Stačí niekoľko minút nepozornosti. Stačí stotina sekundy a život sa zmení na bolesť, zúfalstvo, bezmocnosť a kopu výčitiek.
Štvorročný Jurko pred troma mesiacmi vypadol z okna z päťmetrovej výšky na hlavu. Mama zabudla zavrieť okno. Po prebratí sa z bezvedomia nechodí, nerozpráva, nedvíha hlavu. Prognóza? Lekári mu dávajú 30-percentnú nádej, že niekedy vôbec bude chodiť. Možno navždy zostane na úrovni novorodenca. Bude sa plaziť a opäť nosiť plienky.
Päťmesačný Danko našiel v kúpeľni farebné cukríky a všetky si napchal do úst. Modré guľôčky boli lieky. Diagnóza – opuch mozgu, bezvedomie, rok slepoty. Čo bude ďalej? To ukáže čas. Matka psychicky nezvládla situáciu, skončila na psychiatrii.
Dvanásťročný Peter spadol na začiatku prázdnin po prudkej jazde na bicykli dolu kopcom na hlavu. Nemal helmu. Po páde upadol do mesačnej kómy. Prognóza je rovnaká ako u Jurka. Po takmer dvoch mesiacoch strávených na jednotke intenzívnej starostlivosti dokáže tento jednotkár povedať len ham, piť, daj.
Nešťastia z minulého týždňa
Je štvrtok večer. Do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave priviezli rodičia trojročného Mateja. Napil sa vonného lampového oleja, ktorý sa dáva do záhradných svietidiel. Zatiaľ čo mama chystala palacinky a otec sa prezliekal z obleku do domácich šiat, Matej vybehol na dvor, postavil sa na psiu búdu a siahol po žltkavej tekutine, ktorá bola vysoko na polici. Chutila ako nafta, takže si len uchlipol. Rodičia v snahe urobiť to najlepšie, dali chlapcovi vypiť mlieko, aby vyvolali vracanie a v priebehu desiatok minút ho priviezli do nemocnice.
Napriek tomu je verdikt hrozivý. Diagnóza – aspiračná pneumónia. Röntgen okamžite ukazuje nález na pľúcach. Lekári nasadzujú širokospektrálne antibiotiká, kortikoidy. „Je to podobné, akoby sa napil nafty,“ konštatuje jeden z lekárov interného oddelenia a radí všetkým, čo to nevedia alebo zabudli: „V prípade, že vypijete chemikáliu, nikdy nevyvolávajte zvracanie, ani nepite mlieko. Užite živočíšne uhlie, aby chemikália vyšla cez črevá a nepoleptala pľúca.“
Matejovi rodičia majú strach aj výčitky svedomia. Mama sa trápi a jednostaj kladie otázky sebe aj lekárom. Počas prvých dní ani oni nedokážu jednoznačne odpovedať zúfalým rodičom, aké to bude mať následky. Chemická látka len postupne reaguje na sliznici pľúc, zatiaľ sa nedá zistiť, či to nebude mať doživotné následky. Prípad 16-ročnej dievčiny, ktorá sa nedávno napila nafty, sa skončil zle – z rozožratých pľúc jej museli časť vyoperovať.
V sobotu večer priviezli na chirurgiu deväťmesačnú Janku. Vypadla z kočíka dolu hlavou na betónovú zem. 32-ročná matka je v šoku. Neustále si premieta, ako sa to mohlo stať. „Bol to predsa len okamih, na ktorý odpútala dieťa z remencov, aby ho mohla vybrať…“
Detské oddelenia nemocníc sú v lete plné. Možno až preplnené. Prázdniny sú pre detských chirurgov, traumatológov, internistov, áristov najdramatickejšou časťou roka. Hoci lekári stále apelujú na rodičov, nehody na bicykli, korčuliach, tragické skoky do vody, nešťastné pády, otravy liekmi a jedmi sú na dennom poriadku.
EVA HRDINOVÁ
(Zaznamenané podľa rozprávania lekárov, detí a mamičiek
z Detskej fakultnej nemocnice
v Bratislave)
Zavinila som nehodu svojmu dieťaťu.Ako sa má rodič vyrovnať s pocitom viny?
Rodičia sa niekedy dostanú do situácie, že zapríčinia nehodu, neustriehnu svoje dieťa, aj keď sa o to všemožne snažia. Ako majú reagovať, ako zvládať pocity viny, výčitky, že zavinili dieťaťu ujmu na zdraví, niekedy celoživotnú?
Psychologička Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave Karolína Kovatsová hovorí: „Je to veľmi náročná životná situácia. Naozaj nie je vždy, aj napriek snahe, možné vylúčiť všetky nástrahy a usledovať všetko. Môže sa stať, že schováte všetky možné chemikálie, lieky, nebezpečné predmety a dieťa zdvihne hoci kamienok, vdýchne ho a dusí sa. Dobrý rodič si môže zrekapitulovať, čo robí pre svoje dieťa a tiež si ujasniť, že každý sa môže dostať do situácie, ktorá je nevyspytateľná či nepredvídateľná. Nie je vhodné ničiť seba alebo toho druhého výčitkami. Skôr naopak – naučiť sa na pochode zvládať novovzniknutú situáciu za pomoci partnera, rodiny alebo psychológa.“ (uj)
