„Napriek osvete v niektorých oblastiach sveta postihuje hnačka až 50 – 60 percent návštevníkov z mierneho klimatického pásma,“ varuje MUDr. Ladislav Kužela.
Najčastejšou príčinou býva v cudzine úplná zmena jedálneho lístka, pitná voda obsahujúca iné druhy baktérií či infekcia z neumytej zeleniny a ovocia. Dovolenkárom v Afrike sa napríklad neodporúča umývať ovocie vodou z vodovodu, ale balenou kupovanou vodou.
„V týchto oblastiach treba voliť superopatrnosť. V takom Mexiku alebo v Afrike by si našinec nemal dať dokonca ani drink s kockou ľadu. Často sme takí opatrní, že si berieme na takéto miesta aj svoj príbor, ale zabúdame že kocka ľadu, ak je vyrobená z domácej vody, môže spôsobiť hnačkové ochorenie,“ varuje gastroenterológ MUDr. Marián Bátovský.
Na osušenie rúk na verejných záchodoch za hranicami, kde môže číhať brušný týfus či dokonca cholera, treba používať len čisté papierové obrúsky alebo vzduchové čističe. Látkovým uterákom, ktoré idú z ruky do ruky, je lepšie sa vyhýbať.
Mýtus, že hnačke treba dať voľný priechod, je dnes už prekonaný.
„Niektoré prípravky už dokážu cestovateľské hnačky skrátiť z týždňového utrpenia na jeden deň nepríjemností,“ tvrdí gastroenterológ.
Ako prvú pomoc je vhodné mať vždy pri sebe živočíšne uhlie v tabletách, pretože na seba naviaže rýchlo vznikajúce toxické látky alebo iné preparáty voľne dostupné v lekárňach.
Hnačku však môžete dostať aj v Taliansku, Chorvátsku, susednom Česku, ale aj na Slovensku. Podľa sumarizácie 34 odborných štúdií je síce Slovensko zaradené do skupiny, kde je veľmi nízke riziko chytiť hnačku, ale baktérie salmonely sú práve v lete najvytrvalejšie. (uj)
1. Vysoko rizikové destinácie
(20- až 50-percentná pravdepodobnosť výskytu hnačky)
Latinská Amerika, Afrika, Stredný východ, Ázia
2. Stredno rizikové destinácie
(10– až 20-percentná pravdepodobnosť)
južná Európa, Izrael, Karibik
3. Nízko rizikové destinácie
(maximálne 8-percentný výskyt hnačiek)
krajiny strednej a západnej Európy
