Budúcnosť majú inteligentné budovy. Vo svete a veľmi skromne aj u nás sa už architekti v spolupráci s lekármi zamerali na výstavbu tzv. inteligentných budov a domov. Najďalej sú vo Švédsku a v severských krajinách vôbec: budovy majú ideálnu vlhkosť vzduchu, osvetlenie, teplotu a na chodbách znie z ampliónov tichý spev vtáctva. U nás kandiduje na titul Inteligentná budova Národná banka. Nie každý však má šťastie pracovať v budove za takmer päť miliárd korún. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Na Slovensku neexistujú zákony na optimálnu klimatizáciu, a tak sa tu klimatizuje, ako príde. Tí, čo majú dokonalú klimatizáciu, ju velebia. Tí ostatní sú z nej na nervy či na péenku.
Dramaturgička Soňa strávila vyše 30 rokov v klimatizovaných miestnostiach televíznych produkcií. Z výškovej budovy Slovenskej televízie si odniesla artritídu a chronický zápal čelových dutín. Výpoveď kvôli zlej klimatizácii si však netrúfla dať. Rovnako Iveta, asistentka ziskovej firmy, klimatizáciu denne preklína, avšak odísť z modernej budovy v centre mesta nemieni. „Odkedy sme sa sem presťahovali, každé dva mesiace som na péenke. V pondelok je tu taká zima, že sedím v teplom svetri a zišli by sa mi aj rukavice na skrehnuté kĺby. V utorok je zase tak vlhko a teplo, že sa nemôžete sústrediť. Až do konca týždna je klimatizácia nevyspytateľná.“
Iná zamestnankyňa rovnakej firmy hovorí: „Keď som sa sťažovala na neúnosnú zimu a prievan, správca budovy sa mi vysmial. Vraj sa mám dohodnúť s kolegami, ktorí chcú mať 18 stupňov.“
Sťažujte sa na lampárni
Stále viac budov má klimatizáciu. Mnohým prekáža aj psychicky, nemôžu si otvoriť okná a nadýchať sa vzduchu.
Ing. Peter Rybár z bratislavského Štátneho zdravotného ústavu hovorí: „To je objektívne, to nie je len psychického charakteru. Klimatizáciou sa mení vzduch oproti tomu, aký je vonku, mení sa ionizácia, teplota, vlhkosť, človek očakáva určité vlastnosti vzduchu a zrazu má iné. Až 30 percent ľudí neznáša klimatizáciu a má pri tom objektívne zdravotné ťažkosti - dýchacie, upchatý nos.“
MUDr. Katarína Slotová, hygienička z Banskej Bystrice dodáva, že tento problém je stále frekventovanejší: „Je to záležitosť aj celkom nových budov, ktoré si dali postaviť renomované firmy známeho mena. Máme poznatky, že keď sa ľudia sťažovali na nekvalitnú klimatizáciu, povedali im, aby dali výpoveď.“
Ing. Rybár: „Je to problém aj preto, že na Slovensku ani neexistujú podrobné hygienické predpisy pre klimatizované priestory. Existujú len čiastkové požiadavky na teplotu, vlhkosť a prúdenie vzduchu.“
Psychológ Rado Masaryk varuje: „Ak je človek nútený pracovať v prostredí, ktoré je vyslovene nepríjemné, kde je neustály prievan, vysoký hluk, zle fungujúca klimatizácia či nepsychohygienické usporiadanie pracoviska, môže to vyvolávať stres, ktorý neskôr prerastie až do pocitu bezmocnosti a rezignácie. Takíto pracovníci robia často chyby a znižuje sa ich pracovný výkon. Každý má rozdielne potreby, a preto vyhovujúca teplota pre jedného človeka môže pre druhého znamenať existenciu na pokraji zamrznutia. Je to aj vec komunikácie na pracovisku.“
