
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
„Pri kompletnom röntgenovom vyšetrení zubov tehotnej pacientky dostane embryo dávku asi 1 jednotku žiarenia. V porovnaní s priemernou hodnotou z prírodného pozadia, ktorá činí 2000 až 3000 jednotiek, je záťaž pri takom vyšetrení menšia než záťaž z prírodného ožiarenia za jeden deň,“ hovorí röntgenológ MUDr. Peter Sivák. Neboli dokázané prípady, že by také malé dávky predstavovali nejaké riziko. „To, samozrejme, nie je presvedčivý dôkaz úplnej bezpečnosti, ale poskytuje to ubezpečenie, že ak nejaké riziko je, tak nesmierne malé, trúfnem si povedať, že zanedbateľné. Hnis z pokazeného zuba by mohol nenarodenému dieťatku ublížiť viac.“
Koľko röntgenovania môžeme absolvovať bez ujmy ?
Za najvýznamnejší umelý zdroj radiácie považujú odborníci röntgenovanie. Ani tomu sa nevyhneme. Ročne sa uskutoční na Slovensku vyše 4,6 milióna rádiodiagnostických vyšetrení. Počet ľudí, ktorí sú týmto spôsobom vyšetrovaní, sa neustále zvyšuje. Snímku hlavy vám napríklad robili pred mesiacom, ale keďže o nej neexistuje záznam, musíte absolvovať ďalšie röntgenové vyšetrenie. Celkom zbytočne. Stáva sa to však dosť často.
Môžu nás röntgenovať donekonečna?
Podľa súčasných platných predpisov neexistuje norma, ktorá by určovala, koľko röntgenov môže pacient ročne absolvovať.
„Pre oblasť rádiodiagnostiky celosvetovo nie sú určené limity,“ tvrdí RNDr. Pavol Ragan, vedúci Odboru pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia Štátneho zdravotného ústavu SR
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie rozhoduje o tom každý lekár na základe indikácie choroby, teda pacient môže chodiť na röntgenovanie tak často, ako to vyžaduje jeho diagnóza. Ak je to nevyhnutné, aj každý deň.
Každý röntgen je však určitá záťaž pre pacienta. Pri röntgenovom vyšetrení pľúc - štítkovaní, dostane pacient dávku asi 700 jednotiek, pri vyšetrovaní hrubého čreva vyše 1200 jednotiek.
Ako nám môže škodiť opakované röntgenovanie?
Ak napríklad pacient absolvuje desať snímkovaní za rok, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že v budúcnosti to môže mať negatívne účinky. Biologické účinky žiarenia sa hromadia počas celého života a ich negatívne vplyvy sa môžu objaviť až po rokoch najmä na orgánoch, kde je vyššia aktivita delenia buniek. Väčšinou ide o sliznice, pohlavné bunky, krvotvorné orgány.
Množstvo röntgenov, ktoré majú genetické účinky, sa môže prejaviť až v tretej či štvrtej generácii - zrastami chrbtice, poškodeným zrakom a nevyvinutými končatinami.
Z prírodného prostredia dostáva populácia do roka asi dvetisíc jednotiek, priemerné röntgenovanie dosahuje asi päťtisíc jednotiek do roka. „Pre porovnanie priemerná dávka na jedného obyvateľa, ktorou boli obyvatelia Slovenska ožiarení v čase černobyľskej havárie, bola asi 250 jednotiek na každého obyvateľa,“ hovorí Ing. Marko Füllöp.
Takmer 70 percent röntgenov na Slovensku má viac ako 20 rokov
Na Slovensku je 2043 röntgenových prístrojov, z toho vyše 70 percent je starších ako 20 rokov. Čo to znamená pre pacienta?
„Keď idete na vyšetrenie u nás bežným typom röntgenu, dostanete „hirošimu“, s iróniou tvrdí o miere ožiarenia laborant jednej z bratislavkých polikliník, kde nazývajú röntgen starou šunkou.
V susednom Česku odborníci priznali, že tu pracuje niekoľko tisíc prístrojov, ktoré ohrozujú pacientov zbytočne vysokou mierou radiácie.
Šesť z desiatich röntgenov pod-ľa ministerstva nevyhovuje prísnejším normám, ktoré zaviedol nový zákon. Podľa neho musia tieto prístroje vymeniť do dvoch rokov, bude ich to stáť asi desať miliárd korún. Firma Medicontrol od roku 1992 monitoruje rtg pracoviská na Slovensku, jej zástupca Ing. Dušan Šalát nie je taký skeptický: „Nevidel by som situáciu na Slovensku z hľadiska ohrozenia zdravia pacientov zdrojmi ionizujúceho žiarenia tak dramaticky. Týmto zariadeniam chýbajú rôzne technické „vymoženosti“ ako expozičná automatika - pre voľbu správnej expozície, C ramená s pamäťou obrazu pre operačné sály, optimálne nastavenie a kontrola vyvolávania filmov.“
Podľa RNDr. Ragana zo Štátneho zdravotného ústavu v súčasnosti väčšina prístrojov, na ktoré bolo vydané povolenie na používanie, spĺňa predpísané požiadavky.
Namiesto liedadiel nové röntgeny alebo preukaz?
„Pravdepodobne nebude možná plošná výmena röntgenovej techniky za novú, problémy s financovaním zdravotníctva sú známe. Pri koncipovaní štátneho rozpočtu by sa prostriedky našli, napríklad namiesto armádnych lietadiel,“ dodáva RNDr. Ragan.
Východiskom môže byť zatiaľ novinka Všeobecnej zdravotnej poisťovne - röntgenologický preukaz. Slúži na zaznamenávanie všetkých druhov vyšetrení, pri ktorých sa používa röntgenové žiarenie. Preukaz bol v malej sérii odskúšaný najprv v Nitre. Vďaka veľmi pozitívnym ohlasom zo strany pacientov i lekárov sa VšZP rozhodla rozšíriť preukazy po celom Slovensku. Pomocou preukazu, ktorý je k dispozícii na röntgenologických pracoviskách, možno účinne predchádzať zbytočne opakovanému snímkovaniu. (uj)