Banková manažérka Marcela z Bratislavy vstáva celý rok o pol siedmej ráno. Priznáva, že to robí nerada a s frflaním. Napriek tomu si zaplatila niekoľkotisíc za dovolenku, každé ráno vstávala s východom slnka a už o šiestej cvičila s desiatkou ďalších na pláži pozdrav slnku.
„Hoci rada spím, vôbec mi to nepadlo zaťažko,“ hovorí. Od posledného pôrodu sa nevie zbaviť bolestí driekovej chrbtice, hoci vyskúšala všetko možné. V štyridsiatke objavila jogu. Jej manžel, výtvarník, ktorý má tiež sedavé povolanie, si tento spôsob dovolenky pri Jadranskom mori s inštruktorom jogy tiež pochvaľoval. Aj napriek tomu, že niektoré jogínske polohy vyvolávali u klasických ničnerobiacich dovolenkárov pobavenie a u personálu letoviska úprimné počudovanie.
Keď po siedmej ráno začali s metlami čistiť okolie pláže, jogoví dovolenkári zo Slovenska mali za sebou už hodinu posilňovania, naťahovania a uvoľňovania a práve pred zrakmi uškŕňajúcich sa domácich precvičovali svaly panvového dna.
„Aspoň máte istotu, že nebudete trpieť inkontinenciou, odkvapkávaním moču,“ vysvetľoval inštruktor jogy Juraj Gajdoš. „A určite si nezničíte kĺby ako pri aerobiku,“ neodpustil si a ukázal na ženy, ktoré si o pár metrov ďalej rozbaľovali karimatky a pripravovali sa na cvičenie.
Zdravotná sestra Marta Baarová, ktorá sa na jogovú dovolenku vybrala pre problémy s kĺbami, tiež skonštatovala, že niektoré zo žien, ktoré sa vybrali k moru cvičiť aerobik, by patrili najprv do rúk ortopéda či fyziatra. A potom by si mali vybrať úplne iný typ dovolenky a cvičenia, ako je strečing, joga či kalanetika. Ten, kto nemá kĺby a chrbticu celkom v poriadku, sa totiž môže z takejto dovolenky vrátiť rovno na nemocničné lôžko.
(uj)
