzite sa totiž začala zhovárať s imunológom Drewom Weissmanom a za krátky čas zistili, že majú veľa spoločného.
Weissman jej okrem iného povedal, že spolu s Anthonym Faucim, aktuálne jedným z najznámejších vedcov v USA, hľadajú spôsob ako pomocou DNA vytvoriť prevratnú vakcínu.
Reakcia Karikóovej, ktorá v maďarskom Szolnoku vyrastala v dome bez tečúcej vody a chladničky, bola rýchla. Weissmanovi navrhla, aby na prípravu vakcíny použili mRNA technológiu, na ktorej už roky pracovala.
A hoci ich čakala ešte dlhá a strastiplná cesta, RNA vakcína skutočne uzrela svetlo sveta. A nielen to. Zohrala kľúčovú úlohu v boji proti pandémii covid-19, ktorá paralyzovala celý svet.
Karolínsky inštitút teraz udelil Katalin Karikóovej a Andrewovi Weissmanovi Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
"Cenu pre nich som očakával už pred dvoma rokmi, o to viac pred rokom, a bol som sklamaný, že ju nedostali. Dnešná nominácia je nielenže zaslúžená, ale predovšetkým samozrejmá," komentuje pre SME slovenský imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
"Bolo povinnosťou Nobelovho výboru na Karolínskom inštitúte oceniť objav terapie založenej na mediatórovej RNA (mRNA) skôr. Prvýkrát v histórii medicíny a ľudstva vôbec sme totiž priamo počas pandémie v rekordnom čase vyprodukovali aj ochranu. A zdá sa, že naozaj účinnú. Tento objav zachránil v priebehu uplynulých troch rokov na celom svete milióny životov," dodáva.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte: Nobelovku získali mRNA vakcíny. Vedci hovoria o novej ére medicíny.
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu. (zdroj: Nobelov výbor)Neprišla nobelovka za mRNA vakcíny neskoro?
Ešte sa na chvíľu zdržíme pri laureátoch za medicínu. Katalin Karikó a Drew Weissman zverejnili výsledky svojej práce prvýkrát v roku 2005. Vtedy však vyvolali len malý ohlas.
Zlom nastal počas pandémie covidu-19. Ich mRNA vakcíny pomohli od decembra 2020 predísť 14,4 milióna úmrtiam.
Aj preto si niektorí hovorili, že vakcíny mali byť nobelovkou ocenené už pred dvoma rokmi.
Opýtali sme sa na to slovenských vedcov a vedkýň.
Ich odpovede si môžete prečítať v článku: Neprišla nobelovka za mRNA vakcíny neskoro? Pýtali sme sa slovenských vedcov a vedkýň.
(zdroj: Adobe Stock)Vývoj liekov prináša zaujímavé príbehy
Už v škole sme sa učili, ako Alexander Fleming objavil jeden z najdôležitejších liekov na svete – penicilín. Vlastne náhodou. A napokon toto antibiotikum zachránilo a stále zachraňuje milióny ľudských životov.
Veda je o hľadaní, hádaní, skúšaní a skúmaní. Preto aj mnohé lieky sprevádzajú od vývoja cez klinické testovanie až po predaj v lekárňach strhujúce príbehy. Vedci sa často pri tvorbe liekov inšpirovali aj jedom.
V texte s názvom: Vývoj liekov prináša zaujímavé príbehy. Ktorý na letisku aktivuje skener na výbušniny? sa dozviete, aký živočích inšpiroval vedcov pri vývoji Ozempicu, čo má spoločné zmija brazílska a lieky na krvný tlak alebo aký živočích je spojený s liečbou rakoviny mäkkých tkanív.
Hormón z kôrnatca gila inšpiroval vedcov pri tvorbe lieku Ozempic. (zdroj: Adobe Stock)Očný lekár: Na zdravie zraku nemá vplyv veľkosť obrazovky, ale čas strávený jej sledovaním
Zrak patrí medzi päť základných ľudských zmyslov. Máme ho vďaka očiam, ktoré prijímajú svetlo zo sveta okolo nás a následne prenášajú vizuálne informácie do mozgu. Vzniká vnem, ktorý nám umožňuje vnímať svetlo, farby aj tvary predmetov či orientovať sa v priestore.
"Myslím, že zrak má najdôležitejšiu úlohu zo všetkých zmyslov. Keď človek príde o zrak, je to najväčšie postihnutie v živote," hovorí pre SME očný lekár VLADIMÍR SISKA.
Primár očného centra Excimer vysvetlí aj to, kedy sa môže zmeniť farba bielka, a či je oko jedným z prvých orgánov, na ktorých badať príznaky vysokého krvného tlaku.
V rozhovore s názvom: Očný lekár: Na zdravie zraku nemá vplyv veľkosť obrazovky, ale čas strávený jej sledovaním sa dočítate, čo dokážu povedať o našom zdraví očné zrenice, prečo sa po užití kokaínu zrenice rozšíria, a po užití heroínu naopak zúžia. Dozviete sa, čo robiť, keď vám praskne v oku cievka, alebo či je operatívne zníženie dioptrií možné v každom prípade.
Vladimír Siska, primár očného centra Excimer. (zdroj: Marko Erd)Podcast Vizita: Je skvelým indikátorom zdravia. Prečo sa oko stále nedá transplantovať?
Oči sú skvelým a viditeľným indikátorom nášho zdravotného stavu.
A napriek tomu, že medicína za uplynulé roky pokročila míľovými krokmi, transplantácie oka zatiaľ stále nie sú možné.
Dôvod, prečo to tak je, vysvetlí očný lekár Vladimír Siska, ktorý bol hosťom redaktorky Denisy Koleničovej v novej epizóde podcastu Vizita.
Primár očného centra Excimer vysvetlí aj to, kedy sa môže zmeniť farba bielka, a či je oko jedným z prvých orgánov, ktoré vykazujú príznaky vysokého krvného tlaku. Ponúkne aj rady, ako sa starať o zdravie očí.
Odporúčanie: Pri cestovaní do Prahy väčšinou smerujú naše kroky na typické turistické miesta. Pre niekoho je to orloj, pre iného Václavské námestie.
No Praha v sebe ukrýva omnoho viac. Už niekoľko rokov v nej môžete navštíviť Neviditeľnú výstavu, ktorá vám priblíži svet z perspektívy nevidiacich ľudí. V zatemnenej časti zistíte, s akými nástrahami sa musia každý deň popasovať.
Vo viditeľnej časti výstavy sa zase zoznámite s rôznymi pomôckami, ktoré nevidiacim ľuďom uľahčujú život.
Podcast Zoom: Ukázali, čo sa so Zemou stane o 250 miliónov rokov
Zem sa mení. Nielenže ju menia ľudia, mení sa aj prirodzene, kontinenty sa presúvajú, a to má vplyv na životné podmienky. Výskumníci sa pozreli, ako by naša planéta mohla vyzerať o 250 miliónov rokov. A výsledok nie je dobrou správou ani pre cicavce, ani pre ľudí špeciálne.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do budúcnosti našej planéty, zistíme, aký majú strava a pohyb vplyv na naše kosti a dozvieme sa o vzťahu teploty a spánku.
Odporúčanie: Prečo vývoj mRNA vakcín trval tak krátko
Pri mRNA vakcínach ešte zostaneme. Mojím odporúčaním je totiž starší podcast Vizita, ktorý sme s biologičkou Simonou Schwarz nahrali približne pred rokom.
Rozprávame sa v ňom o tom, ako je možné, že vývoj mRNA vakcín trval tak krátko, a pozrieme sa aj na to, či sa tieto vakcíny budú používať aj na iné ochorenia, ako na covid.
